Slovenský med tento rok dobyl Čile, uspel aj náš vosk a časopis. Včelári začali využívať umelú inteligenciu

Slovenskí medári to tohto roku nemali ľahké. Oni to nemajú ľahké nikdy, ale počasie ich natoľko potrápilo, že znáška bola na väčšine územia nulová. Aj s tým málom však uspeli na svetovej včelárskej súťaži v Čile a uspeli aj v technologickom svete.

10042020_Vcely_TT_4695840 (1) Včelár Martin Michalík kontroluje včely v úľoch po zime v Trnave. Foto: Lukáš Grinaj/TASR

Slovenského tekutého zlata bolo tento rok podpriemerne. Včelárov potrápili klimatické podmienky a chemické postreky. Lieska, agát aj ovocné stromy na jar zamrzli, takže veľký úžitok z nich nebol. O niečo lepšia bola znáška z repy, ale tá sa nepestuje vo všetkých oblastiach. Agát zas na väčšine územia zamrzol a inde ho bolo v takom malom množstve, že ho včelári nestáčali, aby úľ mal z čoho žiť.

Niektorí medohospodári takúto zlú znášku nezažili celé desaťročia. Štandard sa okolnostiam bližšie venoval v samostatnom článku.

Včelári sú však zvyknutí. Vedia, že proti prírode nič nezmôžu, a že ako vie nadeliť, tak vie aj potrápiť. Žiaden včelár by svoju profesiu nerobil, keby ju nemiloval. Včelár totiž nezbohatne. Štátne dotácie sú na to prinízke a do procesu starostlivosti o malé opeľovače zasahuje toľko vonkajších faktorov, že úspech každej sezóny je lotériou.

A ak je nejaká sezóna finančne výnosnejšia, ďalšia môže na rôznom liečive či prikrmovaní stáť toľko, že medár musí nakoniec aj tak siahnuť do peňažnej rezervy.

Usilovné včielky však nesklamali ani tento rok. Aj s tým málom sme uspeli vo viacerých smeroch a naši včelári priniesli domov početné cenné kovy.

Najlepší med, periodikum aj vosk

Slovenskí medohospodári v auguste uspeli na svetovej súťaži Apimondia v Čile a odniesli si spolu 14 medailí – šesť zlatých, štyri strieborné a štyri bronzové medaily. V celkovom hodnotení tak obsadili druhú priečku spomedzi 50 zúčastnených štátov. Víťazom sa stalo Poľsko.

Ide o historický úspech slovenských včelárov v súťaži Apimondia.

„Za posledné roky, a dnes dvojnásobne, sa ukazuje, že slovenské medy sú špičkové nielen v rámci európskej konkurencie, ale aj vo svetovej. Zvýšený kredit nám umožňuje dostať dôstojnú cenu na slovenskom trhu, a tým prispieť k rozvoju slovenského včelárstva,“ povedal pri tejto príležitosti predseda Slovenského zväzu včelárov Pavel Fiľo.

Včelár Martin Michalík kontroluje včely v úľoch po zime v Trnave. Foto: Lukáš Grinaj/TASR

Na Slovensko putovalo aj ocenenie „Najlepšia medovina sveta“ za rok 2023. Získal ju Peter Kudláč z firmy Apimed Dolná Krupá, ktorý uspel s tradičnou barikovou medovinou.

Úspech zaznamenala so ziskom všetkých troch cenných kovov aj rodina Vargapálovcov, ktorá vyrába voskové sviečky. Bronzovú medailu získali aj v kategórii modelov zo včelieho vosku. V rovnakej kategórii uspeli i študenti Strednej odbornej školy Pod Bánošom z Banskej Bystrice, ktorí obsadili druhú priečku.

Striebornú medailu v kategórii najlepšie odborné periodikum zas získal slovenský časopis Včelár, ktorý vydáva Slovenský zväz včelárov.

Najchutnejší med je z Bardejova

Úspech zožala nielen kvalita nášho medu, ale aj chuť. Bardejovská včelia farma zabodovala na medzinárodnej scéne. Na svetovej súťaži pod záštitou Center for Honeybee Research v USA získala v dvoch kategóriách ocenenie „Najchutnejší med sveta“.

Podarilo sa to včelárovi Martinovi Voľanskému. Bardejovský med bodoval v kategórii Dark honey a kategórii Medium amber.

Včelár Martin Volanský. Foto: FB/Prešovský samosprávny kraj

Bardejovský med bol Európskou komisiou 30. septembra 2022 zapísaný do registra chránených označení pôvodu. Na Slovensku je to jediný med s takýmto ochranným označením. Za posledných 20 rokov získal desiatky ocenení a úspechov na rôznych prestížnych výstavách a súťažiach.

Vyznačuje sa najmä svojou lahodnou chuťou, nádhernou tmavou farbou a vôňou. Obsahuje veľké množstvo minerálov, stopových prvkov a výživných látok. Jeho antibakteriálna účinnosť je oproti ostatným medom veľmi vysoká.

Slovenská firma spája umelú inteligenciu so svetom včelárov

Darilo sa aj slovenskej firme Bee hive monitoring. Zakladatelia Stanislava Hörčíková a Peter Kočalka vymysleli monitorovacie zariadenia, ktoré pomocou umelej inteligencie uľahčujú včelárom starostlivosť o včely a znižujú ich úmrtnosť.

Zariadenie umiestnené vnútri úľa dokáže včelárovi sprostredkovať, čo sa deje vnútri úľa, aká je tam vlhkosť, teplota a intenzita zvuku. Na svetovom trhu si táto firma drží prvenstvo. Do celého sveta od Japonska, cez celú Európu až do Ameriky či Kanady predali už vyše 40-tisíc monitorovacích mechanizmov.

„Každú sekundu k nám prichádzajú z celého sveta údaje o včelách, sú umiestnené v dátovom cloude, ktorý sa skladá z desiatich serverov. Takže vidíme napríklad, že včely sa budú rojiť, alebo že cudzie včelstvo napadlo iné včelstvo, sú choré, prípadne im uhynula kráľovná,“ vysvetlil Peter Kočalka pre Hospodárske noviny.

Na jeho používanie pritom včelár nepotrebuje byť žiaden IT technik. Stačí mu aplikácia v mobile, kde jednotlivé ikony svietia buď na zeleno, žlto alebo červeno. Keď sú ikony zelené, všetko je v poriadku, žltá farba znamená varovanie a červená signalizuje veľký problém, napríklad rojenie včiel alebo stratu matky.


Vládna moc sa rozhodla regulovať novinársku obec novými pravidlami, ako zavedením určitého typu vzdelania pre novinárov a vytvorením mediálneho úradu. Tieto legislatívne zásahy nielenže nič nevyriešia, ale aj môžu byť v rozpore s európskym právom.…
Prejsť na článok
Najnovšie dáta k deficitu verejných financií, ktoré zverejnil v pondelok Štatistický úrad SR, hovoria jasne. Konsolidácia bola a ostáva témou číslo jedna.
Prejsť na článok
Lekár Nitrianskeho samosprávneho kraja Bruno Rudinský má pri súčasnej nespokojnosti lekárov jasno. Búria sa najmä nemocniční lekári, ktorí však často robia na viac úväzkov. Zvýšenú pozornosť by si podľa neho zaslúžil najmä ambulantný sektor. Pacienti…
Prejsť na článok