Prienik na Krym sa nekoná. Presun cez rieku Dneper je samovražedná misia, priznávajú ukrajinskí vojaci

Po neúspechu letnej protiofenzívy nasleduje pre ukrajinskú armádu ďalší nezdar. Od novembra sa námorná pechota presúva na východný breh rieky Dneper, ktorý kontroluje Rusko. Cieľom bolo spraviť hlboký prielom, ktorý by ohrozil takzvaný pozemný koridor na Krym, odkiaľ vedú zásobovacie trasy Ruska a zvrátiť tak priebeh vojny.

Šéf kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak v novembri vyhlásil, že sa podarilo vybudovať na opačnej strane Dnepra niekoľko pozícií. Optimistické vyjadrenia velenia narážajú na opisy, ktoré priniesli zahraničné médiá priamo z frontu.

Je to samovražedná misia, niet sa kde ukryť

Zhruba dvanásť vojakov spomedzi zapojených do tejto misie pre denník The New York Times pred pár dňami uviedli, že išlo o brutálny a márny boj. Ukrajinci zomierajú v obrovských počtoch, zrazia ich buď na brehu rieky, alebo ešte predtým vo vode.

Na väčšine miest sa navyše niet kam zakopať. Prvé prístupy bývajú močaristé a bahnité, všade sú krátery po bombách plné vody. Nielenže sa niet kde uchytiť, ale nedá sa tam presunúť ani vojenská technika.

Ťažké boje sa odohrali v dedine Krynky na východnom brehu rieky tridsať kilometrov proti prúdu od mesta Cherson. Ukrajinské jednotky tam obsadili úzky pás rybárskych domov – jediné miesto, kde sa im podarilo uchytiť.

„Čerstvé jednotky prichádzajúce na východný breh musia šliapať po telách vojakov, ktoré ležia zamotané v rozčerenom bahne,“ povedal pre NYT skúsený vojak Oleksij, ktorý v Krynkách bojoval v októbri a odvtedy niekoľkokrát prešiel na druhý breh, aby pomohol evakuovať zranených. „Nie je to ani boj o prežitie,“ dodal. „Je to samovražedná misia.“

Ďalší z vojakov opísal, že niektoré telá mariňákov ležia na brehu už dva mesiace, lebo jednotky ich nemohli vyzdvihnúť pre intenzívne ruské ostreľovanie. Nálety komplikujú aj evakuovanie, navyše má Ukrajina málo člnov. Vojaci musia v tme a vode ostreľovaní ruskými lietadlami čakať na ústupové plavidlo aj niekoľko hodín. „Ľavý breh bol ako očistec. Ešte nie ste mŕtvi, ale necítite sa nažive,“ opísal vojak Maksym.

Rusko stráca tanky aj obrnené vozidlá

Ani pre opačnú stranu nejde všetko ako po masle. Ruské jednotky majú podľa viacerých svedectiev tiež ťažké straty, ktoré im spôsobuje ukrajinské delostrelectvo, rakety a drony. Pomáha aj fakt, že západný breh Dnepra je vyššie položený.

Vojak s volacím znakom Karas hovorí, že ukrajinské útoky znervóznili ruských veliteľov natoľko, že na posilnenie obrany priviedli zo Záporožského frontu výsadkovú jednotku.

Vedenie informuje príliš optimisticky, vojaci prelomili mlčanie

Viacerí vojaci a námorníci hovorili s americkými novinármi o masakre na východnom brehu Dnepra zo znepokojenia nad vysokými stratami a podľa nich príliš optimistickými správami predstaviteľov o postupe ofenzívy.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl pre americký denník uviedol, že obvinenia vojakov nie je možné bezprostredne komentovať, ale že na ne včas odpovie.

Aj agentúra AP v pondelňajšej obsiahlej reportáži konštatuje, že niektorí pochybujú o úsudku svojich veliteľov a boja sa, že Rusko je na zimnú vojnu lepšie pripravené. Nespokojnosť ukrajinských vojakov – kedysi mimoriadne zriedkavá a vyjadrovaná len v súkromí – je teraz bežnejšia a otvorenejšia.

Mnohí sa pýtajú, prečo sa táto operácia nezačala pred niekoľkými mesiacmi za teplejšieho počasia. Sťažujú sa na byrokraciu v armáde, nedostatok vojakov alebo na meškanie pri získavaní opravených dronov.

Minister obrany Rustem Umerov trvá na tom, že Ukrajina má dostatok vojakov a zbraní na ďalšiu fázu boja. „Sme schopní chrániť našich ľudí a budeme to robiť,“ povedal pre agentúru Associated Press. „Máme plán a držíme sa ho.“

Ukrajinskí vojaci stoja na tanku počas vojenského výcviku na Ukrajine. Foto: TASR/AP

Velenie ukrajinskej armády sa však odmietlo „z bezpečnostných dôvodov“ vyjadriť aj k výpovedi vojaka, ktorý ešte 4. decembra pre BBC hovoril o neskúsených posilách, ktoré ani nevedia plávať a pocite, že ich ukrajinské vojenské velenie opustilo a že prítomnosť vojakov na východnom brehu „mala skôr politický než vojenský význam“.

Vysychá pomoc od USA a otázna je tá od Európy

Vojaci tým narážajú na to, že misia na východný breh môže slúžiť len ako manéver, ktorý sponzorov spoza veľkej mláky a v Európe presvedčí, že sa oplatí pokračovať vo finančnej a vojenskej podpore Ukrajiny.

V Spojených štátoch, ktoré už na obranu Ukrajiny vynaložili približne 111 miliárd dolárov, sa prezident Joe Biden zasadzuje o ďalších 60 miliárd dolárov pomoci. Republikánski zákonodarcovia sa však bránia ďalšej podpore.

V Európskej únii zas hľadajú možnosť, ako obísť veto maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý nesúhlasí s tým, aby sa Ukrajine poskytlo ďalších 50 miliárd dolárov.

„Dôvodom, prečo sú Ukrajinci zachmúrení, je to, že teraz cítia, že nielenže sa im tento rok nedarilo… vedia, že hra Rusov sa zlepšuje,“ povedal Richard Barrons, bývalý generál britskej armády. „Vidia, čo sa deje v Kongrese, a vidia, čo sa stalo v EÚ.“

Ukrajina je síce túto zimu v defenzíve, ale jej vojenskí velitelia tvrdia, že v boji nemienia poľaviť. „Ak nebudeme mať ani jednu guľku, budeme ich zabíjať lopatami,“ povedal pre agentúru AP Serhij, veliteľ 59. brigády, ktorá pôsobí vo východnom meste Avdijivka.

Rusko môže tlačiť na pílu, aby Putin vyhral voľby

Poľaviť však nemieni ani Rusko. Jednak na to nemá dôvod – ruská armáda posilnila svoje sily vo východnej Doneckej oblasti, zatiaľ úspešne bráni prielomu na Krym a ak bude pokračovať v útokoch, podľa niektorých analytikov by si počas zimy mohla pripísať aj okrajové územné zisky, ale zaplatila by za to vysokú cenu.

Do hry vstupujú prezidentské voľby, ktoré sa v Ruskej federácii uskutočnia budúci rok. Hlbší prienik na východnú Ukrajinu by Vladimirovi Putinovi mohol pomôcť dosiahnuť čo najlepší výsledok.

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP