Preskočiť na obsah
Gabriela Mikulčíková

Autor

Gabriela Mikulčíková

Publikované: 
NázoryEsej

Strata bábätka je už navždy súčasťou životného príbehu

Končiaci sa október je mesiacom povedomia o strate v tehotenstve a novorodeneckom období. Mnohé mesiace v kalendári sú označené ako mesiace povedomia, väčšinou o závažnom zdravotnom probléme. Mesiac povedomia o karcinóme kože, o Downovom syndróme, o duševnom zdraví, o rakovine prsníka a ďalšie. Spoločnosť chce takto zvyšovať informovanosť verejnosti o danej téme, o prevencii, liečbe a poskytovaní pomoci ľuďom, ktorí sa s daným ochorením či problémom osobne stretnú.

Strata dieťaťa je špecifická. Nepatrí medzi klasické ochorenia a uvažovať o prevencii, pokiaľ nejde o opakovaný potrat, tiež nie je práve zvykom. No určite je namieste hovoriť o dôležitosti poskytovania potrebnej pomoci tým, ktorí takouto stratou prechádzajú. 

Povedomie o strate v novorodeneckom období 

Vynára sa mi obraz maminy, ktorá prežila pôrod, držala svoje bábo v náručí, videla ako vyzerá, počula jeho plač, cítila jeho „bábätkovskú“ vôňu. Možno ho aj kočíkovala po parku a ukazovala susedkám, kojila, videla jeho prvý vedomý úsmev. A zrazu ho niet. 

Neviem si tú hrôzu z prázdnej postieľky a ticha v izbe ani v najhoršom sne predstaviť. A klamala by som, že viem, ako to bolí. Ako mama si môžem iba domýšľať, aké strašné to musí byť – prísť o dieťatko. Ale skutočnú bolesť z tejto straty nepoznám, a neviem, ako to zvládajú tí, ktorých sa smrť bábätka bytostne dotkla. Preto si ani netrúfam vstúpiť na posvätnú pôdu ich smútenia.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.