Maďarsko chce podľa Orbána odštartovať zmenu EÚ. Leyenová sa voči nemu ohradila

Maďarský premiér pripomenul, že v roku 2011, počas prvého predsedníctva Maďarska v EÚ, boli krízy vyvolané finančnou situáciou, protestným hnutím Arabská jar a došlo vtedy aj k tragédii v japonskej Fukušime.

„Počas nášho predsedníctva sme rozbehli rómsku stratégiu. Únia uzavrela úspešný proces prístupových rokovaní s Chorvátskom, no situácia je dnes komplikovanejšia: na Ukrajine zúri vojna, na Blízkom východe a v Afrike je konflikt a každý konflikt môže eskalovať, pričom bezpečnostná kríza môže spôsobiť aj rozpad schengenského systému,“ povedal Orbán.

„Únia sa musí zmeniť! Maďarské predsedníctvo je hlasom zmeny, chce byť jej katalyzátorom. Nemôžeme síce rozhodovať, ale chceme predkladať návrhy,“ podčiarkol.

Nevhodná energetická politika

K situácii v EÚ maďarský ministerský predseda konštatoval, že jej konkurencieschopnosť klesá, ceny sú vyššie ako u konkurentov a prechod z ruskej energetiky výrazne zníži aj HDP, preto bolo potrebné na prechod zaviesť dotácie.

Polovica európskych firiem podľa Orbánových slov vidí ako hlavnú prekážku náklady na energie, pre ktoré výroba klesla o 10 až 15 percent. „Odporúčame, aby sme sa nenechali ukolísať ilúziou, že zelený prechod ponúka riešenie tohto problému,“ poznamenal s tým, že dekarbonizácia v súčasnosti vedie k nezamestnanosti, čo je viditeľné v automobilovom priemysle.

„Členské štáty požadujú od inštitúcií rýchle a rozhodné kroky. Očakávame ukončenie nadmernej regulácie, zelenú priemyselnú politiku, posilnenie vnútorného trhu, rozšírenie obchodnej politiky a zníženie administratívnej záťaže,“ zhrnul Orbán, ktorý urgoval prijatie nového paktu konkurencieschopnosti a navrhol, aby ten bol témou samitu EÚ 8. novembra v Budapešti.

Maďarský premiér ďalej vyzval k inštitucionalizovaniu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ale aj k rozšíreniu schengenského priestoru do konca tohto roka o Bulharsko a Rumunsko.

Imigrácia vraj plodí nenávisť

„Ilegálnu migráciu treba riešiť vonkajšími hotspotmi, inak nie je možné ochrániť Európanov pred nelegálnou migráciou. Keď niekoho pustíme dnu, už ho nebudeme vedieť poslať domov,“ zdôraznil.

Podľa jeho slov nelegálna migrácia v Európe má za následok posilnenie antisemitizmu, násilia páchaného na ženách a homofóbie. Ako riešenie navrhol zvolať takzvané „schengenské samity“ za účasti hláv štátov a vlád schengenského priestoru, pretože to fungovalo už v roku 2008, počas hospodárskej krízy.

Leyenová ho kritizovala

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu vystúpila na adresu maďarského premiéra Viktora Orbána kriticky.

Pripomenula, že ešte stále sú v EÚ lídri, ktorí za vojnový stav na Ukrajine neobviňujú agresora, teda Rusko, ale Ukrajincov. Pomohla si paralelou, keď položila otázku, či by títo lídri obvinili z diania v roku 1956 Maďarov, v roku 1968 občanov Československa či v roku 1990 Litovčanov za to, čo sa dialo na podnet Moskvy.

Vojenská pomoc ako cesta k mieru

Uviedla, že Ukrajinci bojujú za slobodu a je len jedna cesta na dosiahnutie mieru, a to je ďalej pomáhať Ukrajincom, ekonomicky, finančne aj vojensky. Upozornila, že minulý týždeň eurokomisia oznámila poskytnutie 35 miliárd eur ako makrofinančnú pôžičku, čo bude splatené z výnosov zo zmrazených ruských aktív.

„Budeme stáť pri Ukrajine počas tejto zimy a tak dlho, ako to bude potrebné,“ dodala šéfka eurokomisie.

Obhajovala zelenú politiku

V oblasti konkurencieschopnosti pripomenula správu Maria Draghiho a potrebu odstraňovať bariéry na jednotnom trhu, ktoré predstavujú aj čínske clá a opatrenia brániace európskym firmám pôsobiť cezhranične. Spomenula, že EÚ sa snaží budovať úniu úspor a investícií.

Zároveň však vníma to, že maďarská vláda ide opačným smerom a vzďaľuje sa jednotnému trhu, a to v dobe, keď je maďarský HDP na hlavu už nižší ako v susedných krajinách.

Von der Leyenová pripomenula aj úsilie o dekarbonizáciu, čo kráča ruka v ruke so znižovaním závislosti od ruských fosílnych palív, avšak s odkazom na Orbána dodala, že sú tu lídri, ktorí trvajú na fosílnych palivách z Ruska a idú proti spoločnej deklarácii krajín EÚ z Versailles z roku 2022.

„Hádže problém za múry susedov“

Šéfka EK sa dotkla aj témy migrácie, o ktorej hovoril aj Orbán, a uviedla, že je to európska výzva, ktorá si vyžaduje spoločnú reakciu. Aj preto bol prijatý nový pakt o migrácii a azyle, ktorý treba implementovať a EÚ sa zameriava na štáty s vonkajšími hranicami Únie.

Zároveň dodala, že nechápe, prečo Orbánova vláda predčasne prepúšťa odsúdených pašerákov migrantov, čím „hádže problém za múry susedov“. Poukázala na to, že maďarská vláda dáva pracovné povolenia pre ruských občanov bez dodatočných bezpečnostných previerok a kontrol a že nový vízový režim sa stáva bezpečnostným rizikom nielen pre Maďarsko, ale pre všetky členské štáty EÚ.

Pôsobenie čínskej polície v Maďarsku

Pýtala sa tiež, prečo maďarská vláda dovoľuje čínskej polícii pôsobiť na jej území a či tým neotvára zadné dvierka pre pôsobenie zahraničných síl v Európe.

Von der Leyenová pripomenula, že Orbán v roku 2011, počas prvého predsedníctva v Rade EÚ, sľuboval, že bude kráčať v stopách revolucionárov z roku 1956 a že EÚ musí zostať zjednotená. „To platilo vtedy aj dnes.“

Tak sa obraciam na maďarských občanov: „Sme jednou rodinou. Váš príbeh je aj naším príbehom. Vaša budúcnosť je našou budúcnosťou. Desať miliónov Maďarov je desať miliónov dobrých dôvodov na to, aby sme naďalej spoločne formovali našu budúcnosť.“

(tasr, politico)