Veríte v diabla? Medzi výsmechom a fascináciou

„Povedzte nám radšej niečo o exorcizme,“ ozve sa neraz znudený hlas študenta. Pod vplyvom hollywoodskych filmov pritom očakáva porciu adrenalínu vyprovokovanú dych vyrážajúcimi špeciálnymi efektmi. Napätie známych titulov od Vyháňača diabla až po nedávneho Pápežovho exorcistu postupne vystrieda sklamanie, keď znova vychádza na povrch, že reálny exorcizmus je vlastne „iba“ druh modlitby.

 Exorcistický „boom“ a popieranie diabla

V súčasnosti vzrástol dopyt nielen po téme exorcizmu, ale aj po službách ich „prevádzkovateľov“. „Pápežov exorcista“ páter Gabriele Amorth sa vehementne zasadzoval za to, aby bol v každej diecéze k dispozícii aspoň jeden exorcista ex offo. Hovorca Medzinárodnej asociácie exorcistov psychiater Valter Cascioli vysvetľuje príčiny tohto stavu nárastom okultných praktík: „Je isté, že počet ľudí, ktorí sa uchyľujú k takýmto praktikám s následnými ťažkými sociálnymi, psychologickými, duchovnými i morálnymi poškodeniami, neustále stúpa. To nám spôsobuje starosti, pretože sa nám tiež zvyšuje počet prípadov mimoriadneho démonického pôsobenia, zvlášť obťažovania a posadnutosti diablom.“

Ako nebezpečný zdroj šírenia vplyvu uvádza tiež „šírenie mediálnych vplyvov televíznych, knižných či filmových programov, ktoré čiastočne z chtivosti po senzáciách a z okázalosti podnecujú najmä mladú generáciu k tomu, aby sa zaujímala o okultizmus a satanizmus, prípadne ho praktizovala“. Pred druhým extrémom často varoval aj páter Amorth: „Máme mnohých kňazov a biskupov, ktorí neveria v Satana a verejne hovoria, že peklo ani diabol neexistujú.“