Kresťanstvo je štítom pred totalitou

Na Slovensku i vo svete máme viaceré politické strany či hnutia, ktoré sa do väčšej či menšej miery hlásia ku kresťanstvu. Nakoľko je toto prihlásenie u konkrétnych politických subjektov autentické, nechajme teraz bokom. Chcem tu však pár vetami vysvetliť, prečo si myslím, že kresťanstvo a kresťanské hodnoty do politiky jednoznačne patria a sú životne dôležité.

Podstata kresťanstva je zhrnutá v dvoch prikázaniach lásky: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!“ Druhé je toto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mk 12; 30 – 31).

Čo má toto s politikou? Všetko.

Politika totiž môže byť vykonávaná buď ako služba vzájomnému spolužitiu slobodných ľudských bytostí rozvíjajúcich spoločné dobro, alebo môže byť nástrojom na ovládanie a zotročenie ľudí. V spoločnosti stojacej na „prikázaniach lásky“ nie je možné vybudovať žiadnu politickú totalitu. Jednak preto, že v zmysle prvého prikázania jedinou zvrchovanou mocou nad všetkými je len Boh a určite nie nejaká politická strana, ideológia, alebo čokoľvek iné.

A tiež preto, lebo v zmysle druhého prikázania lásky nie je v inom človeku možné vidieť len ovládateľný objekt, ktorý je možné využiť na dosiahnutie nejakých cieľov, ale slobodnú ľudskú bytosť s nekonečnou hodnotou a dôstojnosťou. Práve preto sa nástup a trvanie totalít nevyhnutne spája s enormným úsilím o potlačenie kresťanstva.

Videli sme to na mnohých príkladoch v minulosti a vidíme to v rôznych štádiách vývoja aj v rôznych častiach súčasného sveta. Žeby aj u nás? Nevidíme vari v Európe zjavné tendencie smerujúce k čoraz väčšiemu ovládaniu ľudí v každej oblasti života? A nevidíme zároveň zjavný otvorený boj proti kresťanstvu? Odpovedať na tieto otázky slovom „nie“ si vyžaduje veľkú mieru dobrovoľnej slepoty.

Chceme v Európe zachovať aspoň aký-taký stupeň slobody a demokracie? Ak áno, musíme sa aktívne postaviť na obranu kresťanských hodnôt. Tým, čo si myslia, že predsa sa dá udržať demokratické zriadenie aj bez kresťanstva, pripomeniem výrok Roberta Schumana, ktorý je pre jeho podstatnú úlohu pri tvorbe európskych spoločenstiev označovaný za „otca Európy“: „Demokracia bude kresťanská, alebo nebude. Protikresťanská demokracia bude len karikatúrou, ktorá sa zvrhne na tyraniu, alebo anarchiu.“ (K tomu treba poznamenať, že možnosť anarchie je pri súčasnom technologickom pokroku málo pravdepodobná.)

Budeme tu o niekoľko rokov žiť v slobodnej spoločnosti, alebo v totalite kontrolujúcej všetky aspekty nášho života? Systém sociálneho kreditu podporeného neprekonateľnou technologickou kontrolou je už predsa v jednej krajine sveta odskúšaný. Že niečo podobné je možné aj v Európe, sme videli počas pandémie.

Pri súčasnom turbulentnom a rýchlom vývoji vo svete je pravdepodobné, že v pomerne krátkom čase dôjde k podstatným spoločenským zmenám. Akým smerom sa bude uberať naša spoločnosť, závisí od každého jedného z nás. Záleží na tom, či vystúpime zo svojich komfortných zón a postavíme sa aktívne na obranu základov slobodnej spoločnosti vrátane kresťanstva, alebo či zostaneme v pozícii dobrovoľnej slepoty.