- Regióny
Jednej z najstarších kresťanských komunít v Jeruzaleme hrozí zánik. Čo sa deje v Arménskej štvrti
Armenian Genocide Commemoration 2022 Arménska štvrť v Jeruzaleme. FotoPľuvance, útoky slzotvorným plynom, buldozéry a agresívni osadníci. Arménska komunita vo svätom meste prežila Byzantíncov, Novoperzskú ríšu, Kalifát, križiakov, Malmúkov aj Osmanskú ríšu. Nevýhodná a korupciou zaváňajúca zmluva o prenájme v kombinácii s extrémistami v izraelskej vláde však môžu byť predzvesťou jej zániku.
V roku 301 prijal arménsky kráľ Tiridates III Veľký pod vplyvom svätého Gregora Lusavoriča kresťanskú vieru. Hoci malé kresťanské komunity existovali v Arménskom kráľovstve už od prvého storočia nášho letopočtu, nová viera sa pod vplyvom Gregora Lusaroviča a Tiridatesa III v kráľovstve rýchlo šírila a nahrádzala dovtedy dominantné arménske pohanstvo a zoroastrizmus. Už onedlho začali vznikať prvé arménske mníšske aj laické komunity vo Svätej zemi.
Tisíc šesťsto rokov vzostupov a pádov
Korene Arménskej štvrte v starom meste Jeruzalema siahajú práve k týmto prvým komunitám vo štvrtom storočí nášho letopočtu. Arméni v Jeruzaleme sú tak najstaršou arménskou diaspórou na svete. Hoci ide o jednu z mála, ktorá pôvodne nevznikla v dôsledku katastrof, násilia a prenasledovania, počas 1 600 rokov sa opakovane ocitla na hrane prežitia. Prvýkrát boli miestni Arméni prenasledovaní ešte kresťanskou Byzantskou ríšou pod vládou Justiniána I. Príčinou sa stalo odmietnutie dvojitej podstaty Ježiša Krista na prvom koncile v Dvine (506), ako aj odmietnutie záverov Chalcedónskeho koncilu (451).
Obsadenie Jeruzalemu Rášidským kalifátom v roku 637 nášho letopočtu umožnilo arménskej komunite v Jeruzaleme zvoliť si vlastného arcibiskupa, ktorým sa stal Abrahám I. Arménska migrácia do Jeruzalema sa následne po takmer dvoch storočiach úpadku opätovne zintenzívnila a stabilizovala. Ďalšia vlna Arménov z Arménskeho kráľovstva Kilikii prišla do mesta v 12. storočí spolu s križiakmi. V nasledujúcich storočiach došlo k faktickému vyformovaniu Arménskej štvrti, ktorej vládcovia Malmúckeho sultanátu dokonca dovolili vybudovať vlastné hradby.
Osmanská ríša po väčšinu svojich dejín k Arménom vo svätej zemi pristupovala tolerantne, čo sa prejavilo síce nie prudkým, avšak stabilným rastom obyvateľstva Arménskej štvrti. Svoj vrchol však zažila na začiatku 20. rokov minulého storočia po tom, ako v nej našli útočisko tisíce Arménov, ktorí utiekli pred arménskou genocídou z osmanskej Kilikii.
Definitívne sa tak vyformovali dva dnešné komponenty obyvateľstva Arménskej štvrte. Prvú tvoria takzvaní mešťania – potomkovia pôvodnej diaspóry. Tí hovoria dodnes izolovaným a veľmi špecifickým dialektom arménčiny, ktorý v priebehu stáročí silne ovplyvnila arabčina. Druhou skupinou sú takzvaní imigranti, teda potomkovia utečencov z Osmanskej ríše, ktorí hovoria rôznymi dialektami západnej arménčiny.
V 20. rokoch minulého storočia sa však začal proces postupnej emigrácie a poklesu počtu miestnych Arménov. Tento trend sa ešte viac zintenzívnil po roku 1947, keď došlo k repatriácii veľkého množstva miestnych Arménov do Arménskej sovietskej socialistickej republiky.
Arménska štvrť v židovskom štáte
Staré mesto Jeruzalema sa pod kontrolu Izraela dostalo po Šesťdňovej vojne v roku 1967. Hoci sa Arméni snažia v Izraelsko-Palestínskom konflikte dlhodobo zachovávať nestrannosť, nárast židovskej populácie v starom meste v nich vyvoláva obavy.
Problémom miestnej arménskej komunity v kontexte židovského štátu je aj to, že v prevažnej väčšine sú držiteľmi jordánskeho občianstva. Izraelské úrady tak na nich z právneho hľadiska hľadia ako na Palestínčanov.
Čelia tak mnohým obmedzeniam vyplývajúcim z daného statusu. Majú problém s vybavovaním dokumentov a nemôžu vo vlastnej štvrti stavať žiadne nové budovy. Navyše arménski duchovní ani po mnohých desaťročiach života vo štvrti často nedostávajú od izraelských úradov právo na pobyt a sú braní len ako turisti. Musia si preto sami platiť za všetky verejné služby aj zdravotné poistenie.
Nemožnosť stavať nové byty v kombinácii s nárastom cien v starom meste a obmedzeniami vyplývajúcimi z právneho statusu vytvárajú na miestnu arménsku komunitu dlhodobo silné emigračné tlaky. Podľa odhadov žilo v roku 2010 v Jeruzaleme už len 2-tisíc Arménov, z tohto čísla približne päťsto v Arménskej štvrti.
K sociálno-ekonomickým a právnym problémom sa pripája aj dlhodobá nečinnosť izraelských bezpečnostných zložiek vo veci šikany, ktorej sa miestnej arménskej komunite dostáva zo strany Charedimských židov. Tí pravidelne vo väčších skupinkách chodia do Arménskej štvrti, kde pľujú na arménskych kresťanských duchovných aj ich symboly a znesväcujú arménsky cintorín a chrámy. Podľa miestnych Arménov majú tieto radikálne židovské skupiny plnú podporu predstaviteľov izraelskej vlády1.
Spor o pozemok v takzvanej Kravskej záhrade v tomto roku spomínaný trend vyhrotil do takej miery, že predstavitelia miestnej arménskej komunity otvorene hovoria o „najväčšej hrozbe za posledných 16 storočí“.
Nevýhodná zmluva
V noci 10. mája 2023 ušiel Chačik Jerecian, niekdajší vplyvný duchovný miestnej arménskej cirkvi, zo svojej rezidencie v Arménskej štvrti a narýchlo opustil Izrael. Počas úteku musela Jereciana sprevádzať izraelská polícia, ktorá ho chránila pred hnevom miestnych Arménov. Jerecian dovtedy pôsobil ako riaditeľ miestneho patriarchátu pre otázky nehnuteľností. Ešte v roku 2021 prenikli na verejnosť informácie o tom, že časť Kravskej záhrady, kde sa dnes nachádza parkovisko, by sa mala prenajať investorovi. Žiadne podrobnosti dohody neboli známe.
Na jar 2023 sa miestna komunita so zhrozením dozvedela, že arménsky jeruzalemský patriarcha Nurhan Manougian pod vplyvom Jereciana prenajal austrálskemu podnikateľovi židovského pôvodu Dannymu Rothmanovi (aka Rubensteinovi) na 99 rokov za údajne nevýhodných podmienok celú Kravskú záhradu vrátane domovov piatich arménskych rodín. Rothman na pozemku plánuje vybudovať hotel, pričom stavebné práce by si vyžadovali zničenie historickej časti štvrte aj vysťahovanie piatich spomínaných rodín.
Po explózii hnevu nielen v miestnej komunite, ale aj v Arménsku, Patriarcha Manougian vyhlásil, že Jerecian ho v otázke zmluvy zavádzal a neinformoval ho v dostatočnej miere o jej charaktere. Zmluvu následne dňa 23. októbra 2023 oficiálne vypovedal, o čom informoval aj Rothmana.
Konfrontácia
Patriarchát a miestni Arméni sa po vypovedaní zmluvy pripravovali na možný súdny spor, namiesto toho však boli konfrontovaní s násilnými osadníkmi, buldozérmi a pasívnou políciou.
Dňa 5. novembra 2023 okolo tretej hodiny popoludní vstúpili do priestorov Kravskej záhrady Rothman a jeho partner George Warwar v sprievode približne pätnástich ozbrojených osadníkov so psami. Následne požadovali vysťahovanie miestnych Arménov s tým, že ide o ich pozemok. Warwar sa vyhrážal Arménom, že ich „dostane jedného po druhom“, zatiaľ čo osadníci na nich vykrikovali, že sú gójovia a keď príde mesiáš, všetci umrú. K približne 200 zhromaždeným Arménom sa postupne pridali aj duchovní vrátane patriarchu Manougiana.
„Bol som doma. Okolo tretej mi prišla správa o príchode ozbrojenej skupiny osadníkov. Mali slzotvorný sprej. Vyhnali nás z pozemku. Po príchode polície sa stiahli. Potom prišli kňazi a náš právnik,“ povedal médiám o situácii miestny arménsky aktivista Hagop Djernazian.
V reakcii na vzniknutú situáciu zriadili miestni Arméni 12. novembra na spornom pozemku hliadky a zabarikádovali k nemu prístup. V noci 15. novembra dorazila do Kravskej záhrady ďalšia skupina židovských osadníkov. Arméni sa v reakcii na ich príchod opätovne zorganizovali a vyšli na sporný pozemok. Krátko nato dorazila na miesto izraelská polícia a vyzvala Arménov na odchod z pozemku. Keď Arméni odmietli poslúchnuť, troch z nich vrátane jednej neplnoletej osoby zadržala. Časti židovských osadníkov príslušníci polície dovolili ostať na pozemku.
V nasledujúcich dňoch začali buldozéry na spornom pozemku pod dozorom miestnej polície demolačné práce napriek tomu, že Rothman od magistrátu ešte nedostal na podobnú činnosť povolenie.
„Prosíme celé kresťanské spoločenstvá Jeruzalema, aby v týchto bezprecedentných časoch stáli pri arménskom patriarcháte, pretože ide o ďalší jasný krok k ohrozeniu kresťanskej prítomnosti v Jeruzaleme a Svätej zemi,“ uviedol v reakcii na vývoj Arménsky patriarchát Jeruzalema.
Podľa informácií tlačovej agentúry Pápežského inštitútu pre zahraničné misie Asia News Rothmanovi s vyháňaním Arménov pomáhajú aj radikáli zo skupín blízkych ľudí súčasnému izraelskému ministrovi národnej bezpečnosti Itamarovi Ben-Gvirovi. Objavujú sa preto názory, že snahu o vyhnanie Arménov a oklieštenie Arménskej štvrti podporujú aj radikálne segmenty súčasnej izraelskej vlády. K vyhroteniu sporu o časť Arménskej štvrti došlo v rovnakom čase, ako sa po celom Jeruzaleme začínajú množiť prípady útokov židovských radikálov na miestne kresťanské arménske obyvateľstvo.
Reakcie aj za hradbami mesta
Spor o časť Arménskej štvrti začal v druhej polovici novembra rezonovať aj mimo starého mesta. Postup arménskeho patriarchátu vo vzťahu ku Kravskej záhrade totiž nerozhneval len miestnych Arménov. Ešte v máji 2023 odvolali palestínske vedenie a jordánska vláda v súvislosti so zmluvou svoje uznanie arménskeho jeruzalemského patriarchu Manougiana. Arabskí lídri obvinili hlavu cirkvi z uzavretia dohody „bez konsenzu a konzultácie s príslušnými stranami“.
K situácii sa vyjadrilo aj Francúzsko, ktoré je domovom druhej najväčšej arménskej diaspóry v Európe po Rusku. „Francúzsko s veľkým znepokojením sleduje pokračujúce napätie v Arménskej štvrti Starého mesta Jeruzalema, kde izraelskí osadníci vyvíjajú násilný tlak na obyvateľov. Musia to bezodkladne zastaviť,“ uviedol generálny konzulát Francúzska v Jeruzaleme na X.
Dňa 19. 11. vydali neobvyklé spoločné vyhlásenie kresťanské cirkvi Jeruzalema, v ktorom sa postavili na stranu arménskej menšiny. „Provokácie, ktoré využívajú údajní developeri na vyhrotenie situácie, môžu dospieť k vymazaniu arménskej prítomnosti v oblasti, oslabujúc a ohrozujúc tým prítomnosť kresťanstva vo Svätej zemi,“ konštatovali v spoločnom vyhlásení.
Ďalšie články
Video: Na Červenom námestí v Moskve sa koná prehliadka na Deň víťazstva
