Spomienka na Bancíkovú: Aká budeš ty, také budú aj nasledujúce evanjelické farárky, pripomínali jej

Program nedeľňajšieho spomienkového dňa sa začal službami Božími v kokavskom evanjelickom kostole, po ktorých nasledovalo slávnostné odhalenie pamätnej busty Dariny Bancíkovej. Busta s jej podobizňou sa od nedele vypína pred tamojším kostolom.

Bancíková (1922 – 1999) sa narodila ako vnučka významného evanjelického farára Samuela Bancíka v Kokave nad Rimavicou. Okrem farárskej služby bolo Bancíkovej blízke aj spisovateľstvo. Počas svojho života pôsobila na viacerých miestach.

Bancíková je známa predovšetkým tým, že bola tŕňom v oku bývalého režimu. Vtedajšou vrchnosťou bola za svoju vieru prenasledovaná a väznená. Odsúdili ju na 14 mesiacov väzenia. Jej verdiktom bolo i päť rokov zákazu činnosti za „podkopávanie republiky“. Po prepustení z väzenia štátny súhlas na vykonávanie duchovnej činnosti opätovne dostala až v roku 1968.

Ženy farárky spomínajú na svoj vzor

Farárku Bancíkovú si rečníci, zväčša farárky, poctili hneď niekoľkými zmienkami. „Svedčila nielen v kostole, svedčila aj pred vyšetrovateľmi, pred súdom aj vo väznici,“ uviedla v kázni Mária Hroboňová, farárka cirkevného zboru v Lučenci s tým, že podľa nej sa Bancíková ako farárka osvedčila. Dodala, že jej nástup do tejto pozície otvoril „možnosť slúžiť aj ďalším ženám“. Napríklad aj jej osobne.

Zhromaždeniu a aj televíznym divákom sa prihovorila aj zástupkyňa generálneho dozorcu ECAV Renáta Vinczeová so zahraničnou hostkou – biskupkou Slovenskej synody Sion Wilmou Kucharekovou z Evanjelickej luteránskej cirkvi v Amerike.

Vinczeová na margo osoby Bancíkovej uviedla, že sa „aktívne pričinila o zrovnoprávnenie žien v duchovnej službe“. Dodala, že aj vďaka nej môžu byť ordinované evanjelické farárky do svojich úradov. Pripomenula, že ženy farárky dnes tvoria v evanjelickej cirkvi takmer polovicu z celkového počtu duchovných (všetkých cirkví a náboženských spoločností) na Slovensku.

Kuchareková na Bancíkovú spomína ako na svedkyňu Kristovej lásky. „Jej služba nebola ľahká, ale ona sa stala požehnaním pre mnohých,“ povedala a dodala, že Bancíková odpovedala na Božie volanie. „Pamätám si tie roky, keď som cítila, ako ma Boh volá do služby, ženy však v tom čase v USA ešte nemohli byť vysvätené za farárky. Stalo sa tak až v roku 1970,“ zaspomínala.

Na bustu prispela aj banskobystrická župa

Po bohoslužbe nasledovalo slávnostné odhalenie busty Dariny Bancíkovej. Župan Banskobystrického kraja Ondrej Lunter podčiarkol, že jej príbeh bol príbehom o nepoddajnosti silných žien, ktoré bojovali za správnu vec. „Napísala veľký príbeh v dejinách nielen evanjelickej cirkvi, ale aj silný príbeh zápasu o práva žien v našich národných dejinách,“ povedal Lunter.

Na zhotovenie Bancíkovej busty prispel sumou 4-tisíc eur aj Banskobystrický samosprávny kraj. Jej autorom je akademický sochár Peter Meszároš. „Vymodeloval som jej mierny úsmev, aby pôsobila pozitívne. To ju vystihovalo aj počas jej života, ktorý nebol vôbec jednoduchý, no bojovala s ním s optimizmom a veselosťou ducha,“ povedal.

„Touto bustou prevádzame odkaz mŕtvej do sveta živých, aby sa nezabudlo, že evanjelická cirkev augsburského vyznania bola pokroková a inovatívna a vďaka tomu sme ordinovali ženu za duchovnú ako jedni z prvých v Európe. A aby sa nezabudlo, že evanjelická cirkev augsburského vyznania bola vo svojich postojoch pevná. Preto komunistická štátna moc trestala tých najvernejších evanjelických kazateľov Slova Božieho, ktorí svojím umom a rozhľadom prevyšovali komunistickú spoločnosť,“ uzavrel napokon pred zhromaždením a rodákmi zborový farár v Kokave nad Rimavicou Vladimír Ticháň.

Nesmieš robiť chyby! Aká budeš ty, také budú aj ďalšie farárky po tebe

Vo svojich spomienkach sa k osobe Dariny Bancíkovej vrátila aj jej sestra v službe Daniela Horínková, ktorá na súbežnej konferencii, ktorú moderoval generálny biskup ECAV Ivan Eľko, ponúkla osobnú skúsenosť s Bancíkovou. Vníma ju nielen ako „spolufarárku“, ale i kamarátku.

„Hoci musela prekonávať mnohé predsudky, ohováranie a sklamania, nikdy sa nenaučila nenávidieť a netúžila po pomste. Často musela počúvať, že má byť zo všetkých najlepšia, že nesmie robiť chyby, nesmie ľudí pohoršovať, lebo: ´Aká budeš ty, také budú aj nasledujúce farárky v evanjelickej cirkvi,´ a to si vždy brala k srdcu. Darina Bancíková, ako sama hovorila, sa bála povedať nie akejkoľvek službe alebo akejkoľvek povinnosti. I keď sa sama tej-ktorej úlohy bála. Ale vždy si pomyslela: ´Ak to odmietnem, povedia, že ženy nie sú schopné.´ Preto radšej všetky úlohy prijímala a snažila sa ich plniť čo najlepšie.“

Darina Bancíková sa počiatku nového milénia nedožila. Skonala pred dvadsiatimi tromi rokmi. Je pochovaná medzi svojimi rodákmi v Kokave nad Rimavicou.

(ste, krk)