Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ak chce Čína zjednotenie, mala by sa snažiť aj o ruské územie, vyhlásil taiwanský prezident

Taiwanský prezident Laj Čching-te kritizoval Čínu za to, že sa nesnaží získať naspäť územia postúpené Rusku v 19. storočí, keď vyhlasuje, že zámerom Pekingu je brániť územnú celistvosť.

Laj v rozhovore pre miestne médiá v nedeľu povedal, že ak Čína skutočne bráni územnú celistvosť, mala by sa snažiť získať späť územia, ktoré jej vzalo Rusko, ako napríklad oblasť pri meste Vladivostok, na základe Ajgunskej zmluvy v roku 1858.

Taiwan a Čína sa rozdelili počas občianskej vojny v roku 1949. Peking si však nárokuje Taiwan a tvrdí, že jeho zjednotenie s Čínou sa v prípade potreby bude musieť dosiahnuť aj silou. Ostrovnému štátu vládnu podľa Čínskej komunistickej strany nelegálni separatisti.

Laj však poznamenal, že Čína sa vyhýba konfrontácii s Ruskom, dokonca aj teraz, keď je oslabené vojnou na Ukrajine. „Ak ide o územnú celistvosť, prečo nezískajú späť ruské územia, ktoré boli potvrdené  v Aigunskej zmluve? Rusko je teraz najslabšie, však?“ povedal s odkazom na zmluvu z roku 1858, v ktorej Rusko anektovalo približne milión štvorcových kilometrov čínskeho územia vrátane mesta Hajšengwej – dnes známeho ako Vladivostok.

„Môžete požiadať Rusko (o vrátenie územia), ale nemusíte. Je teda zrejmé, že nechcú napadnúť Taiwan z územných dôvodov,“ dodal.

Tento prístup podľa Laja odhaľuje, že zámery Pekingu voči Taiwanu sú geopolitické, nie územné, s cieľom ovládnuť Taiwanský prieliv a posilniť jeho strategickú pozíciu v tichomorskej oblasti.

Analytici ako Wen-ti Sung z Austrálskej národnej univerzity potvrdzujú Lajov názor a tvrdia, že nedostatok nároku na ruské územia odhaľuje skutočné motivácie Číny, ktoré sú ovplyvnené geopolitickými záujmami, a nie obnovou jednoty historických území.

Peking tvrdí, že Taiwan bol súčasťou Číny od „dávnych čias“, ale počas „storočia poníženia“ – obdobia medzi rokmi 1839 a 1949, počas ktorého bola Čína opakovane vystavená porážke a podmaneniu – ho zabralo Japonsko. Úplná obnova čínskych strát z tohto obdobia je hnacím motorom strany, a dnes sa vo veľkej miere zameriava na Taiwan, konštatuje britský denník Guardian.

(sita, sab)

Minúta  |  

SaS chce sprísniť posudzovanie návrhov na skrátené legislatívne konanie

Strana Sloboda a solidarita (SaS) na pondelkovej tlačovej konferencii predstavila niekoľko zmien rokovacieho poriadku Národnej rady SR. Návrh novely predkladajú ako skupina poslancov, v časti sa bude týkať aj ustanovenia o tvorbe právnych predpisov.

"Vládna koalícia sa neštítila zneužiť skrátené legislatívne konanie na to, aby pomohla zločincom, pustila ich na slobodu, alebo aby zastavila vyšetrovanie. Dopady novely Trestného zákona môžeme vidieť všade," povedal predseda SaS Branislav Gröhling.

Poslanec Ondrej Dostál ho doplnil tým, že z tohto dôvodu predkladajú novelu parlamentného rokovacieho poriadku. "Väčšina návrhov bola v minulosti prezentovaná ako samostatné návrhy zákonov alebo podnety do diskusie k väčšej novele rokovacieho poriadku," konštatoval Dostál.

Novelu rozčlenili celkovo do troch okruhov. Prvý sa týka zvýšenia kvality a predvídateľnosti legislatívneho procesu. SaS navrhuje prísnejšie posudzovanie návrhov na skrátené legislatívne konanie. Dnes sa hovorí len o mimoriadnych okolnostiach, ale strana navrhuje aj aby to boli vopred nepredvídateľné okolnosti.

Rovnako navrhujú sprísniť posudzovanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, tzv. "prílepkov". "Ak sa bude navrhovať doplňujúci návrh, ktorým sa novelizuje iný návrh zákona, súčasťou odôvodnenia by malo byť aj vysvetlenie, ako to súvisí s prerokovaným návrhom zákona," dovysvetlil poslanec.

V prípade pochybností chcú, aby to na návrh ktoréhokoľvek poslanca prerokoval ústavnoprávny výbor a aby bol tak väčší priestor pre diskusiu, či "prílepok" je alebo nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Dnes je návrh prerokovávaný len v gestorskom výbore z vecného hľadiska.

Zároveň chcú, aby sa predĺžilo druhé čítanie vo výboroch z 30 na 60 dní. "Navrhujeme tiež zaviesť informované konsolidované znenie, teda ako bude zákon vyzerať po schválení zmeny," dodal Dostál.

Pri hodine otázok chcú žrebovať prvé dve otázky na predsedu vlády z otázok opozície a zároveň sa dopytujú nahlásenia neúčasti členov vlády.

V oblasti verejného vypočutia kandidátov na verejnú funkciu, ktorí sú volení parlamentom, chce SaS takéto konanie pri všetkých verejných funkciách. "Dnes je to len pri kandidátovi na generálneho prokurátora, ústavného sudcu a pri funkciách vymedzených osobitným predpisom. V prípade ostatných kandidátov na verejné funkcie je to len na príslušnom výbore, či bude verejné vypočutie," informoval poslanec za SaS.

Zmeny v treťom okruhu sú zamerané na zlepšenie práce poslancov. SaS chce zrušiť napríklad zákaz používania obrazovej prezentácie v rozprave, aby aj predsedajúci mohol vystúpiť s faktickou poznámkou, rovnako znížiť počet poslancov, ktorí môžu podať poslanecký návrh pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu k návrhu zákona v pléne z pätnásť na osem, ako aj vypustiť hlasovanie o pridelení návrhu zákona výborom.

"Tiež chceme poskytnúť podporu poslancom v oblasti informačnej bezpečnosti a ochrany pred vyhrážaním. Toto sme predložili aj v rámci 'lex atentát', avšak návrh nebol schválený," uzavrel Ondrej Dostál.

(max)

Minúta  |  

Dodávky plynu od Gazpromu do Európy v auguste mierne klesli

Denné dodávky plynu od ruskej štátnej spoločnosti Gazprom do Európy prostredníctvom plynovodov zaznamenali v auguste mierny pokles, a to ako oproti predchádzajúcemu mesiacu, tak v medziročnom porovnaní.

Výpočty zverejnila agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na verejne dostupné údaje. Pri svojich výpočtoch vychádza z údajov európskej spoločnosti na prepravu plynu Entsog a denných údajov Gazpromu o tranzite plynu cez Ukrajinu.

Denné dodávky plynu od Gazpromu plynovodmi dosiahli v auguste 89,6 milióna kubických metrov. Oproti predchádzajúcemu mesiacu to predstavuje pokles o dve percentá a oproti augustu 2023 o 2,3 percenta.

Za celý minulý mesiac vyviezol Gazprom na európsky kontinent približne 2,78 miliardy kubických metrov. Z toho 1,29 miliardy m3, alebo 41,7 milióna m3 denne, dodala spoločnosť cez územie Ukrajiny.

Tranzit ruského plynu cez Ukrajinu zaznamenal v porovnaní s historickými hodnotami mierny pokles, za čím sú najmä boje v ruskej Kurskej oblasti. V tej leží aj kľúčový tranzitný bod Sudža, ktorý je posledným uzlom na dodávky ruského zemného plynu do Európy cez územie Ukrajiny.

Od začiatku roka dosiahol export plynu od Gazpromu do Európy približne 21,1 miliardy m3. V medziročnom porovnaní to znamená zvýšenie o 19,2 percenta. Firma, ktorá svoje mesačné štatistiky od začiatku roka 2023 nezverejňuje, sa k informáciám agentúry Reuters nevyjadrila ani teraz.

Podľa Reuters a skorších údajov Gazpromu vyviezla ruská spoločnosť do Európy v roku 2022 rôznymi trasami zhruba 63,8 miliardy m3 plynu. Vlani objem vyvezeného plynu klesol o 55,6 percenta na 28,3 miliardy m3. V období najväčšieho exportu, čo boli roky 2018 až 2019, dosiahli dodávky ruského plynu do Európy od 175 miliárd do 180 miliárd m3.

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka pozastavil výkon funkcie bývalej okresnej prokurátorke v Leviciach

Generálny prokurátor rozhodol o pozastavení činnosti prokurátorky K. T. z Levíc. Tá je totiž trestne stíhaná pre pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mala dopustiť v súvislosti s výkonom svojej funkcie.

"Rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora v prípadoch, keď je proti prokurátorovi vedené trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora, považuje generálny prokurátor SR Maroš Žilinka za nevyhnutné pre zachovanie dôveryhodnosti prokuratúry," vysvetlila hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.

Zároveň ozrejmila, že takéto rozhodnutie je výlučne rozhodnutím vo veci služobného pomeru prokurátora a žiadnym spôsobom neprejudikuje výsledok trestného konania vedeného proti prokurátorovi.

Doplnila, že prokurátor, ktorému bol dočasne pozastavený výkon jeho funkcie, nemá počas tohto pozastavenia práva a povinnosti prokurátora a nesmie vykonávať funkciu prokurátora.

(tasr)

Minúta  |  

Súd v Tel Avive nariadil ukončiť generálny štrajk Izraelčanov

Izraelský súd v Tel Avive v pondelok nariadil ukončiť generálny štrajk o 14.30 h miestneho času (13.30 h SELČ). Šéf najväčšieho izraelského odborového zväzu Histadrut vyzval ľudí, aby sa vrátili do práce.

Generálny štrajk v Izraeli sa začal v pondelok o 06.00 h miestneho času (05.00 h SELČ) na výzvu odborového zväzu Histadrut. Pridalo sa k nemu aj izraelské obchodné fórum, ktoré združuje väčšinu zamestnancov v súkromnom sektore, pripomínajú agentúry AP a Reuters.

Cieľom bolo vyvinúť tlak na vládu Benjamina Netanjahua, aby uzavrela dohodu s palestínskym hnutím Hamas o prímerí v Pásme Gazy a prepustení rukojemníkov.

Obmedzenia sa počas štrajku dotkli viacerých oblastí vrátane dopravy, zdravotníctva, školstva či bankovníctva. V niektorých regiónoch však štrajk ignorovali, čo podľa AP odráža hlboké politické rozpory v krajine.

Výzvy na generálny štrajk vyvolali nedeľňajšie správy o nájdení šiestich tiel izraelských rukojemníkov v tuneli pod mestom Rafah v Pásme Gazy.

Do ulíc ešte v nedeľu neskoro večer vyšlo odhadom 500-tisíc Izraelčanov. Premiéra Benjamina Netanjahua kritizujú za to, že nedokázal zabezpečiť, aby sa rukojemníci vrátili domov živí.

Zároveň vládu vyzývajú na dosiahnutie dohody o prepustení zvyšných asi 101 izraelských rukojemníkov z palestínskej enklávy. Predpokladá sa však, že asi tretina z nich už nežije.

(tasr)

Minúta  |  

Belgicko ako posledná krajina nemá všetky nominácie do eurokomisie

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá dala členským štátom EÚ termín do 30. augusta na nominácie eurokomisárov, v pondelok ešte stále čakala na meno kandidáta z Belgicka.

V Belgicku sa ani cez uplynulý víkend nepodarilo dosiahnuť dohodu o novej federálnej vláde, pričom post eurokomisára má prisľúbené liberálne frankofónne Reformné hnutie (MR). To zvažuje medzi doterajším eurokomisárom Didierom Reyndersom a šéfkou diplomacie Hadjou Lahbibovou. Podľa týždenníka Politico bývalá premiérka a súčasná europoslankyňa Sophie Wilmesová o tento post nemá záujem.

V budúcej Komisii bude okrem von der Leyenovej šesť doterajších členov eurokomisie: Thierry Breton (Francúzsko), Wopke Hoekstra (Holandsko), Dubravka Šuicová (Chorvátsko), Valdis Dombrovskis (Lotyšsko), Olivér Várhelyi (Maďarsko) a Maroš Šefčovič (Slovensko).

Ďalšími nominantmi (podľa abecedného poradia krajín) sú: Jekaterina Zaharievová alebo Julian Popov (Bulharsko), Kostas Kadis (Cyprus), Jozef Síkela (Česko), Dan Jorgensen (Dánsko), Kaja Kallasová (Estónsko), Henna Virkkunenová (Fínsko), Apostolos Tzitzikostas (Grécko), Michael McGrath (Írsko), Andrius Kubilius (Litva), Christophe Hansen (Luxembursko), Glenn Micallef (Malta), Piotr Serafin (Poľsko), Maria Luis Albuquerqová (Portugalsko), Magnus Brunner (Rakúsko), Victor Negrescu (Rumunsko), Tomaž Vesel (Slovinsko), Teresa Riberová (Španielsko), Jessika Roswallová (Švédsko) a Raffaele Fitto (Taliansko).

Šéfka eurokomisie vyzvala Maltu, aby prehodnotila svoju nomináciu a navrhla poslať do Bruselu ženskú kandidátku. Ak to Malta urobí a von der Leyenová sa z bulharského tandemu rozhodne pre ženu, v novej eurokomisii bude deväť žien a 18 mužov.

Podobný stav bol v eurokomisii počas mandátu Jeana-Clauda Junckera (2014-19). V rokoch 2019-24 bola EK pohlavne vyvážená s 13 ženami a 14 mužmi.

Politico upozornil, že podľa predložených mien viac ako polovice eurokomisárov (14), pôjde o nominantov Európskej ľudovej strany (EPP), kde patrí aj von der Leyenová. Šesť by malo byť z tábora sociálnych demokratov, piatich nominovali liberálne vlády, taliansky komisár bude zastupovať Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a maďarský novú pravicovú politickú frakciu Patrioti pre Európu (PfE).

Všetkých 26 budúcich eurokomisárov bude musieť schváliť Európsky parlament, čo by sa malo stať na prelome septembra a októbra.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.