Psychológ: Žijeme pod tlakom, v neistote a strachu z bonzákov

Strach, úzkostné a fóbiozne stavy sa niekoľkonásobne zvýšili. Kapacity lekárov pracujúcich v tomto zdravotníckom odbore sú nedostatočné a pomoc od štátu neprichádza, upozorňuje kresťanský psychológ Dr. Luboš Lacho. Ďalej hovorí o tom, aké sú psychické dôsledky izolácie, ako sa môžu ženy brániť proti násilníkom a prečo potrebujeme zrušiť úplný zákaz verejných podujatí.

2 Lacho Kresťanský psychológ Dr. Luboš Lacho. Foto: Róbert Valent

Bezplatné linky prvej pomoci ale aj psychiatrické oddelenia hlásia od vypuknutia koronakrízy zvýšený počet pacientov s duševnými poruchami, zhoršuje sa aj stav už stabilizovaných pacientov. Ako si to vysvetľujete?

Ja si dokonca myslím, že na Slovensku viac ľudí zomrie na dôsledky ošiaľu okolo koronakrízy než na samotný vírus. Stúpa počet samovrážd, pohlavných zneužití a minimálne o sto percent stúplo domáce násilie. Urobiť z jednej diagnózy to, čo sa tu robí, je podľa môjho názoru nehoráznosť. Je to ale svetový trend a my sa s tým musíme naučiť žiť.

Prečo?

Niekoľkostonásobne sa zvýšil strach, úzkostné stavy a fóbiozne stavy. Trpia najmä mladí ľudia, ktorí sú ovplyvnení informáciami na sociálnych sieťach, nemajú kritické myslenie, a preto si vezmú to, čo médiá hovoria a znásobia si to.

Spomenuli ste, že stúpa počet samovrážd. Máte ako psychológ osobnú skúsenosť pri niektorom z vašich klientov?

Nie, len s klientmi, ktorí na to pomýšľali, mali depresívne stavy a stavy sebaľútosti. Vziať si život je až konečné štádium. To sú vážne ochorenia a antidepresíva začínajú účinkovať až po mesiaci. V tom období, kým začnú účinkovať, je to veľmi ťažké a nebezpečné.

Čo by mohli vtedy ľudia urobiť?

Byť v rodine a s ľuďmi okolo seba, aby neboli izolovaní od iných. Toto je najdôležitejšia vec. Izolácia, ktorá tu nastala, je veľmi nebezpečná. Nie sme stvorení tak, aby sme žili izolovane, ale v kolektíve, ktorý môže pomôcť, aby sme prišli na iné myšlienky a aby sme sa zapodievali niečím iným. Tí, čo žijú izolovane, sú teraz na tom najhoršie.

Takže ste proti úplnému zákazu kultúrnych, športových a náboženských podujatí?

Je to nezmyselné. Osobne si myslím, že súčasné vedenie si neuvedomuje, že pochovali kultúru, šport aj náboženské aktivity. Vrátiť sa nebude také jednoduché. Ľudia sa vrátia len tam, kde je život, nebudú potrebovať ísť tam, kde chodili zo zvyku.

Prežívajú Slováci vieru skôr osobne či zvykovo?

Väčšina zvykovo, lebo existuje kultúra, že to, čo robila babka a mama, tak to robím aj ja.

Chcete teda, aby sa bohoslužby čo najrýchlejšie obnovili?

Nielen tie, všetko sa musí opäť otvoriť. Gastronómia je na kolenách, mal som klienta, čo musel zrušiť svoje štyri reštaurácie, lebo zbankrotoval. Prvú vlnu koronavírusu ešte prežili, ale potom nedostali od štátu ani korunu, hoci o to žiadali. Druhú vlnu už nezvládli a všetko museli zatvoriť. Prišiel aj so svojou manželkou a bol doslova vyhorený.

Čo s jeho zamestnanacami?

Všetkých musel prepustiť, reštaurácie zavrieť a zrušiť a zamestnať sa niekde inde. Ľúto mu bolo zamestnancov, lebo zamestnával širšiu rodinu, ktorí na ňom záviseli.

Dr. Luboš Lacho. Foto: Róbert Valent

Presuňme sa k rodinám. Môže karanténa a viac spoločne stráveného času rodinám pomôcť lepšie spolu vychádzať?

Niektorým áno, najmä tým rodinám, ktoré sú veriace. Ľudia, ktorí nemajú spoločné hodnoty, budú mať problém, pretože úzkosť vytvára pocity napätia. Napätie je varovný signál, potom nasleduje stres, ktorý prejde do hnevu a zúrivosti. Pri prvých dvoch varovných signáloch sa dá ešte niečo robiť, ak viete, čo máte robiť. Ale pár sekúnd po tom nasleduje hnev, kde už človek nič neurobí. Odtiaľ to prejde do zúrivosti, čo je vrcholne nebezepčné. Ako súdny znalec som mal človeka, ktorý v zúrivosti zastrelil dvoch ľudí a potom povedal: „Čo som to urobil?“

Takže taký človek sa neovláda?

Nie, neovláda, ale vie, čo robí, a to je na tom to najhoršie. Preto učím ľudí, že keď sú v napätí alebo strese, nech idú do vedľajšej miestnosti a povedia Bohu: Mám napätie, som v strese, odovzdávam ti to Bože. Ale musia to verbálne povedať.

Stúpajúce domáce násilie svedčí o tom, že ľudia sa nevedia ovládať. Čo môže žena urobiť na svoju ochranu?

Manželské problémy, najmä domáce násilie, je veľký problém, lebo deti to vidia a pôjdu v šľapajách predátora. Keď muž bije ženu, správa sa ako predátor a útočí na toho, kto má syndróm obete, znížené sebavedomie alebo komplex menejcennosti. Často môže pomôcť, ak sa žena postaví na stoličku a pozerá sa naňho dole, zasmejú sa a skončí sa to. Takéto finty málokto vie.

Z Číny prichádzajú správy, že neúmerne stúpli štatistiky rozvodov. Myslíte si, že sa dá niečo podobné očakávať aj na Slovensku?

Možno nie v takom rozsahu ako v Číne. Tu máme možnosť navštevovať poradne, psychológov, kňazov a kazateľov.

Je tá možnosť aj teraz počas lockdownu?

Áno, navštíviť psychológa aj kňaza môžete, dokonca to ľudia využívajú. Aj ja mám oveľa viac telefonátov od ľudí, ktorí by chceli prísť, ale nemám dostatočné kapacity. Každý kolega mi hovorí, že je zahltený, že má aj dvojmesačnú čakaciu dobu.

Robí vláda pre segment zaoberajúci sa riešením duševných porúch dosť?

Dosť nerobí, lebo sa zameriava len na jednu diagnózu, akoby tu iní pacienti neboli a nepotrebovali pomoc. Mnohí lekári však pomáhajú primárne ľuďom s koronavírusom, ale napriek tlaku administratívy aj iným, lebo zložili prísahu. Druhým problémom je, že ministerstvo zrejme nemá finančné zdroje, pretože ekonomika neprodukuje toľko ako pred pandémiou.

Jedna vec sú prostriedky a druhá vec sú ľudia.

Áno, možno sú vo vedení ministerstiev ľudia, ktorí nie sú schopní, to je možné.

Skôr som narážala na to, že nám chýbajú zdravotníci.

Veď viete, že platy lekárov a zdravotníkov veľa rokov stagnujú, prečo by nešli tam, kde budete mať normálnu životnú úroveň? Lekári sa potrebujú vzdelávať, viem, čo to stojí. Ja na takéto veci miniem aj dvesto eur mesačne, ak chcem zostať dostatočne informovaný v poznatkoch, ktoré vychádzajú. Je to drahé a nikto na to nedbá.

Máte aj prípady ľudí, ktorí vám volali, lebo sa nakazili a mali strach a úzkostlivé stavy?

Mal som aj prípad človeka, čo sa nakazil a chcel telefonickú konzultáciu, ale ja neprijímam ľudí, pokým som sa s nimi aspoň raz nestretol zoči-voči. Potom si už viem človeka predstaviť a viem s ním komunikovať aj cez telefón.

Presuňme sa trochu k politike. Aký dopad má premiérova komunikácia na ľudí?

Negatívny. Na začiatku sľuboval, že sa nám bude žiť lepšie, ale žije sa nám horšie. Žijeme pod tlakom, v neistote a strachu z bonzákov. Keď ideme s manželkou večer na prechádzku, hovorím jej: Ak nás niekto zastaví, povedz, že venčíš psa a ja zahavkám. (smiech)

A ako by ste jeho komunikáciu opísali?

Je chaotická, každý deň platí niečo iné a to sa nedá implementovať v podmienkach štátu. Podľa mňa nedozrel na to, aby riadil štát a ministrov stavia pred hotovú vec. A koho budú podľa vás neskoršie brať na zodpovednosť? Kresťanov, lebo on je kresťan.

Myslíte, že sa bude brať na zodpovednosť aj v širšom meradle? Že napríklad lockdown povedie k tomu, že sa zvýši kriminalita a ľudia rezignujú na pravidlá?

To je vysoko pravdepodobné, ale v južných krajinách, nie na Slovensku. Slováci sa podrobia, sklonia hlavu a pôjdu ďalej. Slováci nie sú konfliktný národ, ktorý by potreboval demonštrovať, to robia, iba ak sú pritlačení k múru. To sa však dlho nestane, lebo si pamätajú, ako to bolo za komunizmu, kedy zastrašovanie malo ešte väčší vplyv.


Veľtrh práce Profesia days v Košiciach rozhýbal nielen nezamestnaných východniarov, ale aj tých, ktorí uvažujú o zmene. Vyberať si bolo z čoho, keďže sa tu zišlo takmer šesťdesiat zamestnávateľov.
Prejsť na článok
Lekár Nitrianskeho samosprávneho kraja Bruno Rudinský má pri súčasnej nespokojnosti lekárov jasno. Búria sa najmä nemocniční lekári, ktorí však často robia na viac úväzkov. Zvýšenú pozornosť by si podľa neho zaslúžil najmä ambulantný sektor. Situácia…
Prejsť na článok