Vy máte 50 chlapov a oni 300. A stále prichádzajú a prichádzajú. Reportáž o vyčerpaných Ukrajincoch a ruskej presile v Donbase

Emóciami aj fotograficky silná reportáž New York Times z frontovej línie v Donbase, kde lekári zápasia s prílevom hrozných zranení a vojaci sa obávajú ruskej armády, ktorá posiela do boja vlny nových brancov.

V malej dedinke na východe Ukrajiny, ktorá je epicentrom ďalšej fázy vojny, Ľudmila Degtyaryová sleduje ruský postup načúvaním rachotu priletujúcich delostreleckých granátov.

V poslednom čase ich je čoraz viac. Pribúdajú čoraz častejšie, pretože ruské jednotky si razia cestu vpred.

„Mali by ste tu vidieť tie ohňostroje,“ povedala 61-ročná pani Degtyaryová, keď sa okolo ozývalo delostrelectvo. „Je to ako na Nový rok.“

Ruská armáda sa pripravuje na spustenie novej ofenzívy, ktorá by čoskoro mohla pohltiť dedinu Nevske pani Degtyaryovej a možno aj mnohé ďalšie vo východoukrajinskom regióne Donbas. Vplyv zintenzívneného ruského útoku však pociťujú mestá a dediny pozdĺž stoviek kilometrov zvlneného východného frontu.

Vyčerpaní ukrajinskí vojaci sa sťažujú, že sú už teraz v početnej menšine a s nedostatkom zbraní, a to ešte predtým, ako Rusko nasadilo väčšinu zo svojich zhruba 200 000 čerstvo zmobilizovaných vojakov. Lekári v nemocniciach hovoria o rastúcich stratách, pričom sa snažia postarať o bojovníkov s ťažkými zraneniami.

Civilisti, ktorí sa ocitnú v ceste plánovanému postupu Ruska, opäť stoja pred mučivým rozhodnutím, či odísť alebo zostať a prečkať nadchádzajúcu pohromu.

Táto oblasť na severe Donbasu bola jedna z posledných, ktoré boli oslobodené počas ukrajinskej bleskovej ofenzívy na jeseň minulého roka, čo vzbudilo medzi miestnymi obyvateľmi nádej, že ich niekoľkomesačná trauma sa skončila.

Vojna sa však vrátila. Pred dvoma týždňami dopadol na dvor pani Degtyaryovej ruský delostrelecký granát, a keď cez víkend uvažovala o tom čo ju čaká, zvyšky jej stodoly ešte stále tleli.

Musí sa starať o králiky, kačice a tri teľné kravy. Sliepka, ktorej pri nedávnom zásahu čiastočne zhorelo perie, ležala a zotavovala sa na lôžku zo sena, malú zranenú nohu mala v podomácky vyrobenej sadre.

Ak sa Rusi vrátia, lamentovala, bude musieť utiecť.

„Ak mám byť úprimná, začala som si baliť veci,“ povedala. „Vojaci mi budú kryť chrbát a ja odídem. Vypustím svoje kravy a pôjdem. Nechcem sa tam vrátiť.“

Kedy a kde sa nová ofenzíva začne naostro, zatiaľ nie je jasné, ale ukrajinskí predstavitelia sú vážne znepokojení. Ukrajinská armáda sa pred vojnou vzoprela hrozivým odhadom, zmarila prvé snahy Ruska o obsadenie hlavného mesta Kyjev a nakoniec zatlačila ruské sily na severovýchode a juhu späť.

Ruskí vojaci však stále prichádzajú. Práve teraz dokončujú výcvik a nastupujú do terénu čerstvo zmobilizované jednotky, medzi ktorými je toľko vojakov, koľko sa ich zúčastnilo na počiatočnej invázii v minulom roku.

Na boj by mohli byť pripravení už o dva týždne, povedal Serhij Hajdaj, guvernér Luhanskej oblasti, do ktorej patrí aj Nevske –  oveľa skôr, ako sa očakáva, že na Ukrajinu dorazia nové západné zbrane vrátane tankov a ťažkých obrnených bojových vozidiel. „Je ich veľmi veľa,“ povedal pán Hajdaj o nových brancoch. „Nie sú to profesionálni vojaci, ale stále je to 200 000 ľudí, ktorí strieľajú naším smerom.“

Očakáva sa, že Rusko bude tvrdo udierať a bude sa usilovať zvrátiť takmer rok trvajúce kaskádové zlyhanie. Hoci obnovenie útoku na Kyjev sa teraz považuje za nepravdepodobné, ruské sily sa pravdepodobne pokúsia získať späť územia, ktoré stratili na jeseň minulého roka. ako aj prevziať plnú kontrolu nad Donbasom, čo je kľúčovým cieľom ruského prezidenta Vladimíra Putina.

Vojenskí analytici tvrdia, že jedným z pravdepodobných scenárov je, že ruské sily sa budú oblúkom pohybovať zo severu a z juhu, čím vytvoria veľké kliešte, ktoré odrežú ukrajinské zásobovacie línie vedúce na východ a západ. Tým by sa dediny ako Nevske dostali  priamo do cesty pravdepodobného ruského postupu.

Pre miestnych obyvateľov by to bola katastrofa. Tu, na vzdialenom okraji ukrajinskej ofenzívy, ľudia nezažilivýhody oslobodenia tak ako Ukrajinci ďalej na západe. Stále nemajú elektrinu ani vodu a boje nikdy neutíchli. Polia čiernych nezožatých slnečníc sú posiate zasneženými krátermi a oblasť je posiata vyhorenými tankmi, nevybuchnutou muníciou a mínami, ktoré často zabíjajú dobytok. Pri prechode regiónom človek občas narazí na ich zamrznuté telá alebo kosti.

V Makiivke, severne od Nevske, bolo zabitých päť kráv Ruslana Vasilčenka a tie, ktoré zostali, sa nedávno chúlili v malej stodole, ktorá bola obsypaná šrapnelmi. V jeho záhrade stál zhorený tank a na dvore dve zničené autá. Povedal, že očakáva, že veci sa čoskoro ešte zhoršia.

„V posledných dňoch k nám chodili vojaci, hovorili nám, aby sme nevychádzali z našich domov,“ povedal.

Prvé fázy ruskej ofenzívy sa už začali. Ukrajinské jednotky tvrdia, že Bachmut, východoukrajinské mesto, ktoré sa ruské sily snažia obsadiť od leta, pravdepodobne čoskoro padne.
Na iných miestach ruské sily postupujú v malých skupinách a sondujú frontové línie, hľadajúc ukrajinské slabiny.

Ich úsilie už teraz zaťažuje ukrajinskú armádu, ktorá je vyčerpaná takmer dvanástimi mesiacmi ťažkých bojov.

Jednotky tvrdia, že majú tanky a delostrelectvo, ale ani jedného nemajú dostatok a majú oveľa menej munície ako ich protivníci. Ruské sily začali nasadzovať sofistikovanejšie zbrane, ako napríklad tank T-90, ktorý je vybavený technológiou schopnou odhaliť zameriavacie systémy protitankových zbraní, ako sú napríklad v USA vyrobené Javeliny, čo obmedzuje ich účinnosť.

Výzva však väčšinou spočíva v ich počte.

„Je to obzvlášť ťažké, keď máte 50 chlapov a oni 300,“ povedal 35-ročný vojak pechoty Pavlo, ktorého pri Bachmute zasiahol do oka úlomok z raketometného granátu. „Zlikvidujete ich a oni stále prichádzajú a prichádzajú. Je ich veľmi veľa.“

Straty medzi ukrajinskými silami boli vážne. Vojaci dobrovoľníckeho kontingentu s názvom Karpatská Sič, ktorý je umiestnený neďaleko Nevske, uviedli, že v posledných týždňoch zahynulo približne 30 bojovníkov z ich skupiny, a vojaci povedali, len čiastočne zo žartu, že takmer všetci majú otras mozgu.

„Je zima a pozície sú otvorené, niet sa kde schovať,“ povedal vojak z jednotky s volacou značkou Rusin.

V jednej frontovej nemocnici v Donbase bola márnica plná tiel ukrajinských vojakov v bielych igelitových vreciach. V inej nemocnici sa na chodbách tlačili nosidlá so zranenými vojakmi prikrytými zlatými termofóliovými prikrývkami a z frontu takmer celý deň prichádzal nepretržitý prúd sanitiek.

Vojenský chirurg v tejto nemocnici, 36-ročný Myroslav Dubenko, si prezeral fotografie vojakov so strašidelnými zraneniami: odtrhnutá spodná čeľusť, chýbajúca polovica tváre. Jedného vojaka priviezli s hrdlom rozrezaným od ucha k uchu. Doktor Dubenko dokázal zranenie rýchlo ošetriť a vojak prežil.

„V civilnom živote viete, že bez ohľadu na to, aká hrozná je vaša šichta, skôr či neskôr sa skončí,“ povedal doktor Dubenko. „Tu nikdy neviete, kedy sa skončí.“

Lekárov nepohlcuje len prílev vojakov, častými obeťami ruských útokov sú aj civilisti. Podľa Andrija Drobnického, 27-ročného vojenského lekára, je to súčasť premyslenej stratégie vyťaženia ukrajinských vojenských nemocníc. Minulý týždeň bol do vojenskej nemocnice, kde je doktor Drobnický nasadený, privezený väzenský dozorca vo výslužbe, ktorému mínometný granát roztrhal ruku, keď zbieral drevo. Doktor Drobnický pomáhal pri šití jeho ruky, čím mu pravdepodobne zachránil ukazovák.

„Ak bude veľa obetí, budú nás zdržiavať,“ povedal. „Ale jednoducho ich nemôžete nechať tak, no nie?“

Či Rusko dokáže využiť svoju početnú výhodu,  to je otvorená otázka. Ruskí vojaci podľa ukrajinských a západných hodnotení umierajú v oveľa väčšom počte. Americkí predstavitelia teraz odhadujú, že počet zranených a zabitých ruských vojakov sa blíži k 200 000, čo je ohromujúci počet obetí.

Vojak s volacou značkou Badger vytiahol v priestoroch na spanie na základni neďaleko Bachmutu plátennú tašku a vysypal jej obsah na posteľ. Vnútri bolo pol tucta nožov – jeden s rukoväťou z jelenieho kopyta – trofejí, ktoré podľa jeho slov vzal z tiel mŕtvych ruských vojakov.

„Aj my máme straty, ale oni majú obrovské straty,“ povedal Badger.

Pri Nevske vojaci z Karpatskej Siče povedali, že majú dosť munície, aby zatiaľ vydržali. Jeden vojak s volacou značkou Diesel ukazoval na svojom telefóne videá s telami ruských vojakov, ktorých zabil, keď sa ocitli príliš blízko.

Ako od začiatku vojny, Rusi naďalej robia hlúpe chyby, povedal. Jednému mŕtvemu dôstojníkovi vzal tablet bez prístupového kódu, na ktorom boli súradnice všetkých ich mín a ostreľovačov.

Na videu z frontu, ktoré Diesel  nahral, sa približuje k telu ležiacemu v snehu, pričom ústie jeho pušky stále mieri na hlavu Rusa.

„Dobrý deň,“ zašepká po tom, ako zistí, že muž je mŕtvy. „Spali ste dobre?“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.