Máme tu legislatívny guľáš nebývalej kvality

V rubrike Hyde park uverejňujeme komentáre verejne aktívnych osobností na aktuálne témy. Dnes píše právnik a pedagóg Boris Balog o chaose, ktorý nastal pri schvaľovaní a následnom blokovaní zmien v trestnom práve.

Až po napísaní nadpisu som si uvedomil, že guľášom bežne označujeme nesúrodú zmes všetkého či všeličoho, výsledkom ktorej je niečo, čo by tak za normálnych okolností nemalo byť a čo tým predstavuje nejaký problém. V skutočnosti je toho guľáš presným opakom. Dobrý guľáš robí práve precízne spojenie všetkých potrebných a do neho patriacich ingrediencií v správnom množstve a pomere. Výsledkom je dokonalé dielo. Jednoducho dobrý guľáš.

Ak teda nie guľáš, tak neviem čím gastronomickým označiť situáciu, v akej sme sa ocitli po strede minulého týždňa z hľadiska Trestného zákona. Mali sme na stole tri dokumenty smerujúce do Zbierky zákonov SR.

Bola to v prvom rade novela Trestného zákona z 8. februára tohto roku. Zákon, ktorý má 75 strán a obsahuje zmeny 18 zákonov na čele s Trestným zákonom v čl. I. Účinnosť je 15. marca 2024, respektíve 20. marca 2024. Prvá účinnosť je súčasne najposlednejší deň, kedy to musí byť v Zbierke zákonov SR vyhlásené. Čiastočné pozastavenie účinnosti na tom nič nemení, pretože nepozastavená časť účinnosť nadobudnúť musí.

V stredu 28. februára 2024 schválil parlament ďalšiu krátku novelu Trestného zákona (rieši úpravu premlčacích lehôt napríklad pri znáselnení). Naratív, ktorý si na počudovanie osvojil aj Ústavný súd, je, že je to novela novely. Nie je to tak. Ide o ďalšiu riadnu novelu Trestného zákona. Táto teraz smeruje na podpis a následne do Zbierky zákonov SR. Jej účinnosť je tiež 15. marca 2024. Možno nie úplne najelegantnejšie riešenie, ale zatiaľ to dáva legislatívne logiku a technicky je to vykonateľné tak, aby nenastala neistota o tom, čo bude 15. marca 2024 a ďalej v Trestnom zákone účinné.

A napokon, rovnako v stredu 28. februára 2024 nás Ústavný súd prekvapil, teda aspoň niektorých z nás, svojím rozhodnutím o pozastavení účinnosti celého čl., teda samotného Trestného zákona. Toto rozhodnutie Ústavného súdu tiež smeruje na vyhlásenie do Zbierky zákonov SR. Pozastavenie účinnosti v spojení s prvou novelou Trestného zákona dáva legislatívnu logiku z hľadiska toho, čo bude 15. marca 2024 a ďalej v Trestnom zákone účinné.

Čo ale spojenie všetkých troch vecí dokopy? Je totiž zjavné, že sa udialo niečo, s čím autor scenára, ktorý sa naplnil v stredu večer po rozhodnutí Ústavného súdu, nepočítal. Druhá novela Trestného zákona s účinnosťou od 15. marca 2024, ktorá pozastavená nie je a ktorá je dôsledkom nevetovania prvej novely Trestného zákona prezidentkou.

Môže táto druhá novela Trestného zákona nadobudnúť účinnosť 15. marca 2024 bez súčasného nadobudnutia účinnosti prvej novely Trestného zákona? Technicky áno, ale v skutočnosti by to spôsobilo vážny vnútorný rozpor a nesúlad v Trestnom zákone. Ideálne by sa bolo tej druhej novely zbaviť. Ale ako? Buď ju stihne zrušiť parlament, ktorý sa ale do 16. apríla 2024 veľmi nechystá pracovať, alebo ju bude vetovať prezidentka. Inak najneskôr 15. marca 2024 bude vyhlásená. 

Vetovanie druhej novely Trestného zákona by prezidentku postavilo do nepríjemnej situácie. Jednak by sa jej veto dalo interpretovať tak, že s tým zákonom skracujúcim premlčacie lehoty na o. i. aj znásilnenie nesúhlasí, ale najmä by jej hrozila úplná blamáž vtedy, ak by Ústavný súd v merite veci rozhodol, že to predĺženie premlčacích lehôt z prvej novely nie je v rozpore s ústavou. 

A iste, prezidentka sa k tomu môže postaviť aj tak, že to riešiť nebude, pretože to nebude pokladať za jej problém, zákon jednoducho podpíše a basta. Napokon, zatiaľ to ide podľa jej scenáristov.

Autor je právnik, pedagóg a prodekan Paneurópskej univerzity.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.