Žiadny chaos, ale vypočítaný kalkul. Prečo parlament tak náhle ukončil schôdzu

Návrh na okamžité ukončenie schôdze podporila prekvapivá koalícia poslancov zo Sme rodina, SaS, Smeru, Hlasu, Demokratov aj Republiky. Prinášame analýzu, čo ich všetkých spojilo.

Krátka odpoveď znie, že to boli dve rôzne veci a dva rôzne motívy. Proti ukončeniu schôdze boli iba poslanci OĽaNO, trojica okolo Tomáša Tarabu, Hatráková s Čepčekom a kotlebovci. Liberálov, ktorí podporujú prezidentku (SaS, Demokrati, PS, do istej miery Hlas) motivovalo niečo iné ako kritikov Zuzany Čaputovej a jej úradníckej vlády (Smer, Republika, do istej miery Sme rodina). Napokon ale tieto dve odlišné skupiny hlasovali spolu.

Na prvý pohľad je to prekvapujúce, veď mnohí z nich tam mali svoje zákony, voči iným sa zase chceli vymedziť a – zvlášť liberálom – žiadne veľké riziko nehrozilo, pretože po troch čítaniach, ktoré by sa tesne stihli, ešte môže všetky zákony vetovať prezidentka.

Niekoľko obetí tu však je, viacero zákonov sa už odhlasovať nestihne. (Mohlo by sa, keby parlament na to využil mimoriadne schôdze, ale nateraz je to skôr nepravdepodobné.)

Pripomeňme, že hlasovať sa malo o mnohých novelách, o ktorých sa vášnivo diskutuje. O obmedzení nedeľného predaja, paragrafe 363, ústavnej záruke za právo na finančnú hotovosť, o pomoci pre tehotné ženy, aby neboli nútené ísť na potrat pre nedostatok informácií alebo sociálnej situácii, o uznesení, ktoré viaže úradnícku vládu, aby jej zástupcovia hlasovali v Bruseli v súlade s väčšinou v parlamente, a nie svojvoľne byrokraticky, o novele o rodnom čísle či uznesení, ktorým by bola vláda zaviazaná predložiť návrh rozpočtu do konca augusta, respektíve sa vyjadriť k škandalóznym výrokom pána Šuchu, zástupcu Európskej komisie v Bratislave.

Tém ako maku, viacero užitočných sporov či nápomocných návrhov medzi nimi. A to z pohľadu každej strany, azda s výnimkou liberálnych strán, ktoré stoja za chrbtom prezidentky Čaputovej a jej vlády.

Prečo potom k tomu došlo?

Samotný návrh prišiel od poslancov SaS, predložila ho poslankyňa Zemanová, pohotovo ho podporil Boris Kollár a pridali sa aj Smer a Hlas. Najviac stratili konzervatívnejší poslanci, ktorí sa ocitli mimo hry a ktorí večer po hlasovaní pôsobili rozčarovane.

Napríklad novela o obmedzení predaja v nedeľu je po včerajšku mŕtva, súčasný parlament, kde bola za takýto návrh väčšina, už tento zákon nestihne riadne prerokovať a schváliť. Dnes sa dá povedať, že ide o dôsledok mnohých chýb, keď tento zákon neprešiel skôr. Poslanec Vašečka, ktorý ho navrhoval, nedávno úplne nepochopiteľne znemožnil poslancom Smeru svoj návrh podporiť, keďže chcel obchody otvoriť na výročie sviatkov, ako SNP, Prvý máj a podobne, ktoré si najviac cenia ľavičiari. Predtým vládni poslanci zákon nepodporili, keď ho predkladal opozičný poslanec Podmanický. Výsledkom je, že väčšina poslancov, ktorá zodpovedala väčšine v spoločnosti za obmedzenie predaja v nedeľu, sa nikdy nedala dokopy.

Navyše, svoju moc ukázali aj médiá. S výnimkou Štandardu a do istej miery Postoja tento zákon torpédovali všetky ostatné médiá, čo by bolo krátko pred voľbami poškodzovalo časť politikov, ktorí inak zákon nemajú dôvod nepodporiť. O zákone by sa tak malo hlasovať na budúcej schôdzi, ale téma sa fakticky odkladá na budúce volebné obdobie.

Podobne je na tom aj azda najkomentovanejší zákon Anny Záborskej, ktorý pomáha tehotným matkám, aby sa o potrate nerozhodovali pod časovým alebo ekonomickým tlakom. Ide fakticky o pro-choice zákon, ktorý potraty nijako neobmedzuje, iba dáva viac možností bez tlaku sa o živote alebo zabití dieťaťa rozhodnúť. Zákon opakovane neprešiel, a ani teraz nemal podľa kuloárnych informácií väčšinu, preto okamžité skrátenie schôdze podporili aj niektorí poslanci, ktorí by inak za Záborskej zákon hlasovali.

Iným prípadom sú zákony, ako povinné informovanie rodičov o prípadnom vyučovaní sexuálnej výchovy v školách, ktorý tiež predkladá poslanec Vašečka. Ten je už po prvom čítaní, existuje naň široká podpora, preto by mal bez problémov prejsť nabudúce.

Rovnako ako hlasovanie o uznesení kritizujúcom škandalózne slová o pokazenom genofonde Slovákov od zástupcu Európskej komisie či uznesení o termíne na predloženie návrhu štátneho rozpočtu (čo je nateraz najsilnejšia karta parlamentu proti vláde, najmä ak Ódor nezíska dôveru a vláda bude musieť predložiť vyrovnaný rozpočet), alebo uznesenie o zaviazaní ministrov a premiéra, aby na pôde EÚ hlasovali v súlade s názormi parlamentnej väčšiny.

Tento posledný bod je úplný paradox, keďže v demokratickej krajine by sa niečo také nemalo vôbec ani riešiť. Problém však je, že ministri úradníckej vlády sú si myslením bližší s úradníkmi Európskej komisie ako so zvolenými politikmi v slovenskom parlamente, jedni ani druhí neprešli voľbami a slovenskí úradníci nemusia mať do volieb ani len dôveru parlamentu. A ak by ju nemali, parlament by im nemohol vysloviť nedôveru, preto ich chcú poslanci zaviazať inak.  

Celý precedens vznikol pre škandalózny postup ministra Jána Budaja, ktorého štátny tajomník ešte počas poverenej Hegerovej vlády bez dôvery parlamentu hlasoval v EÚ v rozpore so schváleným mandátom Výboru pre európske záležitosti, a parlament sa na to celé mohol iba pozerať. Prišiel o akúkoľvek moc s tým niečo urobiť. Väčšina parlamentu si na základe toho uvedomuje, že vládni Demokrati tým vytvorili precedens, ktorý by ministri prezidentkinej vlády mohli zneužívať, čo treba zastaviť. Mimochodom, dôvodom je práve fungovanie demokracie a deľba moci.

Liberálne médiá ani Prezidentský palác to za problém nepovažujú, čo len viac motivuje predkladateľov, aby uznesenie presadili. Aj na to bude čas nabudúce.

Aby sme to teda zhrnuli. Viaceré zákony, ktoré podľa dobre informovaných zdrojov nemali šancu prejsť, už neprejdú. Iné zrejme prejdú s odkladom na najbližšej schôdzi. A to si včera podvečer v parlamente väčšina poslancov uvedomila a vznikla koalícia, kde politicky úplne odlišní poslanci podporili okamžitý koniec schôdze.

Poučení pre sklamaných politikov aj ich voličov je hneď niekoľko. V parlamente stále rozhoduje sila a taktika. Sklamaní kresťania neukázali za uplynulé roky ani jedno, ani druhé. Po druhé, mediálna nerovnováha, kde dominujú liberálne médiá nad ostatnými, ktoré karikujú a zosmiešňujú niektoré poslanecké návrhy, bude poškodzovať konzervatívne zákony dovtedy, kým nevzniknú silnejšie a vyvážené médiá, ktoré zodpovedajú názorom a náladám v slovenskej spoločnosti.  

To včerajšie hlasovanie bolo možno nenápadným závanom blízkej budúcnosti. Poslanci napojení na Igora Matoviča, teda poslanci z najpočetnejšieho a v tomto volebnom období najsilnejšieho klubu, zostali mimo hry. Je viac ako možné, že ich to čaká aj po septembrových voľbách. Teda tých šťastnejších z nich, veľká väčšina z nich sa už na dianie v parlamente bude po septembri pozerať iba zvonku.