Švédsky minister školstva oznámil vyšetrovanie fenoménu cancel culture na univerzitách

Nový švédsky minister školstva Mats Persson, ktorý nastúpil do úradu pred necelým mesiacom, oznámil, že jeho rezort začne vyšetrovanie fenoménu cancel culture (kultúry rušenia) na tamojších univerzitách.

313406083_535204435088018_7683747793378694862_n Mats Persson (vpravo). Foto: Facebook

„Ak chceme pochopiť realitu, určité slová alebo teórie nemožno zakázať. Kultúra ticha a ukazovania prstom – nazývaná aj kultúra rušenia – vytvára prázdne a zatuchnuté akademické prostredie,“ napísal Persson a dodal, že iniciuje preskúmanie tohto problému, aby zistil, do akej miery je rozšírený.

Pravicový politik z Liberálnej ľudovej strany v článku pre švédske noviny Expressen uviedol, že táto kultúra „ohrozuje schopnosť jednotlivých výskumníkov robiť hodnotenia na základe ich vedomostí a profesionálnych zručností“.

Švédske univerzity sú podľa jeho mienky v súčasnosti vystavené extrémnemu riziku, že sa stanú miestami, kde už nebudú tolerované otvorené diskusie a kritika. Univerzita vraj nie je hocijaké miesto. Kritika, spochybňovanie a priame diskusie by tam podľa neho mali byť samozrejmosťou. „Konsenzus nie je cieľom,“ konštatuje Persson.

„Ďalším rizikom kultúry rušenia je, že výskum politicky kontroverzných tém sa zanedbáva v prospech pohodlnejších oblastí. Kto chce skúmať rasizmus alebo sexizmus, ak riskuje, že bude obvinený zo súhlasom s myšlienkami, ktoré študuje? Potrebujeme aj poznatky o predmetoch, ktoré možno vnímať ako citlivé,“ píše.

Oprel sa o list intelektuálov

Minister sa vo svojom článku odvoláva aj na virálny otvorený list z roku 2020, v ktorom 150 svetoznámych intelektuálov varovalo pred nebezpečenstvom obmedzovania slobody prejavu.

„Redaktori sa prepúšťajú, lebo dopustili zverejnenie kontroverzných textov, knihy sa sťahujú z obehu z dôvodu údajného nedostatku autenticity, novinárom sa zamedzuje písať o určitých témach, profesori sa vyšetrovaní, lebo v triede citovali z literárnych diel, výskumník sa vyhodí, pretože rozširoval recenzovanú akademickú štúdiu, a vedúcich organizácií vypudzujú niekedy len za neobratné chyby,“ citoval z listu denník Postoj.

List podpísali aj ľudia ako Noam Chomsky, Francis Fukuyama, Fareed Zakaria, Garry Kasparov, Salman Rushdie či Joanne K. Rowlingová a uverejnil ho americký mesačník Harper’s Magazine.

Zmena kurzu

To, akú formu bude vyšetrovanie na severe Európy mať, Persson bližšie neuviedol. Otázne je aj, či sa na jeho základe príjme legislatívny alebo iný oficiálny krok. Väčšina švédskych univerzít nie je súkromná a spadá pod právomoc vlády.

Vo Švédsku sa pred niekoľkými týždňami uskutočnili parlamentné voľby, po ktorých sa k moci dostala vlasteneckejšia a konzervatívnejšia vláda na čele s premiérom Ulfom Kristerssonom. Pravicový blok Švédskych demokratov, Umiernenej strany, Liberálov a Kresťanskodemo­kratickej strany vystriedal sociálnodemokratickú vládu Magdaleny Anderssonovej.

Prvé lastovičky lietajú už aj pod Tatrami

Pripomeňme, že pokusy o oklieštenie akademickej slobody rezonujú aj na Slovensku. Nedávno začali dve autorky Denníka N mediálne ťaženie proti pedagógovi Trnavskej univerzity Máriovi Schwarzovi za názory, ktoré sú podľa ich mienky homofóbne.

Pedagóg konkrétne zastával postoj, že rodinu tvoria dvaja členovia odlišného pohlavia a ich deti, že jedným z jej kľúčových atribútov je reprodukcia. A zdráhal sa používať pojem rodina na formy spolužitia, ktoré z jeho pohľadu nespĺňali všetky jej charakteristiky. Odmietal tiež nazývať zväzky dvoch osôb rovnakého pohlavia manželstvom.

Pre tieto tvrdenia sa na neho sťažovali študentky nielen u dekana fakulty, ale aj rektora univerzity. Príbeh sa rozhodli medializovať preto, lebo boli z reakcie školy sklamané.


Ďalšie články