Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Audit ministerstva spravodlivosti údajne ukázal iné závery, aké prezentoval Fico

Interný audit ministerstva spravodlivosti, ktorý sa zaoberá rozdeľovaním dotácií a ktorý použil premiér Robert Fico (Smer) ako argument proti Michalovi Šimečkovi (PS), podľa denníka Sme údajne dokazuje iné závery, ako prezentoval premiér.

Skutočné závery auditu vraj naznačujú, že neexistujú dôkazy o zvýhodňovaní žiadateľov a nepreukázal ani konflikt záujmov v prospech Šimečku.

Dvadsaťsedemstranový návrh správy o výsledkoch auditu, ktorý denník Sme získal a na ktorý sa Fico odvolával, údajne poukazuje na skutočnosti, ktoré premiér zamlčal a údajne z neho vyplývajú odlišné závery, s akými Fico operoval.

Jednou zo skutočností má byť to, že dvomi aktérmi Ficom kritizovanej dotačnej výzvy na ochranu ľudských práv boli podľa auditu aj dvaja blízki spolupracovníci strany Smer dosadení priamo ministrom spravodlivosti Borisom Suskom.

Hodnotiteľmi projektov sa mali stať súčasný riaditeľ Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar a tiež poradca ministra spravodlivosti Martin Čambalík. V pozícii hodnotiteľov projektov mali spolurozhodovať o pridelení dotácií, o ktorých by napokon finálne rozhodoval minister. K prideleniu peňazí však napokon nikdy nedošlo a žiadne peniaze neboli pridelené, keďže Susko celú výzvu ešte pred vyhodnotením projektov zrušil.

Správa k auditu vraj v skutočnosti konštatuje, že zvýhodňovanie niektorého zo žiadateľov “akýmkoľvek spôsobom nebolo preukázané“. Nepreukázala ani to, že by skupiny hodnotiteľov žiadostí zostavovali účelovo tak, aby niektorý z projektov dostal viac bodov.

Audit v súvislosti s odvolávaním Šimečku nekonštatuje konflikt záujmov u členov komisie v prospech Šimečku či jeho rodiny, a v žiadnej časti z neho údajne nevyplýva Ficov záver, že by ktorémukoľvek členovi komisie "niekto telefonoval, že urob to takto alebo takto", ako tvrdil.

Počas auditu mali tiež zistiť pochybenia v administratívnom spracovaní žiadostí, ktoré sa dajú opísať ako technické. Konštatovali aj niektoré systémové nedostatky, ktoré by malo vyriešiť ministerstvo úpravou svojich vnútorných procesov.

Audit rezortu spravodlivosti konštatuje, že vo vytváraní 14-člennej hodnotiacej komisie na posudzovanie projektov došlo z objektívnych dôvodov k "odlišnosti procesu" oproti postupu v minulosti. Túto odlišnosť spôsobil Boris Susko.

(mas)

Minúta  |  

Rusi na dronových záberoch údajne popravujú vzdávajúcich sa Ukrajincov

Televízia CNN získala zábery z dronu, ktoré zrejme zachytávajú popravu troch ukrajinských vojakov po tom, ako sa vzdali po prekonaní ich zákopu. Video podľa overenia natočili koncom augusta blízko mesta Pokrovsk, o ktoré sa v súčasnosti bojuje.

Na videu je vidieť, ako sa vojaci vynoria a potácajú uprostred prašnej cesty, potom si kľaknú na kolená a ruky si dajú na hlavu. O niekoľko sekúnd neskôr ležia nehybne tvárou k zemi a okolo nich sa vznáša prach.

Incident pre CNN opísal predstaviteľ ukrajinskej armády, ktorý požiadal o utajenie podrobností, aby ochránil identitu jednotky. Ide o súčasť série popráv, ktoré počas tohto roka naberajú na intenzite.

Ukrajinská rozviedka HUR poskytla televízii zoznam 15 prípadov, ktoré sa stali od novembra 2023. Sú podložené videozáznamami či zvukovými nahrávkami zo špionážnych dronov, ruskí vojaci na nich údajne zabíjajú vzdávajúcich sa Ukrajincov namiesto toho, aby ich zajali.

Ide pritom o zjavné porušenie Ženevských konvencií. Tie priamo nariaďujú humánny prístup k vojakom, ktorí odmietnu pokračovať v bojových operáciách a zložia zbraň.

Tieto prípady navyše rieši aj ukrajinská generálna prokuratúra, ktorá pre CNN potvrdila vyšetrovanie najmenej 28 takýchto incidentov od začiatku vojny. Úrad doplnil, že celkovo pri nich zahynulo 62 ukrajinských vojakov.

CNN na základe ukrajinských svedectiev konštatuje, že takéto prípady sú čoraz častejšie, čo odráža „neúprosne brutálnu taktiku ruskej armády, ktorá pokračuje v postupe na východe Ukrajiny“.

Ukrajinskí prokurátori tvrdia, že popravy vzdávajúcich sa vojakov sú súčasťou politiky Kremľa v otázke vedenia vojny – a to napriek tomu, že ide o vojnový zločin.

„Ak sa vojnoví zajatci vzdajú, ak ukážu, že sa vzdávajú, ak sú bez zbraní v rukách, potom je hromadná poprava vojnovým zločinom,“ povedal pre CNN ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin.

Fakt, že týchto prípadov sa stalo viac, podľa neho dáva Kyjevu „možnosť tvrdiť, že takýto prístup možno právne povýšiť na zločiny proti ľudskosti“. „Táto politika je organizovaná Kremľom. Je to príkaz konkrétnych veliteľov,“ dodal.

CNN sa domnieva, že existencia týchto videí na sociálnych sieťach stavia Kyjev pred dilemu. Na jednej strane môžu ukrajinskí velitelia varovať svojich vojakov pred prístupom Rusov, na druhej strane však riskujú oslabenie už aj tak vyčerpanej morálky Ukrajincov.

Ukrajinský predstaviteľ, ktorý poskytol zábery z dronu z Pokrovska, uviedol, že ich jednotka vie o viacerých podobných prípadoch na frontovej línii, pričom ich nikto nezverejnil ani vyšetril.

(sab)

Minúta  |  

Srbsko a Kosovo by mali zvýšiť úsilie o normalizáciu vzťahov, vyzýva Lajčák

Osobitný predstaviteľ EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák v piatok vyzval Srbsko a Kosovo na zintenzívnenie úsilia o rozhovory s cieľom znormalizovať vzájomné vzťahy. Tie sú podľa neho rozhodujúce na ceste k ich členstvu do EÚ.

Lajčák sa v kosovskom hlavnom meste Priština stretol s tamojším vicepremiérom Besnikom Bislimim. Lajčák podľa miestnej tlače pravdepodobne nepocestuje do Belehradu, ako to bolo zvyčajne pri všetkých jeho predchádzajúcich cestách, cituje agentúra AP.

EÚ a Spojené štáty naliehajú na obe strany, aby plnili dohody, ktoré dosiahli srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti vo februári a marci minulého roka.

„Dohoda je právne záväzná (...) a okrem toho je už súčasťou európskej cesty pre Kosovo a Srbsko,“ povedal Lajčák novinárom po stretnutí s Bislimim. Dodal, že od oboch strán zaznievajú vyhlásenia, ktoré normalizácii vzťahov nepomáhajú.

Rada EÚ Lajčákovi predĺžila mandát do januára budúceho roku. V súčasnosti pracuje na ďalšom stretnutí lídrov oboch krajín na vysokej úrovni.

Vzťahy medzi samozvaným Kosovom a Srbskom sú naďalej napäté a 13 rokov trvajúce normalizačné rozhovory, ktoré sprostredkovala Európska únia, nedosiahli posun. Väzby značne naštrbila aj prestrelka medzi maskovanými srbskými ozbrojencami a kosovskou políciou v septembri minulého roka, pri ktorej zahynuli štyria ľudia.

Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za súčasť svojho územia. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120-tisíc etnických Srbov a väčšina z nich je lojálna Belehradu a odmieta rozhodnutia Prištiny.

Slovenská republika samostatnosť Kosova dodnes neuznáva.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Na policajnú stanicu v Linzi nad Rýnom vtrhol muž s mačetou

„Vyhrážal sa, že zabije všetkých na policajnej stanici,“ povedal hovorca polície Jürgen Fachinge. Muž albánskeho pôvodu vošiel na policajnú stanicu v skorých ranných hodinách, pričom sa oháňal mačetou.

Policajtom sa podarilo útočníka izolovať a ochrániť sa tak pred útokom. Policajti sa snažili Albáncovi cez interkom vysvetliť, že je v pasci ale on sa neupokojil. Špeciálna zásahová jednotka ho nakoniec spacifikovala pomocou paralyzéra.

Hovorca polície Fachinger uviedol: „Po použití paralyzéra bola osoba znehybnená a zatknutá špeciálnymi jednotkami. Bola ľahko zranená.“

Muž sa nachádza vo väzbe a jeho motívy doposiaľ neboli oznámené. Prokuratúra ešte dnes rozhodne, či podá žiadosť o vydanie zatykača.

(mja)

Minúta  |  

Britskí väzni si možno budú odpykávať svoj trest v Estónsku

Spojené kráľovstvo už dlhšiu dobu trápi preplnenie väzníc, ich vláda teraz skúma spôsoby ako tento problém vyriešiť. Britské ministerstvo spravodlivosti sa snaží uzavrieť dohodu s Estónskom.

Vláda v Tallinne ponúkla prenájom voľných väzenských kapacít iným krajinám. Britská ministerka spravodlivosti Shabana Mahmoodová a jej estónska kolegyňa Liisa Pakostaová mali vo štvrtok diskutovať o týchto možnostiach na Rade Európy, ktorá sa uskutočnila v litovskom Vilniuse.

„Spojené kráľovstvo a Estónsko majú za sebou úspešnú medzinárodnú spoluprácu a takéto partnerstvo by vytvorilo ďalšie príležitosti pre vzájomne prospešné veci,“ povedala Liisa Pakosta, poslankyňa v estónskom parlamente.

Tom Wheatley, šéf odborového zväzu riaditeľov väzníc (Prison Governors Association, PGA), uviedol, že ak by bol plán prijatý, vyžadoval by si zmluvu alebo dohodu a uvoľnil by len niekoľko stoviek miest v Spojenom kráľovstve, takže „nie je riešením“.

Ministerka pre bezpečnosť hraníc Dame Angela Eagle uviedla, že vláda „zvažuje všetky druhy opatrení na riešenie krízy, ktorú nám zanechala predchádzajúca vláda vo väzniciach a v systéme trestného súdnictva“.

Predpokladá sa, že celkový počet väzňov v Spojenom kráľovstve sa do marca 2027 zvýši z približne 89-tisíc na 93-tisíc až 106-tisíc. Náklady na ubytovanie jedného väzňa v Anglicku a Walese predstavujú takmer 60-tisíc eur.

Očakáva sa, že akékoľvek rokovania by mohli viesť k zdvojnásobeniu nákladov, pretože krajiny by pravdepodobne stanovili príplatok, pričom by vznikli aj náklady na lety a vyslanie niektorých britských väzenských pracovníkov do zahraničia.

(mja)

Minúta  |  

Šutaj Eštok: Všetky koaličné strany akceptovali, že pozícia predsedu parlamentu patrí Hlasu

Teraz je podľa neho potrebné nájsť vhodný termín na hlasovanie o novom šéfovi Národnej rady (NR) SR. Uviedol to na piatkovej tlačovej besede.

Na novinárske otázky, či toto hlasovanie bude zaradené na najbližšiu septembrovú schôdzu parlamentu povedal, že je potrebné sa spýtať predsedu SNS Andreja Danka kedy bude pripravený.

K prípadným výmenám na ministerských postoch, o ktorých sa hovorí v kuloároch, sa Šutaj Eštok jednoznačne nevyjadril. Dodal, že na to by bolo potrebné otvoriť koaličnú zmluvu, o čo však jeho politický subjekt nemá záujem.

Post predsedu parlamentu sa uprázdnil po tom, ako sa bývalý predseda parlamentu a expredseda strany Hlas Peter Pellegrini stal prezidentom. Podľa koaličnej zmluvy táto pozícia prináleží Hlasu, o post ale dlhodobo prejavuje záujem aj predseda najmenšej koaličnej strany SNS Danko.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.