Prinúti nás EÚ k ústupkom voči agende LGBT?

Európska komisia (EK) vydala 12. novembra oznámenie, v ktorom deklaruje vznik stratégie rovnosti LGBTIQ 2020 – 2025 a vyzýva členské štáty, aby vypracovali svoje vlastné akčné plány týkajúce sa rovnosti LGBTIQ ľudí.

Cieľom stratégie je zjednotiť v tomto smere politiky národných štátov s liberálnou politikou EÚ. Po novom by tak napríklad homofóbne prejavy boli považované za trestný čin, členské štáty by museli povoliť registrované partnerstvá sexuálnych menšín či finančne podporovať takéto združenia.

V slovenských podmienkach stratégiu privítala najmä europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) a mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) zastáva názor, že EK touto stratégiou prekračuje svoje právomoci, pretože kultúrno-etické otázky a oblasť právneho poňatia rodiny patria výlučne do kompetencií členských štátov. Väčšina opozičných strán zastáva názor, že EÚ by mala primárne riešiť problémy späté s dôsledkami koronakrízy.

Dve spojené nádoby

Do diskusie sa zapojila aj komunita CitizenGO, podľa ktorej je vznik stratégie zo strany EK načasovaný tak, aby mohla členské štáty donútiť k jej akceptovaniu prostredníctvom vyhrážok. V súčasnosti sa totiž v Európskom parlamente rokuje o 750-miliardovom Fonde obnovy, ktorý je určený na ekonomické vyrovnanie sa štátov s koronakrízou. Čerpanie peňazí z neho je podmienené tzv. kondicionalitou, čiže dodržiavaním zásad právneho štátu. Tie si však EK vysvetľuje po svojom, a preto existujú obavy, že by sa peniaze neušli štátom, ktoré by so stratégiou a pretláčaním LGBTIQ agendy nesúhlasili.

CitizenGO zastáva názor, že európski politici zneužívajú koronakrízu a spoločnú finančnú pomoc na pretláčanie ľavicovej ideológie, s ktorou konzervatívnejšie členské štáty dlhodobo nesúhlasia. Komunita preto vytvorila online petíciu, ktorú za týždeň podpísalo vyše 30-tisíc občanov. Žiada v nej EK, aby rešpektovala zvrchovanosť Slovenska v kultúrno-etických otázkach a okamžite stiahla stratégiu LGBTIQ 2025.

„Pripomínam Vám tiež kresťanské korene Európy a zakladateľov Európskej únie. Ich pevné hodnotové ukotvenie zásadne prispelo k znovuvybudovaniu Európy po druhej svetovej vojne,“ píše sa v texte petície.

Právny štát či pretláčanie ideológie?

Svoj nesúhlas s kondicionalitou a stratégiou rovnosti vyjadrili medzi prvými Poľsko a Maďarsko, ktoré sú zo strany EÚ najviac kritizovanými štátmi. Obaja politickí hráči zablokovali schválenie dlhodobého rozpočtu Únie na roky 2021 – 2027 vo výške 1,1 bilióna eur a Fond obnovy v hodnote 750 miliárd eur.

Podľa oboch štátov tým ľavicovo-liberálni politici a úradníci zamýšľajú ideologicky vydierať suverénne členské štáty EÚ, ktoré odmietajú povinné kvóty na prerozdelenie migrantov a reformy súdnictva, ktoré požaduje EÚ.

Poľský predseda vlády Mateusz Morawiecki zo strany Právo a spravodlivosť (PiS) nedávno pre britský denník vyhlásil, že „zásady právneho štátu sa stali propagandistickým obuškom v EÚ“. Počínanie európskych inštitúcií a kondicionalitu prirovnal ku komunistickým praktikám, ktoré Poľsko nebude rešpektovať.