Právo krvi proti masovej migrácii. Príbeh francúzskeho ostrova, kde polovicu obyvateľstva tvoria nelegálni migranti

Ostrovček Mayotte sa stal ekonomickým magnetom pre nelegálnu migráciu a sociálne skolaboval. Francúzsky parlament mu chce preto priznať výnimku pri získavaní občianstva. Nemá viac uplatňovať právo miesta, ale právo krvi. Právo miesta je pritom fetišom dnešných liberálov, ktorý Európe znemožňuje brániť sa masovej migrácii. Píše profesor Petr Drulák.

Taliansky ostrovček Lampedusa sa stal symbolom európskeho zlyhania ochrany vlastných hraníc. Leží bližšie k severnému pobrežiu Afriky ako k južnému pobrežiu Európy a už roky ho zaplavujú vlny nelegálnych migrantov. Vylodením z provizórnych plavidiel vstupujú na pôdu EÚ, čím získavajú všetky príslušné práva a nároky, a následne smerujú na kontinent. Ale aj Francúzsko má svoju Lampedusu.

Ostrovček Mayotte je od Európy podstatne ďalej, leží v Indickom oceáne medzi Madagaskarom a Komorami. Z právneho hľadiska je však francúzskym zámorským územím, obývaným francúzskymi občanmi. Aj keď sú zámorské okresy podstatne chudobnejšie ako európske Francúzsko, sú bez výnimky niekoľkonásobne bohatšie ako susedstvá, v ktorých sa nachádzajú.

Preto aj Mayotte pôsobí na svoje okolie ako ekonomický magnet. Podobne ako Lampedusa trpí pod náporom migrácie, ktorá v posledných mesiacoch prerastá do sociálneho kolapsu. Polovicu obyvateľstva dnes tvoria nelegálni migranti, niekdajší turistický raj zamorili slumy, v uliciach rastie násilie a po zotmení nie je bezpečné vychádzať von. 

Francúzsky minister vnútra navštívil ostrov začiatkom týždňa a oznámil radikálne opatrenia, ktoré majú migráciu drasticky obmedziť. Vojenské námorníctvo má spustiť „námornú železnú oponu“, cez ktorú nepreplávajú lode plné migrantov. Predovšetkým sa však majú zmeniť pravidlá získavania francúzskeho občianstva.

Minister Darmanin bude v parlamente presadzovať zrušenie práva miesta, podľa ktorého získava každé dieťa narodené vo Francúzsku automaticky francúzske občianstvo. Mayotte by mal získať výnimku na základe práva krvi, podľa ktorého o občianstve nerozhoduje miesto narodenia, ale občianstvo rodičov. Potom by platilo, že dieťa narodené na ostrove získa francúzske občianstvo len vtedy, ak bude aspoň jeden z rodičov Francúz.

Právo krvi má odvrátiť trvalý tlak tehotných migrantiek na mayottskú pôrodnicu. Tri štvrtiny rodičiek dnes pochádzajú odinakiaľ, obvykle prichádzajú zo susedných Komorských ostrovov, kam sa prepravujú lietadlami alebo loďami zo strednej a východnej Afriky.

Africkým rodičom, ktorí nemajú nič spoločné s Francúzskom, sa takto na Mayotte rodia francúzski občania. Keďže vo Francúzsku platia zákony na zlučovanie rodín, ktoré zaisťujú, aby rodičia žili so svojimi deťmi, títo rodičia získavajú nespochybniteľný právny nárok na pobyt vo Francúzsku a s nimi často aj ich rozvetvené príbuzenstvo. Podobne ako v Európe, i tu je migračný pohyb organizovaný gangmi, ktoré zabezpečujú logistiku a administratívu.

Zavedenie práva krvi predstavuje prelom. Vo Francúzsku existuje už od čias monarchie právo miesta. Králi si ním upevňovali svoje postavenie voči šľachte a hodilo sa aj pri odvodoch do armády. Z iných dôvodov si dnešní liberáli urobili z práva miesta fetiš. Právo miesta spájajú s občianskou koncepciou národa, ktorá vo svojej kozmopolitnej verzii chápe národ ako flexibilné, premenlivé spoločenstvo otvorené každému, kto o to stojí.

Naopak, právo krvi predpokladá národ vymedzený jeho pôvodom a historickou skúsenosťou, jeho príslušníkom sa môže stať len niekto. Liberáli sú nadšení z univerzalistického presahu práva miesta a odmietajú kritérium predkov, na ktorom je právo krvi založené.

Tieto univerzalistické predstavy však dnes Európe znemožňujú brániť sa proti masovej migrácii. Ak liberáli priznávajú komukoľvek na svete právo stať sa členom európskeho národa, ktorý si vyberie, potom nemôžu zabrániť Afričanom, ktorí prichádzajú do Európy, aby sa stali Francúzmi, Nemcami, Švédmi alebo Fínmi. Obyvatelia Mayotte to pochopili už pred dvadsiatimi rokmi a odvtedy žiadajú zavedenie práva krvi. Pred niekoľkými rokmi našli podporu len v Jean-Marie Le Penovi.

Je paradoxné, že vo verejnej diskusii proti Le Penovi vtedy obhajoval nespochybniteľnosť práva miesta práve minister Darmanin, ktorý dnes presadzuje zmenu na ostrove. Obyvatelia Mayotte však v tom už vtedy mali jasno, prezidentské voľby na ostrove vyhrala Le Penova dcéra. Jej podpora od miestnych voličov farebnej pleti vyvracia klišé parížskych progresivistov o údajných fašistoch a rasistoch.        

Tri štvrtiny Francúzov sú dnes presvedčené, že na Mayotte by sa malo zrušiť právo miesta a dve tretiny by ho dokonca zrušili v celom Francúzsku. Dá sa očakávať, že parlament túto zmenu schváli, ale nie je zrejmé, ako s ňou naloží ústavný súd. Obvykle sa stavia na stranu progresivistov, ktorí len málo vecí neznášajú tak úprimne ako právo krvi; stotožňujú ho s rasizmom.

Na druhej strane si aj parížska elita začína uvedomovať, že jej utopické predstavy o svete vyvolávajú nevôľu, ktorá ju už reálne ohrozuje. Možno budú v tomto ohľade vnímavejší než inde v západnej Európe.