Manželia z Liverpoolu, ktorí sa na Slovensku cítia ako doma

R+V 7 Vicki a Robert de Hoxar. Foto: archív o. z. Otcovo srdce pre Slovensko

Príbeh manželov Hoxarovcov, ktorí našli na Slovensku veľké publikum aj svoj duchovný domov.

„Pre všetkých zosobášených mám dobrú správu. S Vicki sme svoji už 45 rokov, ale len prvých 30 rokov nášho manželstva bolo náročných,“ položartom vraví Robert de Hoxar účastníkom seminára Otcovo srdce hneď počas prvej prednášky, v ktorej sa zaoberá dôležitosťou biblicky chápaného ľudského srdca.

Spolu s manželkou Vicki vedú na Slovensku tieto semináre už od roku 2008, keď prišli prvý raz na Oravu na pozvanie kňaza z pastoračného centra v Ústí nad Priehradou otca Braňa Kožucha. Ten totiž dal na odporúčanie slovenskej opatrovateľky Katky, ktorá sa v lete 2007 v Anglicku starala o ich vnúčatá a s manželmi Hoxarovcami sa spoznala na spoločnej rodinnej dovolenke v Írsku. Hoxarovci boli v tom čase ešte anglikáni, ale Robert denne vozil Katku na katolícke sväté omše a spolu sa veľa zhovárali. On jej vravel o láske Boha Otca, ona jemu zas o Božom milosrdenstve a zjaveniach sestry Faustíny, pričom sa po dvoch týždňoch zhodli, že obe posolstvá sa veľmi podobajú.

“Succes story?”

Z jednorazového pozvania viesť päťdňový seminár pre dve desiatky ľudí na Orave sa postupne vyvinulo vyše dvadsať seminárov za rok. Približne od roku 2015 začali Robert a Vicki tráviť na Slovensku 4 – 5 mesiacov v roku a stretávať viac ako tisíc ľudí ročne. V tom istom roku vzniklo najmä z dôvodu nutnosti organizačného zabezpečenia vysokého počtu seminárov občianske združenie Otcovo srdce pre Slovensko. Až do prepuknutia pandémie Covid-19 v marci 2020 každoročne narastal počet päťdňových seminárov, ale aj víkendových konferencií Otcovo srdce, počet navštívených krajín, ako aj počet účastníkov, ktorí sa na týchto podujatiach ročne zúčastnili. V roku 2019 to bolo napríklad viac ako 3 000 účastníkov na dvadsiatich ôsmich päťdňových seminároch a desiatich víkendových podujatiach v šiestich európskych krajinách. Časť týchto podujatí už vedie aj slovenský tím Otcovho srdca bez účasti manželov Hoxarovcov. 

Z hľadiska čísel teda vyzerá príbeh seminárov Otcovo srdce ako success story, teda úspešný príbeh, čo by potvrdzovala aj skutočnosť, že prvé vydanie knižného debutu Hoxarovcov Život v Otcovej láske, ktoré vyšlo koncom roka 2018 v náklade 3 000 kusov, bolo vypredané za menej než rok. V súčasnosti je dostupné jeho druhé vydanie v slovenčine a angličtine a do ponuky pribudol aj český a nemecký preklad. 

Kniha manželov Hoxarovcov. Foto: archív o. z. Otcovo srdce pre Slovensko

Boh niekedy berie, aby dal lepšie

Dielo služby Otcovho srdca manželov Hoxarovcov sa však nenarodilo takto priamočiaro. Narástlo až po piatich ťažkých rokoch, ktoré priniesli v ich živote niekoľko neočakávaných zmien. 

„V čase pred naším príchodom na Slovensko sme prežívali ťažké obdobie. Manžel našej dcéry dostal rakovinu, s ktorou bojoval niekoľko rokov. Rozhodli sme sa odísť z Walesu, kde sme vybudovali malé centrum na duchovné obnovy, náš dlhoročný sen. Sen však šiel bokom, aby sme mohli byť oporou pre rodinu,“ spomína Robert. Pokračuje však: „Keď to hodnotím spätne, nič z tohto úžasného príbehu tu na Slovensku by sa nebolo udialo, nebyť spomínaného ťažkého obdobia. Neboli by sme predali centrum pre duchovné obnovy a nemohli by sme toľko cestovať. Boh Otec niekedy berie, aby nám dal niečo lepšie,“ uzatvára.

Prijatie Slovákov a láskavosť biskupov

Za takmer trinásť rokov prirástlo Slovensko tomuto anglickému páru k srdcu. A náklonnosť je zjavne obojstranná: „V Anglicku sa nám bežne nestáva, že by nás zdravili ľudia na ulici. Tu sa to deje pomerne pravidelne, bez ohľadu na to, či sa prechádzame v pešej zóne v Žiline, Prešove alebo Bratislave. Milujeme Slovensko a Slovákov, cítime sa tu, akoby to bol náš druhý domov, pričom súhlasím s Robertom, že pocitovo je Slovensko určite naším duchovným domovom,“ konštatuje Vicki, pričom myslí na skutočnosť, že najmä vrelé prijatie niektorých slovenských biskupov prispelo k zavŕšeniu ich cesty konverzie na katolícku vieru. 

Robert v tejto súvislosti hovorí: „Katolícka cirkev ma lákala už pred tým, ako sme prišli na Slovensko. S Vicki sme sa vždy označovali za anglokatolíkov, teda za anglikánov, ktorí nemajú žiadne výhrady voči Katolíckej cirkvi a stotožňujú sa s jej učením. Keď sme viedli semináre na Slovensku, vždy sme si pýtali požehnanie alebo aspoň povolenie miestneho biskupa. Istý biskup a arcibiskup (jeden rímskokatolícky a druhý gréckokatolícky) nás prijali s takou neočakávanou láskavosťou, že som im chcel byť synom.“

Tým najdôležitejším v živote človeka sú vzťahy

Čo je teda podľa Roberta pointou posolstva, ktoré je obsahom seminára Otcovo srdce, ktorý sa stal v prostredí slovenskej cirkvi samostatným pojmom? „V jadre posolstva Otcovho srdca je presvedčenie, že tým najdôležitejším v živote človeka sú vzťahy. A Božia láska je skalopevným základom dobrých vzťahov. Dobré vzťahy vždy prinášajú lásku, pokoj a šťastie. Snažíme sa poskytnúť ľuďom perspektívu, v ktorej skutočne prežívajú Otcovu lásku a túto lásku mu opätujú, viac milujú seba a milujú iných ľudí tak, ako ich miluje Otec. Všetci sme v Otcových očiach pokladmi. Keď vidíme seba a ostatných v rovnakom svetle, všetky naše vzťahy sa zlepšujú.“

Eva Petrovičová, jedna zo štatutárov združenia, charakterizuje seminár takto: „Otcovo srdce je päťdňový duchovný seminár zameraný na prehĺbenie kresťanského života, ktorého cieľom je sprostredkovanie skúsenosti otcovského rozmeru Božej lásky, upevnenie vzťahu s Bohom ako Otcom, uzdravenie vnútorných zranení, prehĺbenie identity Božieho dieťaťa a uzdravenie vlastnej sebahodnoty. Program tvoria prednášky, spoločné modlitby a sväté omše, účastníci majú tiež možnosť využiť príležitosť na individuálnu modlitbu s členmi tímu a stretnutie s kňazom na svätú spoveď.“ Semináre sa väčšinou konajú rezidenčne, takže si účastníci môžu vyhradiť čas a byť v tichu v kaplnke alebo napríklad počas prechádzky v prírode.

Vznešená dáma a hobit

Robert a Vicki sa pri seminároch, ktoré vedú, výborne dopĺňajú. Ona je prototypom vznešenej anglickej dámy, jemnej a empatickej, ochotnej sa hodiny modliť s účastníkmi, ktorí potrebujú zažiť prelom vo svojich problémoch. Výborne reprezentuje nežnú, utešujúcu materinskú lásku Boha. On svojím nízkym vzrastom a chytľavou spokojnosťou so životom pripomína hobita z románov anglického autora J. R. R. Tolkiena. Svojím racionálnym prístupom a precíznymi formuláciami myšlienok vie chytiť za srdce nejedného mužského účastníka, svojím anglickým humorom na úrovni kvalitnej stand-up comedy zas odľahčiť atmosféru v miestnosti, aj keď hovorí o ťažkých témach. Vicki spomína: „Jedna z vecí, ktorá sa mi na Robertovi páčila, keď sme sa prvýkrát stretli, bola jeho schopnosť rozosmiať ma.“ Schopnosť, o ktorú zjavne neprišiel. Posúďte sami.

Fragment vyučovania, v ktorom Robert opisuje svoje „sirotské roky“, teda obdobie pred tým, ako spoznal Boha ako svojho milujúceho Otca.)

Odborníci z oblasti duševného zdravia odporúčajú seminár aj svojim klientom

Aký je praktický účinok týchto seminárov v živote človeka? Niečo naznačuje samotný fakt, že dopyt po nich stúpa, najmä cez osobné odporúčania tých, ktorí sa na seminároch už sami zúčastnili. Mnohí z nich dokonca napísali po seminári aj krátke životné svedectvo, ktoré anonymizovane zverejňuje OZ Otcovo srdce pre Slovensko na svojej stránke. O seminári sa pozitívne vyjadrujú aj niektorí odborníci z oblasti duševného zdravia, ktorí sa na ňom sami zúčastnili. Daniela Hrtúsová, psychiatrička a psychoterapeutka s dlhoročnou praxou, ktorá je aj súčasťou tímu seminára, dokonca semináre odporúča aj niektorým svojim klientom, pretože to, čo je dobré, zdieľam s mojimi pacientmi. Veľa ich seminármi prešlo a spolu sa tešíme z ich premeny.“ Čo je dôvod, na základe ktorého považuje doktorka Hrtúsová semináre za prospešné? „Cez vyučovania sa na seminároch vstupuje do porozumenia princípov. Do pochopenia toho, ako sú vnútorné zranenia, ktoré odborne nazývame psychotraumy, vstupnou bránou rozvoja duševných porúch. Cez modlitby človek dovoľuje, aby sa ho v tom dotkol Boh.“

Prof. Jozef Jogo Mikloško, vedúci Freyberghovho ústavu a katedry prenatálnej psychológie a psychológie zdravia a zároveň predseda mimovládnej organizácie Úsmev ako dar, považuje tému duševného zdravia za jednu z najaktuálnejších za ostatné roky. „Aj keď je momentálne v úzadí pre pandémiu COVID-19, alarmujúce štatistiky stúpajúcich psychických ochorení nemožno prehliadnuť.“ konštatuje a dodáva: „Ak seminár Otcovo srdce, ktorý vedú manželia Hoxarovci, nehodnotím ako kresťan, ale ako lekár, musím na základe opakovanej osobnej účasti, ako aj na základe veľkého množstva vypočutých svedectiev účastníkov konštatovať, že máloktorá iniciatíva priniesla medzi ľudí toľko duševného uzdravenia, toľko pozitívneho rozuzlenia psychických problémov ako práve tieto semináre. Veľmi ďakujem Bohu, že Hoxarovci priniesli Otcovo srdce ľuďom na Slovensku.“

Vicki a Robert de Hoxar. Foto: archív o. z. Otcovo srdce pre Slovensko

Funguje to!

Robert a Vicki dôkladne rozoberajú účinok seminára na ich vlastný život vo svojich vyučovaniach, ktoré sú plné osobných zážitkov. Jedným z účinkov je aj ich misionárske nasadenie: „Vyučujeme o tomto posolstve, pretože zmenilo náš život a naše vzťahy k sebe navzájom a k všetkým naokolo. Jednoducho to funguje!“ vysvetľuje Vicki. Potom s dojatím spomína mnohé životné príbehy, ktorých spoločným menovateľom sú obnovené vzťahy s Bohom, rodičmi, súrodencami, autoritami a uzdravené prežívanie vlastnej hodnoty. Spomedzi mnohých príbehov vystupuje napríklad jeden o žene, ktorá prišla na seminár s už vyplnenými rozvodovými papiermi, ktoré na konci seminára roztrhala, pretože na svoju situáciu získala novú perspektívu. Alebo príbeh obnoveného vzťahu dcéry  so svojím otcom, ktorý krátko nato zomrel.

Neplánované uzemnenie a druhá kniha

V mnohých oblastiach života priniesla výraznú zmenu fungovania pandémia Covid-19. Nebolo to ináč ani v aktivitách manželov Hoxarovcov, ktorí po tom, ako na Slovensku začiatkom roka viedli päť seminárov a dve víkendové podujatia, odleteli domov do Liverpoolu len niekoľko dní pred zatvorením mnohých európskych krajín vrátane Slovenska. A hoci sa v lete podarilo uskutočniť štyri semináre, prebehli bez Angličanov a pod vedením slovenského tímu. Ako hodnotia toto neplánované uzemnenie? „Sprvu som mala pocit, akoby som zišla z bežeckého pásu. Zrazu som mala viac času na modlitbu a hľadanie Božej prítomnosti. A aktuálne toto obdobie prežívam ako čas čakania na to, čo má Boh pripravené,“ hodnotí Vicki. V každom prípade ani v karanténe a v oddychovom režime Hoxarovci nezaháľali. Pokračovali v dennom písaní svojich zamyslení k liturgickým čítaniam – v projekte, ktorý beží už viac ako dva roky. Aktuálne ukončujú prácu na svojej druhej knihe. „Prvú knihu sme napísali, aby sme sprostredkovali vyučovanie zo seminárov aj ľuďom, ktorí na nich neboli. Tiež sme chceli dať knihu k dispozícii tým, ktorí chceli šíriť toto posolstvo. Druhá kniha je o integrácii Otcovej lásky do každodenného života s pomocou liturgických čítaní. Takto si môžeme pripomenúť Otcovu lásku vždy, keď čítame Bibliu alebo počúvame čítania v kostole,“ vysvetľuje Robert.

Po očkovaní opäť na Slovensku

A kedy ich bude možné opäť stretnúť na Slovensku? „Ak to bude Otec chcieť, tak hneď ako to bude možné vzhľadom na opatrenia a bezpečnosť účastníkov seminárov. V Spojenom kráľovstve sa už začalo s očkovaním. Vzhľadom na náš vek predpokladáme, že sa k nemu čoskoro dostaneme a tak sa nám opäť otvorí možnosť cestovať. Veľmi sa na to teším, pretože Slovensko je môj duchovný domov a mám tam duchovnú rodinu. Osobne je pre mňa dokonca prirodzenejšie užívať si svoj život viery, keď som na Slovensku, ako keď som v Anglicku,“ uzatvára Robert.


Ďalšie články