Neviem o oblasti, ktorej by BLM prospelo. Černošskí intelektuáli bilancujú dva roky od smrti Floyda

Za posledné roky na svete zrejme niet hnutia, ktoré by vzbudzovalo väčšiu pozornosť ako americká decentralizovaná organizácia Black Lives Matter. Jej vplyv násobne vzrástol najmä po smrti Afroameričana Georgea Floyda, ktorého pri neprimeranom zákroku na sklonku mája 2020 zabil belošský policajt Derek Chauvin.

Podľa zástancov hnutia je Black Lives Matter (BLM) najdôležitejšou platformou v boji proti údajnému systematickému rasizmu a policajnému násiliu na černochoch v Spojených štátoch a v západnom svete ako takom. Vyzdvihujú nielen jeho snahu pomenovať údajné problémy, ale aj schopnosť podnikať priame akcie rôzneho charakteru.

Kritici naopak zdôrazňujú marxistické korene hnutia a fakt, že jeho argumenty sú vo veľkej miere postavené na lžiach. Prekáža im tiež novodobá cenzúra či prílišný radikalizmus, ktorý pri demonštráciách dospel do početných strát na životoch, zdraví a majetku, ktoré lámu rekordy v histórii poisťovníctva.

Vákuum po polícii vypĺňajú gangy

Po zhruba dvoch rokoch od tragickej udalosti, ktorá v nezanedbateľnej miere zmenila svet, je na mieste pýtať sa, či horiace americké mestá stáli za to. Presnejšie, či sa život černošskej populácie v Spojených štátoch posunul k lepšiemu, alebo naopak k horšiemu a čo bolo príčinou týchto zmien.

Niektoré názory môžu prekvapiť. Aj časť samotnej černošskej inteligencie je totiž k prínosu BLM značne skeptická. „Tieto komunity sú na tom horšie, pretože prílišným zdôrazňovaním úlohy polície zmenili jej správanie k horšiemu,“ povedal pre Fox News Jason Riley z Manhattanského inštitútu.

Po rasovom ošiali je podľa neho polícia opatrnejšia a minimalizuje stretávanie sa s černochmi a zasahovanie v ich štvrtiach, čo má za následok skutočnosť, že územia sa dostávajú pod kontrolu zločineckých gangov.

V roku 2020, keď bol George Floyd zabitý v Minneapolise, počet vrážd černochov podľa údajov FBI vyskočil o neuveriteľných 32 percent v porovnaní s rokom 2019. Celkovo sa počet vrážd černochov v tom roku zvýšil o 43 percent v porovnaní s predchádzajúcim desaťročným priemerom.

Problém je vraj inde

Riley poznamenal, že „policajná brutalita stále existuje, zlí policajti existujú“ a nemá „problém so zvyšovaním povedomia o nesprávnom správaní polície“. Argumentoval však, že BLM sa „príliš zameriava“ na políciu a neberie do úvahy skutočnosť, že „97 až 98 percent [vrážd černochov] vôbec nezahŕňa políciu“.

Pripomeňme, že odfinancovanie polície je základným kameňom poslania BLM a aj po rokoch zostáva na zozname siedmich hlavných požiadaviek na webovej stránke skupiny.

„Vieme, že polícia nás nedrží v bezpečí – a pokiaľ budeme pokračovať v pumpovaní peňazí do nášho skorumpovaného systému trestného súdnictva na úkor investícií do bývania, zdravotníctva a vzdelávania – nikdy nebudeme skutočne v bezpečí,“ napísala táto skupina v júli 2020.

Paradoxné je, že nenávisť BLM voči strážcom zákona a ich odsúvanie na okraj nie je ani tak názorom, ktorý zdieľajú radoví černosi. Z prieskum Gallupovho inštitútu z augusta 2020 totiž vyplynulo, že 81 percent Američanov čiernej farby pleti chce, aby „polícia strávila [rovnaké] množstvo alebo viac času v ich oblasti“, v porovnaní s 19 percentami, podľa ktorých by polícia mala v ich susedstve tráviť naopak menej času.

Zastrašujú sudcov a krivia právo

Podobne skeptická ako Riley je voči pozitívnemu vplyv BLM aj Carol Swainová, emeritná profesorka politických vied a práva na Vanderbiltovej univerzite. Tá pre Fox News povedala, že „inteligentný pozorovateľ by ťažko identifikoval akúkoľvek oblasť v americkej spoločnosti, kde by aktivizmus BLM prospel černošskej komunite“.

„BLM rozvrátilo systém trestného súdnictva tým, že sa zapojilo do aktivít, ktoré viedli k rastúcemu trendu súdnych procesov v médiách,“ povedala ďalej profesorka. „BLM zastrašil poroty a sudcov. Jej lídri nemajú záujem na riadnom procese ani na prezumpcii neviny,“ vytkla im.

Veľkou zvláštnosťou tohto charakteru bolo, že člen poroty na súde s Chauvinom Brandon Mitchell bol podporovateľ BLM a svoju účasť v rozhodovacom orgáne videl ako nástroj zmeny. Vtedy už bývalý policajt aj so zreteľom na túto skutočnosť žiadal nový proces. Nepomohlo. Vo väzení si má podľa verdiktu súdu posedieť 22 a pol roka.

Mnohí progresívci – či už bieli a čierni – podľa mienky Swainovej nebezpečným spôsobom veria, že Afroameričania sú oprávnení spochybňovať a nerešpektovať policajné príkazy. To vraj podporuje nebezpečný dvojitý meter, ktorý narúša právny štát a prispieva k ďalšiemu kriminálnemu správaniu.

Swainová dodala, že „BLM sa zameriava na roztrúsené prípady zneužívania polície“, ale ignoruje „strašné zločiny černochov na černochoch, ktoré sú na dennom poriadku v mestách po celej krajine“.

Niekdajšia akademička uzavrela, že černošská komunita zažije zmenu až vtedy, keď dostatok jej lídrov presadí návrat k hodnotám a princípom starších generácií, ktoré „ocenili posvätnosť ľudského života a boli hrdí na svoje komunity a svoj sebarozvoj prostredníctvom individuálneho úsilia a vynaliezavosti“.

Mediálny tím nadácie Black Lives Matter Global Network Foundation a Black Lives Matter of Greater New York nereagovali na žiadosti Fox News o komentár ku kritickým slovám Rileyho a Swainovej.

Dávno pred Floydom

Pripomeňme, že BLM založili v roku 2013 tri americké černošské aktivistky: Patrisse Cullorsová, Alicia Garzaová a Opal Tometiová. Cullorsová tvrdí o sebe a o Alicii Garzaovej, že sú vyškolenými marxistkami. Navyše prízvukuje, že okrem Marxa uznáva aj Vladimíra Iľjiča Lenina a Mao Ce-tunga, ktorý je zodpovedný za smrť miliónov až desiatok miliónov ľudí v Číne.

Počiatky hnutia sa spájajú s hashtagom na sociálnych sieťach #BlackLivesMatter po oslobodení Georga Zimmermana v prípade zastrelenia 17-ročného Trayvona Martina. Skandovanie slov Black Lives Matter sa neskôr ozvalo na protestoch po zabití Michaela Browna v Missouri v roku 2014 za účasti polície a pokračovali aj v nasledujúcom roku po smrti Freddieho Graya v Baltimore.