V zákone sa zmení aj označenie spotrebiteľa, ktorým musí byť odborne spôsobilá osoba, hoci presný rozdiel medzi týmito pojmami zrejme spočíva iba v tom, že určité kategórie pyrotechniky sa predávajú až od veku 18 alebo 21 rokov.
Už dlhodobo je zakázané celoročne používať pyrotechniku, napriek tomu je najmä počas týchto dní možné počuť zriedkavé výbuchy naprieč Slovenskom. Pokiaľ by sa však niektorá obec rozhodla, že na svojom území pyrotechniku zakáže, zákon je na jej strane. Zákon je však krátky na pyrotechniku kategórie F1, ktorá sa môže používať celoročne. Sem spadajú prskavky a iná drobná pyrotechnika pre deti, ako napríklad známe „včielky".
Aj špeciálne stánky s pyrotechnikou majú svoje obmedzenia čo sa týka predaja. Zábavnú pyrotechniku kategórie F2, menovite petardy, môžu ľuďom predávať až tesne pred Novým rokom, teda od 28. do 31. decembra. Pokiaľ si teda prídete do stánku s pyrotechnikou po petardy napríklad 27. decembra, odídete naprázdno. Predavač vám ich podľa zákona č. 58/2014 o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii predať nesmie.
Zaujímavosťou sú ohňostroje v obciach. Pokiaľ by niekto chcel realizovať ohňostroj v dedine či meste, musí oficiálne požiadať obec o súhlas na jeho vykonanie. To obsahuje byrokratický proces, v ktorom žiadateľ musí presne uviesť kde, kedy a aký ohňostroj plánuje spustiť. Tento proces sa však mnohí zvyknú obchádzať, nakoľko na jeho dodržiavanie nie je dostatok policajného personálu.
Proti pyrotechnike vystupujú najmä psíčkari a majitelia domácich zvierat, ktorým výbuchy spôsobujú stres. Nepríjemné pocity môžu ohňostroje vyvolať aj u ľudí s poruchami autistického spektra, či malých detí. Opačný tábor zas tvoria ľudia, ktorí v ohňostroji vidia symbolický zlatý klinec celého roka. Kompromisom môže byť takzvaná tichá pyrotechnika, ktorá síce produkuje krásny svetelný efekt, nevydáva však pri tom žiadne silné zvuky.
Novela zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii (zákon č. 330/2023) vstúpi do platnosti 2. januára 2024.
