Dobrá rada alebo dobrá správa? Rozhoduje osobný kontext

Je známym faktom, že v centre kresťanstva stojí evanjelium, slovo, ktoré z gréckeho jazyka prekladáme ako „dobrá správa“. V súčasných formách kresťanstva sa skôr premnožili najmä dobré rady pre takmer každú oblasť života. Problémom nie je ich prítomnosť a potenciál pomocnej ruky. Problém vyvstáva, ak húf dobrých rád zatieni srdce kresťanstva – dobrú správu.

Čo sa môže stať, názorne ilustruje príbeh úspešného zbožného mladého človeka, ktorý si od Pána Ježiša pýta radu: Ako sa môžem dostať do neba? A Ježiš mú dáva dobrú radu šitú na jeho aktuálnu mieru. Má predať celý svoj majetok, rozdať peniaze chudobným a stať sa Ježišovým učeníkom (porov. Mt 19,16-26). Odchádza s dlhým a smutným nosom. Lenže podobný dlhý nos rastie čitateľom Ježišových rád typu:

„Milujte svojich nepriateľov, žehnajte tým, čo vás prenasledujú, nadstav druhé líce…“ Tieto rady sa stávajú dobrými až vtedy, keď najprv prijmem dobrú správu, ktorá premieňa môj život: V Ježišovi Kristovi sa môžem stať Božím synom a dcérou. Je to dobrá správa o tom, že nemusím žiť ako sirota; nie som vo svojom bytí ponechaný iba sám na seba, ale je tu milujúci Boh s načiahnutou rukou a otvorenou náručou.

Keď je dobrá správa dobrá aj pre mňa

Konfrontácia s realitou odmietnutia nás prirodzene privádza k otázke prečo. Samotné kánonické evanjeliá svedčia o tom, ako mnohí neprijali Ježiša ako Krista a Božieho Syna. Keď bol raz Ježiš zvedavý na verejnú mienku o sebe, padali rôzne názory na jeho identitu. Za všetkých sa trafil apoštol Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha!“ (Mt 16,16) Záhadou však zostáva, prečo niekto túto dobrú správu (evanjelium) odmietne ako hrozbu, nezmysel alebo irelevantnú informáciu, kým inému zmení život od základov. Prečo mnohým nepríde táto dobrá správa ako dobrá? Jednou z možných odpovedí na túto otázku je: subjektívny kontext.

Dobrá správa sa totiž musí stretnúť so správnym subjektívnym kontextom, aby bola vnímaná ako dobrá. Ak ste fanúšik nejakého družstva a ono vyhrá, tak vás to celkom prirodzene naplní radosťou a chcete sa s touto dobrou správou s niekým podeliť. Čo ak stretnete známeho, ktorý je fanúšikom porazeného tímu? Dobrá správa pre Vás mení prívlastok v jeho prípade.

Alebo iný príklad: Naša dcéra sa vďaka Bohu dostala z vážnych zdravotných problémov, z čoho sme my rodičia mali obrovskú radosť. Podobne sa tešili aj naši príbuzní a priatelia. No pre neznámeho človeka to dobrá správa byť nemusí. Niekedy rozhoduje životný kontext.

Nemysli na to, čí som bol priateľ, ale akým verným priateľom som bol

Ešte viac svetla ponúka krátky presun do Ježišových čias, keď sa slovo evanjelium začalo používať. Známy biblista N. T. Wright opisuje vtedajšiu situáciu v Rímskej ríši, ktorá bola po vražde Júlia Cézara poznačená občianskou vojnou. Zo záverečného námorného duelu Octavius verzus Antónius v roku 31 pred Kristom vyšiel napokon víťazne Cézarov príbuzný. Trinásť dlhých rokov dva tábory čakali, ako to celé dopadne.

A do tejto napätej situácie zaznieva evanjelium, teda dobrá správa o tom, že Octavius vyhral a stal sa vládcom Rímskej ríše. Prejdú síce ešte dva roky, kým sa cisár ukáže v Ríme, ale už teraz to zmení životy jeho priaznivcov. Neistota sa skončila. Nádej, že svet bude lepším miestom, znova ožila. Niečo sa stalo (víťazstvo) a niečo sa ešte len stane (návrat), ale už teraz to má veľký vplyv na životy ľudí.

Táto dobrá správa je však dobrá len pre stúpencov víťaza. Čo budú robiť tí druhí? Priaznivci porazeného vidia minimálne dve možnosti. Buď rýchlo odídu z mesta, alebo urobia to, čo urobil Herodes Veľký, ktorý bol predtým na strane porazeného Antónia. Vybral sa za Octaviom a povedal mu: „Nemysli na to, čí som bol priateľ. Mysli na to, akým verným priateľom som bol. Tým budem aj pre teba.“ Herodes šikovne zmenil kontext a to mu zachránilo nielen pozíciu, ale zrejme aj život.

Evanjelium Ježiša Krista je dobrá správa, nie iba rada. Je to správa o tom, že sa niečo stalo a niečo sa ešte len stane. Tento víťaz Ježiš sa raz triumfálne vráti. A táto správa má potenciál meniť životy ľudí a tak meniť svet. Nebo prišlo na zem. Svet je lepšie miesto.

Spoločenský rebríček opretý o (ne)správnu stenu

Tu si môže niekto poklepať na čelo, spájať takéto názory s požívaním omamných látok a stratou zmyslu pre realitu. Máme na mysli ten istý svet, kde zažívame vojny, utrpenie, nespravodlivosť, podvody, korupciu, zneužívanie moci, silu širokých lakťov…? To je, žiaľ, tragická ukážka toho, že mnohí nezmenili svoj osobný kontext.

Na jeho zmenu je totiž nevyhnutná dôležitá vlastnosť: pokora. Potrebujem si priznať, že som sa mýlil a že som investoval čas, energiu, prostriedky a nádej do porazeného. Ako niekto sklamane opísal svoje márne úsilie: „Šplhal som sa celý život po spoločenskom rebríčku, aby som nakoniec zistil, že som ho oprel o nesprávnu stenu.“ Na rozdiel od prípadu Herodesa však v kresťanstve nejde o politické prezliekanie kabátov podľa smeru vetra, ale o životne dôležitú transplantáciu srdca v zmysle slov proroka Ezechiela: „A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa.“ (Ez 36,26)

A toto v prvom rade nie je dobrá rada, ale dobrá správa.