Prihlásiť sa

Centrálna banka by pomohla iba zdravým firmám a neodsúvala by už splátky úverov

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. Foto: Martin Baumann/TASR Peter Kažimír. Foto: Martin Baumann/TASR

Národná banka Slovenska prišla s vlastným scenárom na ďalší postup v protipandemických opatreniach. Sledujúc hlavne dobrú kondíciu komerčných bánk navrhuje pomáhať firmám výberovo a neudeľovať obyvateľom pri úveroch ďalšie splátkové prázdniny.

Ako sú na tom v čase krízy spôsobenej koronavírusom slovenské banky? Aký vplyv budú mať prijímané opatrenia súvisiace s bankovníctvom na ďalší vývoj spoločnosti?

Národná banka Slovenska (NBS) včera potvrdila, že pre bankový sektor bude kľúčová situácia domácností a podnikov. Hoci sa očakáva, že zlyhaním niektorých úverov môžu bankám vzniknúť straty, nemalo by ich to zásadnejšie ovplyvniť, lebo na kompenzovanie majú dostatočné kapitálové rezervy.

Banky sú podľa NBS pripravené „zvládnuť aj výrazne negatívny stresový scenár“. Sú stále zdravé a dopad dôsledkov epidémie COVID-19 sa pri nich prejaví iba menšou ziskovosťou.

Príčinou budúcich problémov bánk, i keď zvládnuteľných, bude nesolventnosť zákazníkov. Niektorí ich klienti nebudú schopní splácať úvery. Neplatiacich klientov by však nemalo byť toľko, aby stiahli banky do strát.

Na druhej strane však NBS upozorňuje na riziko vypomstenia ďalšieho odkladania splátok bankám, ako to umožnili doterajšie vládne opatrenia. Ku koncu septembra schválili banky odklad splátok pri 12 percentách úverov poskytnutých podnikom a 11 percentách schválených domácnostiam. Klienti bánk tak mali získať dostatočný čas na riešenie svojej dočasne zhoršenej situácie.   

V plošnom používaní tohto nástroja NBS neodporúča pokračovať. Firmy a domácnosti by už nemali mať zo zákona právo dožadovať sa ďalších odkladov splátok, ale banky by mali mať možnosť dohodnúť sa s nimi dobrovoľne a individuálne.

Ďalej pomáhať iba zdravým firmám

Väčšie riziko nesplácania úverov vidí NBS v podnikovom sektore. Pre výpadok tržieb sa do konca roka môže v nesolventnosti ocitnúť takmer 9 percent firiem. Do konca budúceho roka sa v prípade negatívneho vývoja dostane do neschopnosti plniť si záväzky voči bankám celkovo až takmer 14 percent podnikov.

Horšie je, že keď tento rok obmedzenia spôsobené epidémiou doľahli na problematické firmy, budúci rok môže kríza padnúť aj na zdravé podniky. Pritom už jarný výpadok bol citlivý.

V júni zaznamenali firmy oproti rovnakému mesiacu minulého roka prepad tržieb v priemere o pätinu. Hoci sa v lete situácia o niečo zlepšila, tržby sa nevrátili na predkrízovú úroveň. V dôsledku druhej vlny nemožno vylúčiť zastavenie oživovania.

Centrálna banka chváli podporné opatrenia vlády. Pripomeňme, že ide hlavne o nástroje z dielne ministerstva práce pre zamestnávateľov na udržanie pracovných miest, skrátene nazývané nemeckým pojmom kuzarbeit, a pre živnostníkov na kompenzáciu za výpadok tržieb.

Všetkým podporným opatreniam raz bude koniec, lebo prostriedky sa vyčerpajú. Vzhľadom na nerovnováhu vo firemnom sektore a pokračujúcu neistotu spojenú s vývojom pandémie NBS navrhuje „veľmi citlivo zvážiť ukončovanie jednotlivých podporných opatrení“. Podporu by ďalej mali dostávať perspektívne podniky s udržateľným obchodným modelom. Inými slovami, pomôcť by sa malo iba tým firmám, čo sú zdravé a pociťujú iba prechodné nedostatky.    

Ľudí môžu dobehnúť hypotéky

V prípade domácností s takýmito jednoznačnými závermi NBS neprichádza. Konštatuje, že podľa prieskumu vykonaného v druhej polovici októbra medzi zadlženými domácnosťami vychádza, že platiť svoje záväzky nebude schopné iba necelé jedno percento zadlžených.

Pripomeňme skorší októbrový prieskum NBS. V tom identifikovali skupinu „pesimistických“ domácností, ktoré požiadali o odklad splátok alebo inú formu úľavy a neočakávali, že budú schopné riadne splácať po skončení moratória. Tých je zruba jedna desatina, čo v absolútnom počte vyjadruje osemtisíc domácností.

Ak centrálna banka nie je za predlžovanie zákonného odkladu splátok, pesimizmus sa môže zmeniť na realitu. Pripúšťa to aj v rámci vyhodnotenia prieskumu. Keďže pretrváva pomerne vysoká neistota o budúcom ekonomickom vývoji, „monitorovanie vývoja tejto skupiny domácností bude aj naďalej dôležité z pohľadu finančnej stability“.

Dôležité to bude hlavne z pohľadu hypotekárnych úverov. Podľa novembrovej analýzy Inštitútu finančnej politiky, ktorý pracuje na ministerstve financií, približne desatina vlastníkov nehnuteľností s hypotékou vynakladá na výdavky spojené s bývaním viac ako 40 percent svojho disponibilného príjmu. V porovnaní s priemerom Európskej únie je to takmer dvojnásobne viac.

Pri výpadku príjmov tak veľkej skupine zadlžených vlastníkov nehnuteľností hrozí platobná neschopnosť. Najmä ak krivku rastu cien nehnuteľností nezastavila ani epidémia. Štatistický úrad včera oznámil, že ceny nehnuteľností určených na bývanie v treťom štvrťroku tohto roka vzrástli medziročne o 8,5 percenta. 

Slovensku sa vypomsťuje doterajšia politika v bytovej oblasti, hlavne nízka zameranosť vlád na budovanie nájomných bytov, ktorých je v porovnaní s inými štátmi EÚ málo. Okrem toho, že to vyvoláva tlak na kupovanie nehnuteľností do vlastníctva, ďalej deformuje iné formy bývania. Inštitút finančnej politiky upozorňuje, že práve nedostatočná ponuka nájomných bytov tlačí na rast cien nájmov a zhoršuje dostupnosť nájomného bývania.

Tu je možno odpoveď na otázku, kde sú najväčšie riziká pre domácnosti, ak sa protikovidové opatrenia prehupnú hlboko do budúceho roka.


Jozef Hajko