Erik Tomáš: Na Slovensku musí skončiť doba lacnej pracovnej sily

Na Slovensku musí skončiť doba lacnej pracovnej sily, ľudia si zaslúžia zarábať viac. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD). Jedným z účinných nástrojov vlády je podľa neho zvyšovanie minimálnej mzdy.

erik tomáš Erik Tomáš. Foto: Jaroslav Novák/TASR

„Občania Slovenskej republiky už majú nárok na viac, aby zarábali viac a práve prudký tlak na zvyšovanie minimálnej mzdy zároveň tlačí alebo vytvára tlak aj na mzdy ako také, takže preto opakujem, už nemôže byť Slovensko len o tom, že je zaujímavé lacnou pracovnou silou, ale naozaj si slovenskí občania zaslúžia zarábať viac a takým najväčším nástrojom vlády na to, aby tlačila na mzdy, je práve zvyšovanie minimálnej mzdy,“ priblížil Tomáš.

Po tom, čo v stredu vláda schválila návrh novely zákona o minimálnej mzde, Tomáš doplnil, že sa bude naďalej snažiť o získanie podpory nielen zástupcov zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, ktorí už na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR predstavili dve podmienky. Jednou z nich bolo postupné zvyšovanie minimálnej mzdy v rámci automatu a druhá podmienka sa týkala príplatkov za prácu v neštandardných časoch. S týmito podmienkami však nesúhlasili odborári.

Minimálna mzda by sa mala zvýšiť minimálne na úroveň 60 percent priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Vyplýva to z návrhu novely zákona o minimálnej mzde, ktorý predložilo ministerstvo práce a v stredu ho vláda schválila. Prvýkrát by sa mala minimálna mzda takto vyrátať pre rok 2026.

„Navrhuje sa upraviť výšku percentuálneho podielu, ktorý je rozhodujúci pri ustanovení minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, ak sa sociálni partneri nedohodnú na inej sume minimálnej mzdy, na 60 percent. Navrhovaná zmena vyplýva z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023 až 2027 a s jeho plnením,“ uviedol rezort práce v dôvodovej správe.

Doplnil, že novela zákona má vytvoriť dôstojné životné a pracovné podmienky a tiež podporiť kolektívne vyjednávanie zamestnancov a uzatváranie kolektívnych zmlúv. Jednou zo zmien je aj opätovné zavedenie záväznosti reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia.

Návrh zákona by mal platiť od 15. novembra 2024, niektoré ustanovenia potom od začiatku januára budúceho roka.

Doplňme, že zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov sa v pondelok nedohodli na výške minimálnej mzdy na budúci rok. Jej výška tak bude od 1. januára 2025 stanovená podľa automatického kľúča. Vypočíta sa ako 57 percent z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca spred dvoch rokov [na výpočet sumy pre rok 2025 sa použije priemerná mzda z roku 2023, pozn. red.]. Minimálna mzda by tak mala v budúcom roku dosiahnuť 816 eur mesačne.

(tasr)


Súdny dvor EÚ vydal rozsudok, ktorý upravuje podmienky vniknutia štátnych orgánov do mobilného telefónu počas trestného stíhania. Toto rozhodnutie bude mať značný vplyv na to, ako budú súdy posudzovať dôkazy z Threemy vo veci vraždy…
Prejsť na článok
Veľtrh práce Profesia days v Košiciach rozhýbal nielen nezamestnaných východniarov, ale aj tých, ktorí uvažujú o zmene. Vyberať si bolo z čoho, keďže sa tu zišlo takmer šesťdesiat zamestnávateľov.
Prejsť na článok
Lekár Nitrianskeho samosprávneho kraja Bruno Rudinský má pri súčasnej nespokojnosti lekárov jasno. Búria sa najmä nemocniční lekári, ktorí však často robia na viac úväzkov. Zvýšenú pozornosť by si podľa neho zaslúžil najmä ambulantný sektor. Situácia…
Prejsť na článok