Prihlásiť sa

Marek Maďarič sa mýli. Problém s trestnoprávnou zodpovednosťou riaditeľov nemocníc vyzerá inak

lékař, doktor, ruce, pouta, protest Foto: Profimedia.sk

Lekár by mal mať trestnoprávnu zodpovednosť a jeho riaditeľ už nie?O tom, na čo zabúdame pri diskusii o trestnoprávnych sadzbách riaditeľov nemocníc, píše advokát Anton Chromík.

Komentáre Mareka Maďariča sú pre mňa podnetné, lebo mi dávajú príležitosť vidieť veci z iných zaujímavých perspektív. V tom ostatnom pán Maďarič načrtol v mnohom pravdivý obraz dnešnej politickej závislosti, absurdnej frašky hazardujúcej so základmi spoločnosti, v ktorej je nielen všetko možné, ale aj nemožné sa stáva právnym predpisom. Rád by som na jeho text reagoval a doplnil fakty, ktoré nie sú verejne známe a mohli by mať vplyv aj na tému trestnoprávnej zodpovednosti riaditeľov nemocníc.

Zastupoval som Lekárske odborové združenie pri memorande, o mnohých veciach viem preto z prvej ruky. Priznávam to a dodávam, že stále som slobodný človek so slobodným povolaním advokáta zastupujúci hlavne zamestnancov, a pri odboroch najmä tie na strane menšiny.

Na jednej strane stoja radoví lekári, ktorí už dnes čelia trestnej zodpovednosti za pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Druhá strana je pestrejšia, sú tu riaditelia nemocníc, ktorí sú menovaní viacerými subjektmi.  V štátnych nemocniciach sú to vždy najbližší ľudia aktuálneho ministra zdravotníctva, ktorým dôveruje. V súkromných nemocniciach je to zas najbližší tím vlastníkov nemocníc. V tomto duchu je potrebné vnímať odpoveď pána ministra Lengvarského, ktorý výsledky kontrol na podnet LOZ-u a OZSaPA odmietol zverejniť a súkromné nemocnice odmietol kontrolovať. Kto z politikov by už len mal záujem stíhať vrchné poschodia manažmentu?

Asociácia nemocníc Slovenska používa chytľavý argument. Riaditelia nemocníc predsa nemôžu ísť na pätnásť rokov do basy za nedostatok lekárov a sestier v nemocniciach. Lenže ono je to presne naopak. Nedostatok lekárov a sestier v nemocniciach nie je príčinou, ale v mnohom priamym dôsledkom nedodržiavania štátnych noriem, ktoré určujú maximálny počet pacientov na jedného lekára. Tým nechcem vôbec ospravedlniť politikov a vládu  z ich zodpovednosti.

Všeobecnú skúsenosť popísali medici zo Slovak medical student’s Asociation: „Aj napriek vysokému počtu študentov… je pre nich nemožné nájsť si pracovné miesta… Ak v prvom rade nebude vyriešená otázka dostupných pracovných miest, ani mnohonásobné navyšovanie počtu absolventov zdravotníckych odborov aktuálny stav nezlepší.“  Zažil som to.  Môj príbuzný po doprosovaní sa v slovenských nemocniciach skončil v zahraničí. Trvalo roky, kým si našiel miesto na Slovensku. 

Nie je to subjektívny pocit. Skoro všetky stredné zdravotné školy, mohli prijať menej záujemcov, ako sa prihlásilo. Napríklad na pozíciu praktická sestra-asistent sa v Banskej Bystrici prihlásilo 138 študentov, ale škola prijala a mohla prijať len 30 z nich, pre viac neboli otvorené miesta.  Chýbajú tisíce sestier, ale Slovensko umožní zdravotnícke štúdium ani nie polovici tých, ktorí by sa sestrou po ďalšom štúdiu mohli stať.  Prečo? Počet študijných miest stredných škôl sa  tvorí na základe dopytu – teda skutočne voľných pracovných pozícií.

https://standard.sk/330453/prezidentka-zije-v-paralelnom-vesmire-a-riaditelia-nemocnic-patria-za-mreze/

Učili nás, že ideálna právna norma pozostáva z hypotézy, dispozície a sankcie. Práve chýbajúce sankcie sa závažne podieľajú na  nedostatku lekárov a sestier v nemocniciach. V tejto republike chýba poriadok a zodpovednosť, preto to nefunguje. Veď, kto bude dodržiavať právnu normu, ak za ňu nie je sankcia? Pokiaľ bude výhodnejšie a bez hrozby trestu možné neprijať lekára a sestry a maximalizovať zisk, dovtedy nebude dosť lekárov a sestier v našich slovenských nemocniciach. Je to logické alebo nie? Dnes je to tak, že trestnú zodpovednosť pri pochybeniach nesie ten posledný preťažovaný  lekár či sestra. Mnohí za pochybenia naozaj skončili v base – presne ako v tej karikatúre, zverejnenej pri komentári pána Maďariča. Ale ten, kto nariadil lekárovi byť na mieste, kde byť nemal a bol preťažený, stíhaný nie je. To je nespravodlivé a nefér.

Tých desivých 15 rokov basy znie tak bombasticky, nie? Ale, až kým si to neprečítate celé. 10 až 15 rokov hrozí vtedy, ak štatutárny orgán úmyselne nezabezpečí viac ako 90(!) dní pacientom (ktorých sa nemocnica rozhodla  prijať) predpisom stanovený minimálny počet lekárov a sestier a  spôsobí tým ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.  Môžu to byť vaše mamy, otcovia, deti. Malo by to ostať bez trestnej zodpovednosti? Pri podobnom trestnom čine všeobecného ohrozenia s rovnakým následkom je nastavená  trestná sadzba na 20 až 25 rokov.

Ak dnes rozkopnete zvislú príkazovú či zákazovú dopravnú značku, narábate čo i z nedbanlivosti s neregistrovanými liekmi, vydáte životné prostredie do nebezpečenstva vzniku malej škody tým, že porušíte všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov, ukradnete alebo spreneveríte vec so škodou viac ako malou, budete trestne zodpovední.

Zákon, ktorý by zaviedol trestnoprávnu zodpovednosť riaditeľov nemocníc za dodržiavanie bezpečnostných personálnych noriem nepovedie k zatváraniu nevinných riaditeľov. Spôsobí len to, že prestaneme podvádzať pacientov, prestaneme so spreneverou verejných zdrojov a  prestaneme klamať, že tu máme bezpečné nemocnice a nemusíme riešiť nedostatok sestier a lekárov. Zvýši sa bezpečnosť pacientov.   

Ak si občan platí zdravotné odvody porovnateľné so západnými krajinami, má dostať bezpečnú liečbu. Aká finančná výška škody vzniká pacientom na odvodoch nezabezpečením danej minimálnej kvality? Skúsite si to predstaviť? A ako potom môže prebiehať poctivá súťaž? Ak jeden má náklady, lebo to robí poctivo a druhý podvádza pre zisk?  Naopak, v iných veciach trestnú zodpovednosť neodmietame,  5 rokov hrozí, každému, kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa.

Čo bráni riaditeľovi, ktorý nedokáže získať lekára či sestru primerane k svojmu personálnemu stavu, v dlhodobom horizonte  prispôsobiť počet prijímaných pacientov? Žeby finančný motív?

Argument, že nemocnice majú málo lekárov a sestier, je preto rovnako smiešny ako argument ziskuchtivej leteckej spoločnosti pred súdom, že predala lístky násobnému počtu pasažierov nad nosnosť lietadla preto, že je málo lietadiel. Na to je jednoduchá odpoveď. Nepredávajte lístky, keď nemáte lietadlá. Nepodvádzajte kvôli zisku. Neberte viac pacientov, ktorým neviete zabezpečiť lekárov a sestry.


Anton Chromík