Ťažké úvahy, ešte ťažšie otázky

Od samého začiatku vojny na Ukrajine súperia medzi sebou dve relevantné verzie jej príčin. Prvá je takpovediac oficiálna a mediálne väčšinová. Druhá sa s ňou síce zhoduje v odsúdení nezákonnej ruskej agresie, tú však považuje aj za čiastočne vyprovokovanú. Diskusia o príčinách vojny je dôležitá, pretože sa od nej bude odvíjať, ako si dokážeme predstaviť ukončenie vojny. Píše Marek Maďarič.

Rok od vypuknutia vojny sa s veľkou slávou zjavil v Kyjeve americký prezident Biden, a nie Putin, ako si to ruský prezident zrejme vysníval. Znamená to, že Ukrajina vyhráva? V istom zmysle áno. Nepodarilo sa ju celú okupovať ani zlomiť. Zároveň tým bolo demonštrované, že v budúcnosti môže zvíťaziť. Inú verziu vlastne ani nepripúšťame. My (Západ) vraj urobíme všetko preto.

Máločo však doteraz tak názorne ukázalo, že popri brutálnej ruskej agresii sa jedná aj o vojnu medzi Ruskom a USA. Prítomnosť amerického prezidenta v Kyjeve a jeho odhodlané slová z Varšavy, že USA stoja pevne za Ukrajinou, naozaj svedčia o tom, že proti sebe stoja tieto dve sily.

Áno, USA stoja za Ukrajinou, a to nielen v tomto poslednom roku. Na druhej strane sa v rovnakom čase vyjadril Putin na veľkolepo inscenovanom zhromaždení, že Rusko považuje túto vojnu za existenčnú. Čo to znamená? Priznanie, že ide (a nepochybne do začiatku išlo) o ďaleko viac než o fejkovú „denacifikáciu“ Ukrajiny.

A tento krvavý konflikt akoby naozaj nemal iné riešenie, než totálne víťazstvo jednej alebo druhej strany. Je to však dosiahnuteľné? Mnohí veria, že áno, a skeptici na našej strane sú považovaní za proruských zradcov. Lenže struna sa súčasne napína. Putin oznámil pozastavenie zmluvy o obmedzení počtu strategických zbraní. Začína to vyzerať na pôdorys gréckej tragédie. Hrdina vie, že kráča k svojej záhube, ale nemôže konať inak. Zdá sa, že sa to týka aj Ruska, hoci ono je zloduchom. Ukrajinský boj, ten má nepopierateľný heroický rozmer, a preto je aj právom obdivovaný a podporovaný. Ale čo my? Nemám na mysli nič menšie ako Európu. Ako ďaleko sme pripravení zájsť? A naozaj si myslíme, že ak struna praskne, porazíme jadrovú veľmoc bez straty desiatky? Tých zásadných otázok nie je až tak veľa. Ale sú veľmi ťažké. Ak teda sme ešte ochotní klásť si otázky.

(viac…)