Útok na Daniela Tupého: Chodili sme sa zabávať mlátením nezávislákov

„Ty vy..baný antifák, vieš, kto my sme, my sme skinhedi!“ vykrikovali agresori na partiu mladíkov, ktorých napadli v osudný deň 4. novembra 2005 na Tyršovom nábreží v Bratislave pri útoku, pri ktorom zahynul 21-ročný študent Daniel Tupý. Vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry sa podarilo na základe svedeckých výpovedí vytvoriť obraz o útoku. Partia skinhedov sa stretla práve za účelom útoku, považovali to za víkendovú zábavu.

Podľa uznesenia o stíhaní NAKA z 23. marca, ktoré má Štandard k dispozícii, sa advokát Adam Puškár 4. novembra 2005 krátko pred pol jedenástou večer po „predchádzajúcej dohode a úmysle niekomu ublížiť“ stretol s ďalšími trinástimi členmi skinhedskej partie zvanej Rebel Klan Engerau.

Na Tyršovo nábrežie prišli na troch autách a po ich zaparkovaní sa pustili do partie šiestich študentov, medzi ktorými bol aj Daniel Tupý. Kým zvyšok partie mlátil ostatných študentov, Puškár mal Danielovi spôsobiť „doposiaľ nestotožnenou bodnou zbraňou viacnásobné bodné a bodnorezné zranenia“ do oblasti hrudníka, ramena a stehna. Bodné rany mohli mať podľa znaleckého posudky hĺbku 10 až 12 centimetrov a vznikli v rýchlom časovom slede za sebou. Polícia odhaduje, že nôž, ktorý Puškár následne zahodil do Dunaja, mohol mať dĺžku 15 centimetrov.

„Obvinený musel mať vedomosť o tom, že ak na poškodeného útočí v takej intenzite a takou silou s bodnou zbraňou, ako na neho útočil na oblasť hrudníka, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány, môže poškodenému spôsobiť zranenia nezlučiteľné so životom,“ konštatuje vyšetrovateľ v obvinení.  

Daniel Tupý po týchto ranách vykrvácal a kým sa mu kamaráti následne snažili pomôcť, došlo k zástave srdca. 14 chlapcov z Puškárovej partie z miesta činu následne rýchlo nasadlo do áut a ušlo. S výnimkou samotného vraha zrejme netušiac, že práve došlo k vražde.

Cestou zo Starého mosta do Propelera

Danielovi kamaráti polícii už dávnejšie opísali priebeh večera, ktorý strávili spolu na nábreží. Okolo siedmej večer sa mala partia šiestich chlapcov stretnúť v pohostinstve Ponorka, odkiaľ odišli pred záverečnou, a krátko pred desiatou hľadali ďalšie miesto, kam by sa pobrali.

Daniel sa s dvoma kamarátmi pobral po víno do neďalekého Tesca, kde však nepochodili, aj tu už bolo zavreté. Podobne dopadli aj v klube Stoka. Vybrali sa tak do bývalého podniku Propeler na opačnej strane Dunaja. Krátko potom, ako zišli zo Starého mosta, ich napadla partia útočníkov. Jeden zo svedkov, ktorý šiel na bicykli, z mosta schádzal inou trasou a keď kamarátov pri divadle Aréna dobehol, ktosi ho odzadu za ruksak stiahol k zemi.

Stihol si ešte všimnúť, že Daniel kráčal za ostatnými kamarátmi ako posledný a zrejme telefonoval. Jeden z útočníkov na nich mal počas bitky kričať: „Ty vy..baný antifák, vieš, kto my sme, my sme skinhedi!“ Svedok Rastislav si až neskôr v sanitke uvedomil, že má na ramene bodnú ranu, predtým sa domnieval, že ho rameno bolí len z kopancov a úderov, pri strese z útoku bodnutie nožom vraj ani nezacítil.

Podstatné však bolo čosi iné. Potom, ako útočníci dokonali svoj skutok a ušli, si všimol, že pri tele jeho kamaráta Daniela, ktorý ležal asi desať až pätnásť metrov od neho, sa skláňajú jeho kamaráti. Videl, že je v bezvedomí a mal krvavú tvár.

Chlapci útok opísali ako náhly a nepredvídateľný, pred ním si žiadne osoby ani nevšimli, udalosti nepredchádzal žiaden konflikt. Prvé rany od temných mužov prišli odzadu, útok trval len asi minútu. Skinhedi ich zhodili na zem a mlátili, jednému z nich zhodili basgitaru, ktorú mal na chrbte.

Dvom chlapcom sa pred násilníkmi podarilo ujsť do baru Propeler, kde ich už neprenasledovali.

Jeden z nich si pamätá len na náhly úder päsťou do tváre. Keď sa obzrel, videl čiernu postavu, ktorej kvôli tme nevidel do tváre. Počas úteku počul, ako po ňom kričia: „Poď sem, ty hajzel!“

Krátko nato sa ku kamarátom vrátili a na zemi videli ležiaceho Daniela a ďalšieho zakrvaveného chlapca. Daniela osvietilo auto počas toho, ako sa mu kamaráti snažili pomáhať a udržať pri vedomí až do príchodu sanitky. Už však bolo neskoro.

Pre políciu však boli podstatnejšie výpovede samotných účastníkov bitkárskej partie skinhedov, ktoré sa vzájomne konzistentne dopĺňali a zhodovali.

https://standard.sk/336943/advokata-adama-puskara-obvineneho-z-vrazdy-daniela-tupeho-vzali-do-vazby/

Netušili sme, že ho zabil

Kľúčovým svedkom bol Vladimír Malíček, v partii zrejme najbližší kamarát Adama Puškára, o ktorom už médiá informovali, že ide o policajta, ktorý pôsobil aj na Kriminálnom úrade finančnej správy.

Malíček policajtom na výsluchu minulý štvrtok opísal, ako sa partia útočníkov Rebel Klan Engerau v deň vraždy stretla v petržalskom podniku, nasadla do troch áut a zamierila na Tyršovo nábrežie. Malíček šiel v aute s Puškárom. Po zaparkovaní áut sa podľa vlastných slov šiel ešte „vyčúrať“ a keď sa vrátil, partia už mlátila mladých chlapcov na nábreží.

Keď prišiel bližšie, videl, ako Puškár so zovretou dlaňou mlátil neznámeho muža na zemi. Následne Puškár od chlapca odstúpil, Malíček ho videl, ako odišiel dole briežkom, kde sa mu stratil z dohľadu. Keď sa chlapec postavil, Malíček mu niekoľkokrát udrel do hlavy zatvorenou päsťou, v ktorej držal nôž.

Adam sa krátko nato vrátil, útok sa spontánne skončil, partia nasadla do áut a zmizla. Malíček nôž schoval do vrecka šoférovej sedačky, neskôr ho vraj zahodil do Dunaja z mosta Lafranconi.

Šofér auta ich mal následne s Puškárom zaviesť do Karlovej Vsi, kde v tom čase bývali. Rozišli sa bez slova každý svojou cestou. O smrti Daniela Tupého sa Malíček vraj dozvedel až na druhý deň z Nového času. Najskôr si myslel, že šlo o bitku inej partie, až neskôr si spojil súvislosti vrátane tej, ako videl Puškára kráčať po bitke k Dunaju. Puškár mu neskôr mal povedať, že vtedy šiel do rieky zahodiť nožík.

Okrem týchto slov sa o prípade vraj už nikdy nerozprávali. Uvedomenie, že na mieste zostal mŕtvy chlapec, vraj všetkými ostatnými zatriaslo, nikto z nich podľa jeho slov takéto následky nechcel a ani nepredpokladal.

Malíček uviedol, že sa o niekoľko rokov neskôr stretol s ďalším mužom z útočníckej partie prezývaným Čege (celé meno naša redakcia nezverejní). Ten ho mal sám nakontaktovať, chcel sa s Malíčkom rozprávať práve o tej hroznej noci. Čege mu mal povedať, že nech si to „vyžere“ ten, čo to spískal – mal na mysli Puškára.

Partia takýmto spôsobom vraj napádala ľudí pravidelne, Malíček to na výsluchu nazval „zábavné večery“, ktorým mali holdovať počas víkendov. Vraj si potrebovali čosi dokázať. „Ako niekto chodí chlastať, oni sa chodili biť,“ povedal Malíček. Mávali pri sebe aj „chladné“ zbrane, „vždy chodili pripravení… v tej dobe to tak proste bolo“.

No potom, ako sa dozvedel o smrti Daniela Tupého, sa vraj zosypal, spočiatku tomu nechcel uveriť, uviedol, že mu to zmenilo život. Bál sa s tým priznať na polícii, údajne mal strach o život, keďže mal obavy, že by sa mu mohli pomstiť ako zradcovi. „Nešlo tam len o skupinu, ale o komunitu skinhed ako takú,“ uviedol počas výsluchu.

Jeho výpoveď dopĺňajú výsluchy ďalších členov partie. Len deň pred ním, teda 22. marca, bol vypočutý aj Ľubomír M. Ten potvrdil, že po zaparkovaní áut na nábreží sa vybrali smerom k Propeleru, po necelých sto metroch stretli partiu mladíkov, na ktorú zaútočili. Ľubomír napríklad uviedol, že zhodil z bicykla jedného z chlapcov a začal ho mlátiť.

Ľubomír M. kontext doplnil aj o ďalšiu podstatnú skutočnosť. Jeho partia pôvodne prišla vyčíňať na Zochovu ulicu v Starom meste, kde zaparkovala autá a následne stretla ďalšieho muža. Malo ísť o známeho jedného z členov partie, Vladislava Z., ktorého vraj dotyčný poznal z výkonu trestu. To ho zrejme zachránilo, keďže ho podľa všetkého tiež chceli zmlátiť, ale potom, ako v ňom jeden z mužov rozpoznal svojho parťáka z basy, „sa situácia zmenila“ a chlapca ušetrili. Skinhedi miesto rýchlo opustili, nasadli do áut a vyrazili smerom na opačný breh Dunaja.

Polícia má výpoveď aj tohto náhodného svedka, ktorá pochádza ešte z roku 2021. Nie je tak vylúčené, že práve jeho svedectvo mohlo vyšetrovateľov doviesť k mužom z partie Rebel Klan Engerau. Z uznesenia sú zrejmé len dátumy aktuálnych výsluchov, nie je však známe, kedy začali dotyční svedkovia vypovedať. Nedá sa tak z nich zrekonštruovať, ako vyšetrovatelia postupne rozmotávali klbko a ktoré výsluchy políciu priviedli k páchateľom.

V každom prípade, dotyčný svedok zo Zochovej si spomenul na to, ako bol v sobotu 5. novembra 2005, teda deň po vražde, s kapelou hrať v U klube pod hradom. „Prišli tam policajti, kontrolovali nás a špeciálne vyťahovali ľudí, ktorí výzorom pripomínali skinhedov a z toho sme zistili, že hľadajú iných ľudí ako nás.“

Svedok polícii spolu so svojou frajerkou povedal, že deň predtým sa na Zochovej stretli s partiou skinhedov, ktorá ho chcela zbiť, ale spoznal medzi nimi Vladislava Z., s ktorým sa poznal z ústavu na výkon trestu v Hrnčiarovciach. „Vtedy Vladislav Z. povedal niečo v tom zmysle, že dneska si to niekto odskáče, že hľadajú nejaký terč na bitku alebo na konflikt. A oni odišli preč… a ja som zostal v takom šoku, lebo som tam bol sám s frajerkou… a ešte iné baby,“ vypovedal svedok.

Partia skinhedov podľa výpovede Ľubomíra M. Následne prešla na druhý breh a zaparkovala pri bufete „Štetka“ neďaleko divadla Aréna a podniku Propeler krátko predtým, ako sa pustili do osudnej bitky.

Debata v Petržalke

Hoci Puškár s Malíčkom odišli po bitke a vražde Daniela Tupého do Karlovej Vsi, zvyšok partie sa pobral do podniku Trio v Petržalke, kde sa podľa viacerých svedkov z partie mali o násilných udalostiach ešte rozprávať.

Jeden zo svedkov a členov gangu, Marek T., opísal, že počas vysedávania v Triu sa dozvedeli, že po Tyršovom nábreží pobehuje partia kukláčov a niekto na nábreží „bol dopichaný“ a zomrel.

Tento svedok o svojej účasti vypovedá, že na útoku sa priamo nezúčastnil, odohral sa podľa jeho slov skôr, než stihol na parkovisku zamknúť auto a kým dokráčal k svojej partii, útočníci sa už vracali späť. Marek T. policajtom prezradil, že sa s partiou neskôr o tejto kauze dvakrát či trikrát rozprávali. Malíček im vraj spomínal Puškára ako vraha a bol na neho za to nahnevaný. Puškár si po tomto skutku vytvoril podľa slov svedka Mareka T. vlastný svet. Vedeli o ňom, že je právnik, ale už sa s nimi nestretával. Z rozhovorov s ostatnými si vraj neskôr ustálili, kto sa kde počas bitky nachádzal a zhodli sa na tom, že pri Danielovi Tupom bol práve Puškár a Malíček.

https://standard.sk/335992/vrazda-tupeho-dozorova-prokuratorka-podala-na-obvineneho-advokata-navrh-na-vazbu/

S Puškárom sa podľa svedka niektorí členovia partie stretávali asi ešte dva roky. Puškár sa medzi nimi mal informovať, čo vedia o vyšetrovaní, a ujasňoval si, kto čo vypovedá na polícii a koho predvolali. Malíček na neho vraj nadával, že sa tvári, akoby sa nič nestalo, akoby sa ho celá záležitosť ani netýkala.

Malíček bol v tom čase už policajtom a snažil sa získavať informácie o vyšetrovaní z vnútorných zdrojov, parťákom následne tlmočil, čo zistil. Malíček im mal potvrdiť, že vrahom bol Puškár.

Ďalší svedok uviedol, ako sa o udalostiach rozprával s ďalším z partie útočníkov, Andrejom M. „Ja som sa rozprával s M., aby sme povedali to isté, ak nás budú volať policajti. Bol som vypovedať, no už si nepamätám, čo som povedal, no klamal som a to isté asi vypovedal aj M., lebo som sa ho spýtal, či povedal, na čom sme sa dohodli pred výsluchom, a on povedal, že hej. Ja som sa už potom s nikým nerozprával, lebo som mal rešpekt, aj som sa bál, radšej som nič nechcel priamo vedieť. Ja som sa už potom fakt nikdy s nikým nebavil.“

Malíček dlho vedel, že vrahom bol Puškár

Ďalší člen bitkárskej partie vyšetrovateľom opísal aj stretnutie, ktoré sa odohralo tri až päť rokov po útoku v bratislavskej Devínskej Novej Vsi. Na stretnutí boli vraj štyria členovia partie, medzi nimi aj Vladimír Malíček. „Rozprávali sme sa o tom skutku, pričom Malíček nadával na Puškára, že je to úplný idiot, že tam niekoho pobodal nožom a že nás všetkých namočil do vraždy.“ Na stretnutí preberali aj detaily a zhovárali sa aj o tom, koho predvolali a čo všetko polícia vie.

Prítomnosť mužov v podniku Trio má polícia podľa uznesenia potvrdenú aj výpoveďou dvoch utajených svedkov, ktorí v bare v tom čase boli a členov partie Rebel Klan Engerau dobre poznali. Údajne začínali ako skinhedi, neskôr sa vraj preorientovali na neonacizmus. Partia vraj bola po príchode do podniku rozrušená, pôsobila inak ako obvykle. Niektorí si dokonca čistili nohavice.

Zaregistrovali medzi nimi aj Mateja B. a Mária M., ktorí mali prezývky Bulík a Tango. O tom druhom svedok vypovedal, že bol „šéf skínov a najväčšia legenda z nich“. Svedkov tiež zaujalo, že pred podnikom parkovalo jedno z ich áut nakrivo a v protismere. Išlo o jedno zo stotožnených vozidiel VW Passat z Tyršovho nábrežia.

Mimochodom, nielen zloženie útočníckej partie, ale aj použitých áut zhodne opísali aj ďalší traja svedkovia, ktorí sa mali akcie zúčastniť. Polícia má k dispozícii aj dôkazy o telefonátoch viacerých útočníkov z partie, počas ktorých sa podľa všetkého dohadovali na stretnutí na Zochovej. Vďaka telefonátu Puškára s ďalšími skinhedmi krátko pred desiatou hodinou sa vyšetrovateľom podarilo identifikovať, v ktorom vozidle Puškár sedel a s kým sa v ňom nachádzal. Následne o 22:21, teda doslova niekoľko desiatok sekúnd pred samotným útokom, boli zachytené dáta o telefonátoch účastníkov bitkárskej partie z oblasti Tyršovho nábrežia. Jeden z týchto telefónov bol následne lokalizovaný aj o pol dvanástej blízko podniku Trio v Petržalke.

Dôležitou výpoveďou bolo aj svedectvo ďalšieho muža, ktorý bol počas výkonu trestu v osobnom kontakte s Vladislavom Z. Rozprávali sa spolu aj o vražde na Tyršovom nábreží. „Vtedy sa Z. začal smiať a hovoriť, že policajti sú je..utí a že majú zlý smer,“ vypovedal dotyčný svedok. Vladimír Z. mu mal povedať, že v daný večer na nábreží boli „nezávisláci“ a došlo k roztržke.

Obvinený advokát Adam Puškár sa vraj za pomoci Vladislava Z. snažil tohto svedka neskôr ovplyvňovať, aby o tomto rozhovore nevypovedal na polícii.