Za tabakové výrobky si ľudia opäť priplatia. Daň sa dotkne aj e-cigariet či žuvacieho tabaku

Vláda tento týždeň definitívne schválila novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Zdražieť by tak mali nielen klasické cigarety, ale aj iné výrobky súvisiace s týmto sortimentom. Nepotešia sa ani priaznivci elektronických cigariet, nikotínových vrecúšok či žuvacieho tabaku. Zároveň sa má táto daň v ďalších rokoch postupne zvyšovať.

Opatrenie prichádza ako súčasť konsolidačného balíčka. „Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a zadlženie Slovenskej republiky je návrh zákona súčasťou konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu,“ zdôvodnilo zmeny v spotrebných daniach z tabakových výrobkov ministerstvo financií.

Snahou štátu je získať do štátnej kasy dodatočné zdroje. Podľa schváleného návrhu by tak do rozpočtu v budúcom roku malo pritiecť 15 miliónov eur, pričom za e-cigarety si budeme priplácať 50 centov a nikotínové vrecúška vyskočia o 1,70 eura. Zaujímavejšie cifry sa však podľa odhadov ukážu až v nasledujúcom období.

V roku 2026 sa totiž už očakáva prilepšenie verejných financií vďaka spotrebnej dani z tabakových výrobkov vo výške 126 miliónov, tabakové cigarety by totiž vtedy mali zdražieť o 40 centov. Rezort financií avizoval, že o rok neskôr sa vďaka tejto dani do rozpočtu naleje až 180 miliónov eur.

Tento krok by mal prispieť ku konsolidácii verejných financií a zároveň má pomôcť nastaviť nejaké mantinely pre viaceré typy nových nikotínových výrobkov, ako sú elektronické cigarety a nikotínové vrecúška. „Rozumiem dôvodom pre tento krok zo strany ministerstva a zároveň ho podporujem,“ hovorí pre Štandard analytik Martin Smatana.

Zároveň to je podľa neho aj očakávaný krok, pretože viaceré krajiny EÚ už zdaňujú tieto nové nikotínové výrobky, naposledy takéto dane zaviedla v našom regióne napríklad Česká republika.

Spotreba rastie aj medzi mladými

Hlavne rôzne novinky na tabakovom trhu sú čoraz väčším lákadlom, a to nielen pre fajčiarov. Spotreba podľa štatistík na Slovensku každý rok rastie, mladšie ročníky nevynímajúc. Stávajú sa totiž náhradami klasických tabakových výrobkov.

„Z dôvodu ich zatiaľ krátkej existencie na trhu nie je možné v súčasnosti na základe dostupných dôkazov tvrdiť, že ide o výrobky, ktoré sú menej škodlivé,“ upozorňuje ministerstvo financií. Práve naopak, mnohí užívatelia ich vnímajú ako menej škodlivé oproti klasickým cigaretám. Riziko budúcich verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť spojenú s užívaním týchto produktov teda podľa rezortu stúpa.

Smatana však tvrdí, že tieto produkty majú podľa dostupných dát potenciál nižšieho rizika oproti tradičným výrobkom, ako sú cigarety. „Avšak, aj keď majú nižšie riziko, zdravotné riziko tam jednoznačne stále je,“ upozorňuje.

Cieľom návrhu je aj zavedenie označovania tovarov súvisiacich s tabakovými výrobkami kontrolnou známkou a stanovenie lehoty na dopredaj týchto výrobkov neoznačených kontrolnou známkou. Mal by sa lepšie kontrolovať aj pohyb výrobkov súvisiacich s tabakovými produktmi a bezdymovými tabakovými výrobkami, ku ktorým po novom budú patriť aj žuvací tabak a šnupavý tabak.

Na základe údajov z eKasy od januára 2022 do decembra 2023 spotreba výrazne vzrástla. Predaj elektronických cigariet medziročne stúpol o 200 percent a nárast predaja nikotínových vrecúšok predstavoval 57 percent. Vzrastajúca spotreba takýchto výrobkov bez účinnej kontroly teda podľa rezortu predstavuje aj vyššie riziko daňových únikov.

Opatrenia v súvislosti s týmito výrobkami už nastavujú aj naši susedia. „Pokiaľ ide o región V4, Poľsko v súčasnosti zdaňuje elektronické cigarety, Maďarsko elektronické cigarety a nikotínové vrecúška a Česko zdaňuje elektronické cigarety, nikotínové vrecúška, iné nikotínové výrobky, žuvací tabak a šnupavý tabak,“ približuje ministerstvo v materiáli.

Jednotlivé ustanovenia novely by mali nadobudnúť účinnosť postupne 1. novembra 2024, 1. februára 2025, 1. januára a 1. februára 2026.

Problematické sú aj príchute

Dôvodová predkladacia správa rezortu sa opierala aj o medzinárodnú štúdiu HBSC (Health Behaviour in School Aged Children) siete výskumníkov a odborníkov z praxe. Tí spolupracujú na aktivitách smerujúcich k lepšiemu porozumeniu života dnešných školákov.

Snažia sa tieto poznatky zavádzať do národných programov, politík a stratégií zameraných na šírenie týchto zistení dôležitých pre rodičov, učiteľov, pediatrov, sociálnych pracovníkov a ďalších ľudí, ktorým záleží na zdravom vývine detí a mládeže.

Výskum ukázal vysoký výskyt fajčenia tabaku a konzumovania alkoholických nápojov napriek klesajúcemu trendu. „Za posledných 30 dní zhruba pätina 15-ročných a desatina 13-ročných školákov fajčila cigarety a približne tretina 15-ročných a menej ako pätina 13-ročných školákov pila alkohol aspoň jeden deň,“ uvádza štúdia.

Výskyt fajčenia, ale i konzumácie alkoholu má podľa odborníkov už od roku 2010 klesajúcu tendenciu, ktorú možno aspoň čiastočne pripísať zmenám sociálneho prostredia pravdepodobne súvisiacimi s nárastom komunikácie v online priestore, ako aj uplatňovaniu príslušnej legislatívy.

„Napriek klesajúcemu trendu je užívanie psychoaktívnych návykových látok predovšetkým u 15-ročných školákov rozšírené a zostáva dôležitým verejno-zdravotným problémom,“ uvádza Tibor Baška z Ústavu verejného zdravotníctva JLF UK v Martine.

A práve mladí ľudia stáli aj v centre pozornosti Bruselu pri prijatí zákazu predaja ochutených tabakových výrobkov. Najprv to bolo zrušenie populárnych klasických mentolových či jablkových cigariet, neskôr sa však pozornosť obrátila aj na výrobcov ochuteného nahrievaného tabaku, kde je tých príchutí podstatne viac.

To, či prijímané opatrenia skutočne prispejú k zníženiu spotreby, je otázne. „Toto je veľmi komplikovaná otázka a vyžadovala by si poctivú diskusiu postavenú na dátach,“ vysvetľuje Smatana. Dodáva, že na Slovensku napríklad rezort školstva zverejnil výsledky prieskumu užívania tabakových a nikotínových výrobkov špecificky u mládeže.

Tento prieskum neukázal, že by sa bezdymové tabakové výrobky tešili veľkej obľube u mladistvých. Jednoznačne viedli stále cigarety ako vstupná brána do tabakového, nikotínového sveta. „Zároveň sa potvrdila atraktivita aj u elektronických cigariet a nikotínových vrecúšok, ale významne nižšia ako v prípade cigariet,“ konštatuje analytik.

Navrhoval by ešte sprísniť dostupnosť cigariet, a to hlavne v oblastiach, kde je veľký výskyt mladistvých a pokiaľ ide o nové výrobky, kde ešte príchute sú, teda elektronické cigarety a nikotínové vrecúška, tieto by sa podľa neho mali jednoznačne dramaticky obmedziť.

„Či by sa mali obmedziť tieto príchute úplne, je na diskusiu, chcelo by to viac dát, pretože si viem predstaviť, že napríklad mentol môže byť tá hraničná príchuť, ktorá dokáže dostať dospelého fajčiara preč z cigariet, ale zároveň nebude lákavý pre mladistvých na rozdiel od rôznych „sladkých“ príchutí ako vanilka, ‚kolové‘ príchute či jahoda,“ konštatuje.

Aj keď návrh zákona hodnotí pozitívne, Smatana by odporúčal pridať kategóriu jednorazových elektronických cigariet a zdaniť ju vyššou sadzbou. „Dôvod je jednoduchý, ale zásadný. Je to hlavne táto kategória, ktorá je vstupnou bránou pre nefajčiarov a mladistvých, a preto by mala byť zadefinovaná samostatne a zdanená razantnejšie,“ vysvetľuje, pričom kategória nikotínových vrecúšok je podľa neho zdanená trochu prísne.

„Pretože na dátach zo Švédska vidíme, že tento výrobok vie byť alternatívou pre fajčiara pri prechode k abstinencii, ale aj ich zdanenie stále vnímam ako správny krok,“ dodáva.

Vo všeobecnosti však podľa neho platí, že cieľom legislatívy by malo byť po vzore najúspešnejších krajín vychovať generáciu, ktorá nie je závislá na nikotíne, lebo to sa ukazuje ako najefektívnejší nástroj boja s fajčením. „Práve preto je kľúčové zavádzať opatrenia zamerané práve na deti a mladistvých,“ uzatvára Smatana.

Slovensko je pozadu. Výrobky sa zatiaľ predávajú, a to aj napriek tomu, že zákaz predaja mal platiť na základe rozhodnutia Európskej komisie od 23. októbra 2023, a tak si napríklad naši západní susedia od tohto termínu melónové či inak ochutené nahrievané tabakové náplne už nekúpili.

Členské štáty pritom podľa Komisie mali na transpozíciu delegovanej smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov osem mesiacov. Na Slovensku však novela príslušného zákona vtedy schválená nebola. Neskôr sa hovorilo o ukončení predaja v marci. Nakoniec sa má definitívne skončiť až od 1. januára budúceho roka.