Preskočiť na obsah
  |  

Útok Izraela na Teherán rozvíril komoditné trhy: ropa vyskočila, zlato láme rekordy

Izraelský letecký útok na iránske jadrové a raketové zariadenia vyvolal výrazné pohyby na svetových komoditných trhoch.

Ceny ropy Brent a WTI vzrástli v reakcii na útok o 7 až 13 percent. Brent prekročil 78 dolárov za barel a WTI sa priblížila k 77 dolárom. 

Ide o najväčší jednodňový nárast cien ropy za viac ako tri roky, čo je dôsledok obáv z narušenia dodávok ropy z regiónu.

Primárnym dôvodom obáv je, že Irán patrí medzi hlavných exportérov ropných zmesí a kľúčovým bodom pre tento priemysel je Hormuzský prieliv.

Okrem ropy prudko vzrástla aj cena zlata, ktorá dosiahla najvyššiu úroveň za takmer dva mesiace – zlato posilnilo o viac ako 1 percento a prekonalo hranicu 3 400 dolárov za uncu. 

Investori presúvali kapitál do bezpečných aktív, čo sa prejavilo rastom dopytu po amerických štátnych dlhopisoch a posilnením dolára, jenu a švajčiarskeho franku.

Akciové trhy v USA, Európe aj Ázii zaznamenali pokles – napríklad futures na S&P 500 klesli o 1,6 percenta, európske indexy o 1,5 percenta. 

Vývoj na trhoch bude závisieť od ďalšej reakcie Iránu a možnosti širšej eskalácie konfliktu.

(swissinfo.ch, bloomberg, red)

  |  

Izraelský útok na Teherán: Slovensko sprísňuje bezpečnostné opatrenia

Nočný izraelský útok na iránsku metropolu Teherán podnietil k sprísneniu bezpečnostných opatrení aj slovenskú políciu.

Podľa oznámenia zverejneného na sociálnych sieťach zvýšila hliadkovanie v rizikovejších oblastiach a úzko spolupracuje s domácimi aj zahraničnými bezpečnostnými službami.

Izrael svoj nočný útok zo štvrtka na piatok odôvodňuje tým, že Irán je blízko k výrobe jadrovej zbrane.

Teherán v reakcii potvrdil odhodlanie pokračovať v obohacovaní uránu a vývoji raketových systémov. Zároveň pohrozil odvetou.

Napätie medzi oboma krajinami eskaluje, pričom izraelská armáda už zneškodňuje drony vyslané z Iránu.

(tasr, max)

  |  

Cenový rast pokračuje: Potraviny, služby a zájazdy tlačia infláciu nahor

Inflácia na Slovensku v máji 2025 prekročila hranicu 4 percentá, keď medziročný rast cien dosiahol 4,1 percenta. Ide o najvyššiu hodnotu za posledných 17 mesiacov. 

Medzimesačne sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,5 percenta, pričom najvýraznejší vplyv na rast mali drahšie potraviny a nealkoholické nápoje, ako aj alkoholické nápoje.

Naopak, tlmiaci účinok malo zlacňovanie pohonných látok v doprave.

Ceny rástli vo všetkých 12 výdavkových skupinách domácností, najviac vo vzdelávaní (+10,2 percenta), reštauráciách a hoteloch (+8,8 percenta) a medzi rozličnými tovarmi a službami (+6,5 percenta).

V odbore potraviny a nealko nápoje došlo k najvyššiemu rastu v tomto roku, a to o 3,9 percenta.

Výrazne zdraželi oleje a tuky (+21,7 percenta), ovocie (+11 percent) a nealkoholické nápoje (+17,1 percenta).

Naopak, zlacnelo mäso (-2 percentá), zelenina (-1,2 percenta) a ryby (-0,2 percenta).

Analytici očakávali, že inflácia v lete dosiahne vrchol okolo 4 percent, pričom rast cien je ovplyvnený aj vyššou DPH a ďalšími daňovými opatreniami v rámci konsolidácie verejných financií. 

V porovnaní s eurozónou je inflácia na Slovensku stále výrazne vyššia.

(tasr, red)

  |  

Irán reaguje: Útoky Izraela potvrdzujú našu potrebu obranných kapacít

Izraelská armáda v piatok ráno vyhlásila, že na základe spravodajských informácií sa Irán vo svojom jadrovom programe blíži k „bodu, z ktorého niet návratu,“ a čoskoro bude môcť vyrobiť jadrovú zbraň.

„V uplynulých mesiacoch sa na základe nahromadených spravodajských informácií objavili dôkazy, že iránsky režim sa blíži k bodu, z ktorého už niet návratu,“ uvádza sa vo vyhlásení.

„Súlad snáh iránskeho režimu o výrobu tisícov kilogramov obohateného uránu, spolu s decentralizovanými a posilnenými obohacovacími zariadeniami v podzemných priestoroch, umožňuje iránskemu režimu obohacovať urán na úroveň vojenskej kvality a v krátkom čase bude môcť vyvinúť jadrovú zbraň,“ vysvetlila izraelská armáda, ktorá v noci vykonala útoky na iránske jadrové a vojenské zariadenia.

Spojené štáty a ďalšie západné krajiny spolu s Izraelom opakovane obviňujú Irán z toho, že sa snaží získať jadrovú zbraň, čo však Irán vždy popieral. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v stredu obvinila Teherán z neplnenia záväzkov. V uplynulom období tiež upozorňovala, že Irán zvyšuje svoje zásoby uránu obohateného na vysokú úroveň.

Irán v reagoval, že útoky Izraela potvrdzujú jeho potrebu pokročiť v obohacovaní uránu a posilňovaní raketového arzenálu.

„S takýmto predátorským režimom by sa nemalo hovoriť inak ako jazykom sily,“ uviedla iránska vláda vo vyhlásení. „Svet teraz lepšie chápe, prečo Irán trvá na svojom práve na obohacovanie uránu, jadrovú technológiu a raketovú silu,“ dodal Teherán.

(tasr)

  |  

Nová Univerzitná nemocnica v Martine má stavebné povolenie

Projekt výstavby Univerzitnej nemocnice sv. Martina dosiahol zásadný pokrok – martinský stavebný úrad schválil stavebné povolenie pre hlavnú budovu a ďalších deväť objektov.

Povolenie bolo vydané po úpravách v konaní vrátane vylúčenia heliportu z projektu. Nová nemocnica má byť strategickou investíciou, ktorej dokumentácia spĺňa všetky zákonné náležitosti.

Hlavná budova bude mať celkovo 11 podlaží (z toho dve podzemné) a bude vybavená ambulantnou, operačnou aj lôžkovou časťou. Projekt počíta so 660 lôžkami a špecializovanými oddeleniami vrátane detskej medicíny a urgentného príjmu.

Hrubá stavba má byť dokončená do júna 2026, financovaná z Plánu obnovy. Výstavbu zabezpečuje konzorcium firiem pod vedením Adifexu.

(tasr, mja)

  |  

Slovenskú akadémiu vied čakajú vyššie platy, ale aj tlak na výsledky

Nový predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Martin Venhart chce posilniť ľudský potenciál prostredníctvom rozvojových programov a pokračovať v systéme výkonnostných zmlúv.

Jeho cieľom je nielen podpora špičkovej vedy, ale aj výchova nových lídrov – riaditeľov vedeckých ústavov.

Venhart upozorňuje na nedostatok záujemcov o tieto pozície a varuje pred dlhodobými dôsledkami.

SAV plánuje zaviesť prísnejší výber kandidátov a motivovať ich aj lepším finančným ohodnotením. Čo sa týka financovania, systém výkonnostných zmlúv zostáva kľúčový – každé pracovisko dostáva prostriedky na základe budúcich záväzkov na zlepšenie. Tento prístup má zabezpečiť systematický rast kvality v celej akadémii.

(tasr, mja)