Reálna hrozba či len politické gesto? Kyjev zvažuje projekt, ktorý pripúšťa demoláciu pravoslávnych chrámov

Mestská rada Kyjeva sa v súčasnosti zaoberá návrhom rezolúcie so siahodlhým komplikovaným názvom: „O prvkoch odstraňovania neoprávnene obsadených a vybudovaných náboženských organizácií (združení), ktorých vedúce centrum (správa) sa nachádza mimo Ukrajiny v štáte zákonom uznaným ako štát, ktorý spáchal vojenskú agresiu proti Ukrajine a/alebo dočasne okupoval časť územia Ukrajiny, alebo majúcim kánonické a modlitebné väzby s náboženskými organizáciami krajiny agresora, z pozemkov v komunálnom vlastníctve územného spoločenstva mesta Kyjev“.

Autorom návrhu je Vadim Vasilčuk, člen proeurópskej frakcie Vrchnej rady Ukrajiny Hlas.

V návrhu uznesenia sa uvádza, že odbor pôdneho fondu Štátnej správy mesta Kyjev spolu s okresnými štátnymi správami vykonajú do troch mesiacov od zverejnenia rozhodnutia previerku pozemkov, ktoré sú v súčasnosti v užívaní Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a preveria legálnosť stavieb chrámov.

Štvrtý bod rezolúcie sa venuje následným krokom v prípade zistenia „čiernych stavieb.“ Ak kontrolóri odhalia sakrálne stavby bez náležitých povolení a nájomných zmlúv, predmetné pozemky bude treba „uviesť do predchádzajúceho stavu“ a sakrálne stavby demontovať alebo zbúrať „na náklady osôb, ktoré dovolili ich neoprávnené umiestnenie alebo výstavbu.“ 

Autor projektu: Prispeje to k harmónii a mieru na náboženskom základe

Návrh uznesenia odôvodňuje tento postup konštatovaním, že „v súčasnosti existuje množstvo skutočností a prípadov, keď záujmy niektorých náboženských organizácií vyznávajúcich určité presvedčenie sú v rozpore s verejnými záujmami, predstavujú hrozbu pre verejnú a národnú bezpečnosť a konanie jednotlivých predstaviteľov týchto náboženských organizácií obsahuje znaky trestných činov, spôsobuje pobúrenie a široký negatívny ohlas verejnosti.“

Autor návrhu Vasilčuk je presvedčený, že „prijatie a realizácia tohto projektu prispeje k podpore harmónie a mieru na náboženskom základe, medzináboženského dialógu a jednoty v spoločnosti, k zabezpečeniu práv a slobôd občanov vrátane určenia kánonickej príslušnosti a k predchádzaniu konfliktov na náboženských základoch v rámci územného spoločenstva mesta Kyjev.“

Pre lepšiu orientáciu mesto k návrhu pripojilo hneď zoznam 74 pravoslávnych chrámov, kde sa (ne)plánované kontroly majú v najbližších mesiacoch od schválenia návrhu vykonať. Projekt v súčasnosti posudzuje Stála komisia Kyjevskej mestskej rady pre architektúru, mestské plánovanie a pozemkové vzťahy, ako aj Stála komisia pre kultúru, cestovný ruch a verejné komunikácie. Predsedom tej druhej menovanej je autor návrhu Vasilčuk.

Návrh, pod ktorým je okrem autora uvedený aj starosta Kyjeva Vitalij Kličko, vyvoláva viacero otáznikov. Jeden z nich spôsobuje nejasná formulácia a možná širšia interpretácia textu. Bolo by mesto schopné pristúpiť k takému radikálnemu kroku ničenia sakrálnych stavieb s nemalou kultúrnou a spoločenskou hodnotou?

Odborníci: Je to diskriminačné a protiústavné

Odborníci pochybujú o ústavnosti takého rozhodnutia rovnako, ako v prípade júlového rozhodnutia Kyjevskej mestskej rady o dočasnom zákaze predvádzania alebo prezentácie ruskojazyčného umenia a kultúry na verejnosti. Aj tento krok poslanci obhajovali ochranou Ukrajiny pred ruským vplyvom. „Ruština je jazykom agresora a v srdci nášho hlavného mesta nemá miesto,“ obraňoval návrh Vadim Vasilčuk.

Ľudskoprávny aktivista Volodymyr Javorskyj z ukrajinského Centra pre občianske slobody však označil takéto zákazy za diskriminačné a protiústavné: „Sú to nezákonné rozhodnutia, pretože miestne úrady nemajú právo regulovať takéto záležitosti a ukladať takéto zákazy,“ povedal Javorskyj pre Deutsche Welle.

Svoje tvrdenie podporil prípadmi, keď súdy podobné miestne zákazy vyhlásili za nezákonné. „Tieto zákazy vydané miestnymi úradmi nie sú nič iné ako politické gestá, iba ukrajinský parlament môže takéto zákazy premeniť na zákon,“ komentoval dočasné rozhodnutie mestskej rady aktivista.

Je však otázne, či aktuálne posudzovaný návrh o sakrálnych stavbách zaradíme o pár mesiacov len medzi symbolické právne gestá. Otáznik totiž zasieva rozhodnutie Kyjevského odvolacieho súdu zo 14. septembra o zbúraní chrámu v takzvanom Desiatkovom monastieri v Kyjeve. Súd napriek petícii potvrdil februárový rozsudok o zbúraní chrámu, čo ukrajinské ministerstvo kultúry komentovalo ako „ďalšie víťazstvo v boji za naše kultúrne dedičstvo.“

Korene konfliktu

Pripomeňme, že následkom politizácie náboženského života dnes na Ukrajine vedľa seba, či skôr proti sebe stoja dve hlavné pravoslávne cirkvi. Ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC) s väzbami na Moskvu a Pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU) oficiálne založená a potvrdená v roku 2018/19 Konštantínopolským patriarchátom.

Beztak napäté vzťahy medzi oboma cirkvami vyhrotila vojna a z UPC sa stala cirkev agresora. Negatívnej nálepky sa nezbavila ani v máji 2022, keď na koncile UPC vyhlásila svoje dištancovanie sa od materskej cirkvi v Moskve, ideológie „Ruského sveta“ a zo svojho oficiálneho názvu odstránila slovné spojenie „Moskovský patriarchát“. Výkladnou skriňou konfliktu je pretrvávajúci zápas o Kyjevsko-pečerskú lavru. A práve v areáli lavry úrady len nedávno odhalili 36 „čiernych“ stavieb. Schválenie návrhu by teda niekomu prišlo očividne vhod.