MARTIN – Odborníci z Krajského pamiatkového úradu sa starajú nie len o vykopávky či archeologické nálezy. Ich doménou sú dávne ľudské príbehy. Pri odhaľovaní mien na vyblednutých náhrobkoch Národného cintorína si musia pomôcť, ako sa len dá. Napríklad aj penou na holenie.
Národný cintorín má pre Martinčanov kultúrnu aj historickú hodnotu. Oceňujú to aj historici z Krajského pamiatkového úradu v Žiline. Každoročne sa tu totiž konajú dôkladné obnovy vybraných náhrobkov. Zub času na mnohých z nich odstránil meno zosnulého, ktoré už voľným okom nie je viditeľné.
Kameň poznačený časom však nepredstavuje pre historikov prekážku. Meno k životu privedú pomocou obyčajnej peny na holenie, ktorú má doma takmer každý muž. Tú nanesú na povrch kameňa a rovnomerne rozotrú. Pena sa usadí v priehlbinách a odhalí tak meno, ktoré na náhrobku pôvodne bolo.
Takto upravené náhrobky sa týmto procesom nepoškodia a po prečítaní a zapísaní mena ide pena z náhrobku okamžite dole.
„Tento postup sme nedávno využili pri niekoľkých náhrobkoch, ktoré sa majú na budúci rok umelecko-remeselne obnoviť, respektíve reštaurovať. V prípade malého kamenného náhrobku Aničky Kmeťovej sme identifikovali mená kamenárov, ktoré už neboli voľným okom takmer čitateľné. Vďaka holiacej pene sme zistili, že na náhrobku spolupracovali martinský podnikateľ Ján Švehla a kamenársky majster z Lučenca Vojtech Paulovič,“ uviedli zamestnanci Krajského pamiatkového úradu Žilina na svojich sociálnych sieťach.
(Facebook-dm)