S Pentou nerokujeme, výstavba Rázsoch ostáva nevyhnutná, hovorí dekan Lekárskej fakulty Juraj Šteňo

Juraj Šteňo. Foto: Patrícia Falbová Juraj Šteňo. Foto: Patrícia Falbová

Univerzitná zdravotná starostlivosť je o klinickom výskume. Zdokonaľujeme používané liečebné postupy, čím zvyšujeme kvalitu života pacientov, vysvetľuje dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Juraj Šteňo. Pre všeobecný rozhľad absolventov v celej medicíne je potrebné, aby sa vzdelávali v univerzitných nemocniciach. Minister zdravotníctva povedal, že nemocnica na Rázsochách sa postaví, takže tomu verím, hovorí. Nemocnica Bory nenahradí Rázsochy, lebo súkromné nemocnice sú o zisku. S Pentou nerokujeme o spolupráci pri výučbe našich študentov, lebo nám chýbajú základné informácie. Odchodu zdravotníkov z Univerzitnej nemocnice Bratislava v prospech Borov sa zatiaľ nedá zabrániť, ale keby sa nezvratne rozhodlo o výstavbe Rázsoch, väčšina z nich by uprednostnila univerzitné pracovisko.

V čom tkvie význam univerzitnej zdravotnej starostlivosti?

Je to špičková zdravotná starostlivosť poskytovaná na univerzitných klinikách. Všetky nemocnice sú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti povinné dodržiavať štandardné diagnostické a terapeutické postupy – guideliny. Na rozdiel od bežných nemocníc je však úlohou univerzitných nemocníc guideliny aj spoluvytvárať. Zdokonaľujeme používané postupy tam, kde ich treba vylepšiť, alebo vytvárame nové v prípadoch ochorení, kde ešte guideliny neexistujú.

Použijem analógiu s výrobou áut. Pri bežnej sériovej výrobe sa musia dodržiavať stanovené technologické postupy – tak ako guideliny v nemocniciach a ambulanciách. Univerzitná zdravotná starostlivosť by sa dala prirovnať k činnosti vo vývojových centrách automobiliek, kde sa vyžadujú desaťročia skúseností a obrovské peniaze na to, aby sa vyvíjali nové technické vymoženosti, ktoré zvýšia bezpečnosť a pohodlnosť jazdy. Po overení účinnosti sa nové technológie potom montujú do všetkých áut sériovej výroby.

Čiže vy na pacientoch niečo vyskúšate a ak sa to overí, začne sa to používať aj v ostatných zdravotníckych zariadeniach.

No pozor, nemôžeme len tak spakruky niečo skúšať. Klinický výskum musia vopred schváliť etické komisie, aby sa stav pacienta v dôsledku zaradenia do štúdie nezhoršil. Naopak, výsledky získané úspešným riešením úloh objektívne zlepšujú výsledky liečby.

Uveďte príklad, prosím.

Keď sme začali pred vyše 15 rokmi operovať mozgové nádory a cievne malformácie pri vedomí, začali sme dosahovať lepšie výsledky. Zvýšila sa kvalita života vyše päťsto pacientov. Počas toho, ako bol pacient pri vedomí, sledoval ho logopéd alebo neurológ – neurofyziológ a my sme stimulovali niektoré časti mozgu. Obišli sme tie časti, ktoré by mohli poškodiť reč, zrak alebo pohyb. Pomocou prístroja pre 3D navigovanú sonografiu sme nielen zdokonalili odstraňovanie vnútromozgových nádorov, ale vyvinuli sme metodiku, ktorá umožňuje počas operácie detegovať a zachovať drobné tepienky o priemere zlomku milimetra a súčasne odstrániť nádor tak, aby sa predišlo ťažkým pooperačným ochrnutiam. Naše výsledky boli publikované v najvýznamnejšom neurochirurgickom časopise. Dovtedy sa ultrazvukové zobrazenie týchto ciev počas operácie považovalo za nemožné. Naše skúsenosti potom prebrali aj zahraničné pracoviská.

Aj endoskopické (laparoskopické) operácie sa najskôr vyvíjali v niekoľkých špičkových centrách. Dnes sa ich použitie rozšírilo natoľko, že taký žlčník sa laparoskopicky operuje bežne.

A to vytváranie guidelinov k novému ochoreniu sledujeme v priamom prenose, však?

Áno. Liečba COVID-19 sa najprv vyvíja v špičkových centrách v rámci klinických štúdií. Až následne sa aplikuje do praxe.

Ako toto celé súvisí s výchovou medikov?

Študent pri stážach na klinikách vidí najnovšie liečebné metódy, ktoré sa ešte len vyvíjajú. Keď príde do praxe a tieto nové metódy budú už de facto bežné, bude o nich vedieť. Ak sa to nedozvie počas šiestich rokov štúdia, v budúcnosti sa o nich nedozvie, lebo nastúpi na určité oddelenie a bude sa vzdelávať len v jednom odbore. Pre všeobecný rozhľad absolventov v celej medicíne je potrebné, aby sa vzdelávali v univerzitných nemocniciach.

Aké mate podmienky na vzdelávanie budúcich lekárov vo výučbových nemocniciach Univerzitnej nemocnice Bratislava?

Podľa štatistík pripravujeme 42 až 45 percent všetkých lekárov, ktorí na Slovensku absolvujú štúdium v slovenskom jazyku. Pritom už v roku 2014 nás ministerstvo zdravotníctva upozornilo, že máme málo lôžok na výučbu takého množstva študentov. Výučbu klinických predmetov však nevieme ovplyvňovať, lebo lôžka v nemocniciach patria rezortu zdravotníctva. Ministerstvo nás upozornilo na niečo, čo nie je v našich kompetenciách.

Juraj Šteňo. Foto: Patrícia Falbová

Čo ste robili po upozornení od ministerstva zdravotníctva?

V roku 2015 sme urobili analýzu možností praktickej výučby študentov v nemocniciach. Porovnali sme počet študentov ku počtu lôžok na našej fakulte s fakultami v Martine, Košiciach a na Karlovej univerzite v Prahe. Na tritisíc študentov nám chýbalo tristo lôžok. V ostatných rokoch sme vďaka ústretovosti vedenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb zriadili tri nové kliniky. Dnes však už máme 3 200 študentov a namiesto toho, aby sa počet lôžok zvyšoval, v dvoch bratislavských nemocniciach sa v ostatných rokoch dvesto lôžok prestalo využívať.  

Tieto lôžka sa redukujú, lebo chýba personál?

Presne tak, to je to najzásadnejšie. V Nemocnici Staré Mesto, kde sme mali dve kliniky vnútorného lekárstva s horným počtom pacientov 130, máme teraz jednu kliniku s 54 lôžkami. Izby sú navyše päť až šesťlôžkové. Veď to je hotová katastrofa. V dnešnej dobe, keď sa usilujeme minimalizovať riziko nozokomiálnych (nemocničných) nákaz.

Zdá sa, že problém je aj v niektorých fungujúcich univerzitných klinikách. Vo vašom stanovisku spomínate „politicky podfarbené nominácie prednostov“. Čo tým máte na mysli?

V apríli 2021 sa vo významnom americkom časopise JAMA Network Open publikovala štúdia, v ktorej porovnávali, ako často sa v nemocniciach nadužívajú diagnostické alebo liečebné metódy bez toho, aby boli medicínsky jednoznačne odôvodnené. Teda len preto, že sú výhodné z ekonomického hľadiska a nemocnica na nich dobre zarába. Výskum ukázal, že najviac sa nadužívajú v nemocniciach zameraných na zisk a najmenej vo veľkých univerzitných nemocniciach, kde sa dôraz kladie na medicínske, a nie komerčné hľadisko.

Kto má záujem o to, aby sa nadužívali liečebné metódy, ktoré pre pacientov nie sú potrebné?

Podľa môjho názoru ten, kto zarába na zdravotnej starostlivosti – napríklad vlastník nemocnice. Chceme zabrániť tomu, aby sa miesta prednostov kliník mohli obsadzovať bez reálneho vplyvu lekárskej fakulty. Kliniky nie sú len bežnými oddeleniami nemocníc. Sú aj výučbovými zložkami, kde sa realizuje práve ten spomínaný vedecký vývoj jednotlivých medicínskych odborov.

Prednosta, ktorého môžu do hodiny odvolať, bude počúvať a nadužívať metódy, ktoré sú dobre platené poisťovňou. Nemocnici sa to oplatí, lebo menej minie než dostane zaplatené. Je to finančne výhodné. Prednostu môže tiež ovplyvňovať, aby napríklad vybral z rôznych implantovateľných zariadení nie to, o ktorom vedecké dôkazy aj jeho skúsenosti ukazujú, že je najlepšie, ale to, ktoré vyberie manažment nemocnice. Vedie to k zníženiu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, čo dosvedčujú aj skúsenosti zo zahraničia.

Ako sa na Slovensku vyberajú prednostovia kliník?

Prednostu volí výberová komisia, v ktorej sú traja členovia z výučbovej nemocnice a traja členovia z lekárskej fakulty. Siedmy člen – jazýček na váhach – sa vyberie na základe dohody riaditeľa nemocnice a dekana fakulty. Podotýkam, že riaditeľov nemocníc nominuje minister zdravotníctva, teda politický nominant.

V roku 2014 bol dokonca vplyv na to, aby prednostovia kliník nemali v kompetencii zdravotnú starostlivosť, ale len vzdelávanie a výskumnú činnosť. Ako môže niekto učiť študentov, ak neriadi liečbu? Okrem mnohých iných problémov by potom mohlo prichádzať až k absurdným situáciám, kedy by vedúci pracovník zodpovedný za vedu a výskum musel z času na čas medikom povedať, že on by daný prípad na základe najnovších dát riešil určitým spôsobom, ale vedúci pracovník zodpovedný za liečbu zvolil inú metodiku. Takúto výučbu by som ako študent zažiť nechcel a rovnako to vidia súčasní študenti medicíny. V roku 2018 medici LF UK dokonca spísali petíciu proti politickým nomináciám prednostov.

Foto: Patrícia Falbová

Naša fakulta tomuto tlaku odolala, ale v Univerzitnej nemocnici v Košiciach túto zmenu v roku 2014 presadili. Podľa súčasného dekana to viedlo k zníženiu kvality vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a zníženiu rankingu nemocnice. V ostatných rokoch naprávajú škody, ktoré tento experiment spôsobil. Obdobné výsledky zaznamenali v Nemecku, kde pred 16 rokmi sprivatizovali dve štátne nemocnice v mestách Giessen a Marburg.

Pristavme sa pri Rázsochách. Ako by mala táto nemocnica vyzerať, aby spĺňala požiadavky vašej fakulty?

Rázsochy sú katastrofa, odysea je oproti tomu nič. Od roku 2015, teda od nástupu terajšieho vedenia fakulty a po tom, ako nás ministerstvo zdravotníctva upozornilo, že máme málo výučbových lôžok, žiadame, aby sa postavila nová univerzitná nemocnica. Rokujeme už od roku 2015, keď sa rátalo s jej výstavbou na Patrónke, ale výsledok bol nulový. Neskôr nám bývalá ministerka Andrea Kalavská povedala, že vláda odsúhlasila výstavbu nemocnice na Rázsochách s približne päťsto až šesťsto lôžkami. Už vtedy sme namietali, že takáto nemocnica nepokryje liečbu všetkých závažných ochorení vrátane takých, kde sa budú musieť podieľať odborníci z viacerých odborov.

Čiže by tam chýbali nejaké oddelenia?

Áno. Napríklad pri zložitom poranení lebkovej spodiny je okrem neurochirurga potrebný aj odborník z kliniky tvárovej a čeľustnej chirurgie, krčnej kliniky a oftalmológ. Zvolávame ich z viacerých nemocníc. Potrebujeme však mať týchto odborníkov na jednom mieste. Každé pracovisko musí mať navyše dostatočné skúsenosti, takže potrebujú dostatok lôžok, na ktorých koncentrujú najťažších pacientov.

A koľko lôžok by bolo adekvátnych?

Našli sme vyše desať rozličných univerzitných nemocníc naprieč Európou. Najmenšia je v Zürichu a má 980 lôžok, a to len preto, že je v strede mesta a nedá sa rozšíriť. Univerzitné nemocnice v Európe majú nad tisíc lôžok. Naši odborníci vypracovali koncepcie jednotlivých odborov s príslušnými počtami lôžok. Potrebovali by sme aspoň 1 150 lôžok.

Pomoc pri realizácii výstavby univerzitnej nemocnice na Rázsochách ponúkla aj Právnická fakulta UK v Bratislave. Dekan a prodekan fakulty pripravili právne podklady, ako by sa dali urýchliť administratívne postupy. Potom prišla pandémia a odkedy nastúpil minister Vladimír Lengvarský, nemali sme ani jediné zasadnutie Riadiaceho výboru pre výstavbu Národnej univerzitnej nemocnice Rázsochy. Nevieme, čo bude.

To je zvláštne, pán Lengvarský 11. januára povedal, že stále počíta s výstavbou Rázsoch.

Nič sa nedeje. Napriek našej iniciatíve „Zachráňme zdravotníctvo v hlavnom meste – pre celé Slovensko“, ktorú podpísalo vyše sto významných osobností medicínskej praxe a vedy. Signatári žiadajú predsedu vlády o prijatie predstaviteľov iniciatívy a prijatie záruk výstavby tejto nemocnice. Doterajšie vyhlásenia nemajú reálny dosah na uskutočnenie projektu. Plne chápeme, že je to na ministerstve zdravotníctva počas pandemickej situácie veľmi zložité. Aj naši študenti a pracovníci sa významne podieľajú na zvládnutí situácie. Boli však aj obdobia pokoja, počas ktorých sa nič nedialo.

Ministrove vyjadrenia sa stále menia. Ešte v lete 2021 hovoril, že Rázsochy buď budú, alebo nebudú.

Áno, vtedy sa na mňa, ako dekana, obrátili viaceré médiá. Písal som mu preto SMS a on ma promptne prijal. Dal som mu priamu otázku a on mi odpovedal: „Rázsochy budú.“ Zatiaľ to ostalo len pri tom. Riadiaci výbor rokoval naposledy pred vyše rokom. Nevieme, ako odvtedy rezort pokročil, lebo nás neprizývajú. Sme odkázaní na vyjadrenia v médiách.

Čo si myslíte vy? Budú stáť Rázsochy?

Nemám krištáľovú guľu, ale minister povedal, že budú, takže tomu verím.

Dokázala by funkciu Rázsoch nahradiť Nemocnica Bory, ktorú stavia Penta?

Nie. Nemocnica Bory, ako súkromná nemocnica, nebude mať parametre modernej komplexnej univerzitnej nemocnice. Súkromné nemocnice nerobia celé spektrum výkonov a ako som už spomenul, môžu mať aj iné indikácie jednotlivých výkonov. Limitujúcim faktorom činnosti súkromnej nemocnice je zisk. Súkromné podnikanie nemôže existovať bez zisku. Minister Lengvarský sa už v jednom rozhovore vyjadril, že Bory sú pre biznis a mne osobne povedal, že v tej nemocnici nie sú podmienky na výučbu.

Juraj Šteňo. Foto: Patrícia Falbová

Napriek tomu pôjde o nezanedbateľnú nemocnicu so štyristo lôžkami, ktorá bude v prevádzke už na budúci rok. Kontaktovala vás Penta?

Vedenie Penta Hospitals sa obrátilo na UK s ponukou na výučbu našich študentov v nemocnici Bory. Na základe toho sa uskutočnilo úvodné stretnutie. Zástupcovia našej fakulty žiadali údaje o tom, aké pracoviská tam budú, aké budú kritéria na miesta prednostov pracovísk, ktorí budú rozhodovať o kvalite zdravotnej starostlivosti a klinickom výskume, aké budú priestorové a technické podmienky na výučbu. Tieto informácie zatiaľ nemáme, požiadali sme o ne aj pri opakovanom úvodnom stretnutí. Kým nemáme základné údaje, a kým nebudeme mať stanovisko vedenia rezortu zdravotníctva, nemôžeme situáciu analyzovať v akademickom senáte. Ten rozhodne, či o tom vôbec môžeme rokovať, nieto ešte podpísať zmluvu. Chýbajú fakty.

Teoreticky môže táto nemocnica doplniť pracoviská, ktoré pre nedostatok personálu chýbajú jednotlivým nemocniciam UNB.

To ešte nevieme. Je veľmi dôležité, aby sme rokovali priamo s ministrom o budúcnosti kliník, na ktorých učíme. Bude klinika vnútorného lekárstva v Nemocnici Staré Mesto naďalej fungovať len na 54 lôžkach alebo sa rozšíri? To isté platí pre ostatné kliniky v nemocniciach, ktorých činnosť sa postupne utlmuje – Nemocnica Staré Mesto a Dérerova nemocnica na Kramároch. Až keď budeme vedieť, čo sa s nimi stane, môže sa celý akademický senát rozhodnúť, či budeme s Pentou rokovať a čo bude v záujme študentov a pacientov najlepšie. Zatiaľ nám chýbajú základné informácie.

Ale vylučujete možnosť, že by výstavba Borov stačila.

Potreba modernej komplexnej univerzitnej nemocnice pre kvalitnú prípravu takmer polovice budúcich slovenských lekárov ostáva nevyhnutná. Bory nemôžu byť v žiadnom prípade náhradou za univerzitnú nemocnicu. Môže ísť len o doplnok za predpokladu, že prípadná spolupráca neohrozí výstavbu Národnej univerzitnej nemocnice Rázsochy. Na druhej strane musím pre objektívnosť uviesť, že máme šesť výučbových nemocníc, z toho dve súkromné – Onkologický ústav sv. Alžbety, s.r.o. a Univerzitnú nemocnicu s poliklinikou Milosrdní bratia. Máme tam výborné kliniky a pracoviská tam vedú erudovaní odborníci, ktorí odbory rozvíjajú a adekvátne učia študentov.

Bojíte sa, že Bory takýchto odborníkov mať nebudú?

Vedenie Borov nám oznámilo, že tam budú aj odborníci zo zahraničia s akademickou činnosťou. Budeme radi, ak takíto pracovníci budú pracovať na klinikách LF UK, ale táto deklarácia nestačí. Či sú títo ľudia dostatočne erudovaní, musí byť overené na základe faktov cez výberové konanie. Tam sa ukáže, čo všetko tento človek v zdravotnej starostlivosti v jeho odbore dokázal, aké sú jeho publikácie, či má medzinárodný prínos a prestíž. Vyhlásenia nestačia, nafúknutá bublina niekedy zahaľuje pravdu. Niektorí sa na mňa hnevajú, keď poviem, že symbolom našej spoločnosti by mohol byť bublifuk. Kto si akú bublinu o sebe nafúkne, taká je u nás z neho osobnosť a odborník. Potom to tak aj vyzerá. Trvá veľmi dlho, kým táto bublina praskne.

Viete niečo o tom, že by sa snažili dostať na svoju stranu zdravotníkov z UNB?

Som presvedčený o tom, že áno. Nejakých zrejme aj presvedčili, ale opakovane prízvukujem, že keby sa teraz nezvratne rozhodlo o postavení nemocnice na Rázsochách, väčšina odborníkov by radšej počkala pár rokov a išla na univerzitné pracovisko. Realizácia tejto nemocnice je taká dôležitá, že by jej dali prednosť. Niektorí ľudia majú ambíciu byť v niečom dobrí a iní zasa len mať sa dobre. Tých, čo sa chcú rozvíjať, je stále dosť. Ale odchodu zdravotníkov z UNB sa zatiaľ nedá zabrániť. O rok sa otvoria moderné Bory a až časom sa uvidí, aké tam budú platové a pracovné podmienky.

Do konca tohto roka má byť známy prvý zoznam kategorizovaných nemocníc. Podľa toho by ste už mali vedieť, ktoré oddelenia na súčasných klinikách zaniknú, a prečo bude nevyhnutné postaviť Rázsochy.

Môžeme sa len domnievať. Na adresu nemocnice na Kramároch pán minister Lengvarský povedal, že stačí, aby si ju budúci lekár pozrel zvonku a dnu ani nepôjde. Zjavne sa teda zavrie. V Nemocnici Staré Mesto si zasa minister vie predstaviť vraj len rehabilitačné zariadenia. Ale my v tých nemocniciach máme trinásť špičkových kliník, ktoré nevyhnutne potrebujeme na základnú prevádzku – na výučbu klinických predmetov.

Vzhľadom na toto všetko – prečo sa podľa vás odsúva riešenie Rázsoch každou vládou?

Použil by som výrok bývalého štátneho tajomníka na ministerstve zdravotníctva Petra Ottingera: „Nekonečný príbeh univerzitnej nemocnice v Bratislave je obeťou nerozhodnosti, neschopnosti alebo úplatnosti politikov slúžiacich nie občanom, ale finančným skupinám.“ Pán doktor Ottinger to takto vysvetlil a ja to len citujem.

Vylučujete tlak Penty na ministerské pozície?

V minulosti tomu tak zrejme bolo. Nasvedčujú tomu rozličné personálne prepojenia.


Ďalšie články