„Ak chceme pochopiť realitu, určité slová alebo teórie nemožno zakázať. Kultúra ticha a ukazovania prstom – nazývaná aj kultúra rušenia – vytvára prázdne a zatuchnuté akademické prostredie,“ napísal Persson a dodal, že iniciuje preskúmanie tohto problému, aby zistil, do akej miery je rozšírený.
Pravicový politik z Liberálnej ľudovej strany v článku pre švédske noviny Expressen uviedol, že táto kultúra „ohrozuje schopnosť jednotlivých výskumníkov robiť hodnotenia na základe ich vedomostí a profesionálnych zručností“.
Švédske univerzity sú podľa jeho mienky v súčasnosti vystavené extrémnemu riziku, že sa stanú miestami, kde už nebudú tolerované otvorené diskusie a kritika. Univerzita vraj nie je hocijaké miesto. Kritika, spochybňovanie a priame diskusie by tam podľa neho mali byť samozrejmosťou. „Konsenzus nie je cieľom,“ konštatuje Persson.
„Ďalším rizikom kultúry rušenia je, že výskum politicky kontroverzných tém sa zanedbáva v prospech pohodlnejších oblastí. Kto chce skúmať rasizmus alebo sexizmus, ak riskuje, že bude obvinený zo súhlasom s myšlienkami, ktoré študuje? Potrebujeme aj poznatky o predmetoch, ktoré možno vnímať ako citlivé,“ píše.
