Mimovládky po zrušení dotačnej výzvy z rezortu spravodlivosti hovoria o dehonestácii občianskej spoločnosti

polovkova Susko Vľavo: Boris Susko. Foto Novák/TASR. Vpravo: Sandra Polovková. Foto: Veselský/TASR

Približne 60 slovenských mimovládok sa podpísalo pod spoločné stanovisko, ktorým sa ohradzujú voči zrušeniu dotačného programu ministerstva spravodlivosti Ľudské práva 2024. Medzi signatármi sú aj neziskovky, ktoré z tohto dotačného programu grant nikdy nezískali. 

Ministerstvo spravodlivosti zrušilo aktuálnu dotačnú výzvu na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie v programe Ľudské práva 2024 s alokáciou 769 500 eur. Prostriedky plánuje použiť na pomoc obetiam násilia.

Petíciu s názvom Vráťme ľudské práva ako základ hodnôt demokratického Slovenska zorganizovalo občianske združenie Post Bellum, ktoré bolo žiadateľom dotácie z ministerstva spravodlivosti na “boj proti diskriminácii, rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu” na rok 2024. Riaditeľom komunikácie združenia je Juraj Rizman.

„Spôsob, akým sa minister spravodlivosti Boris Susko rozhodol zrušiť štátnu podporu na boj proti diskriminácii, rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu, je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale poprel základy, na ktorých je budovaná povojnová demokratická a zjednotená Európa, a ku ktorým sa v roku 1993 pridala Slovenská republika ako samostatný štát,” píše sa v petícii.

Petícia zároveň žiada o zrušenie predmetného rozhodnutia ministra spravodlivosti.

Medzi približne 60 neziskovkami, ktoré petíciu podpísali, sa nachádzajú známe progresívne ladené organizácie, ako Nadácia otvorenej spoločnosti, Saplinq, Nadácia Milana Šimečku, Iniciatíva Inakosť, Dúhový Pride Bratislava, Centrum pre filantropiu či Inštitút pre verejné otázky.

Okrem nich petíciu podpísali aj mimovládky s konzervatívnejším zameraním, alebo bez menej zjavnej progresívnej ideologickej orientácie. Sú medzi nimi Fórum pre pomoc starším, Asociácia Nepočujúcich Slovenska, Domka – Združenie saleziánskej mládeže, Linka detskej istoty či Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením. 

Podpis pod spoločné stanovisko pridali aj organizácie, ktoré sa ľudským právam nevenujú a ktoré zo zrušenej výzvy ministerstva dotácie nikdy nezískali. Ide napríklad o Nadáciu Ekopolis, občianske združenie Sosna, Centrum environmentálnych aktivít alebo Literárny klub.

Konzervatívne mimovládky reagujú

Dve konzervatívne neziskovky, ktoré v minulosti žiadali o financie z dotačnej výzvy Ľudské práva, spoločné stanovisko nepodpísali. Ide o Spoločenstvo Ladislava Hanusa a Kolégium Antona Neuwirtha. 

Rektor Kolégia Antona Neuwirtha Martin Luterán pre Štandard povedal, že zrušenie dotačného programu je „neštandardné, neférové a dosť absurdné”. Prihláseniu projektu do grantovej výzvy podľa neho venovali veľa námahy a pre osobný pohovor spojený s výzvou museli meniť iné plány. 

Financie z dotácií ministerstva spravodlivosti podľa Martina Luterána netvoria výraznú časť rozpočtu ich organizácie. „Dostali sme grant zatiaľ iba raz, nejakých 10-tisíc eur. Určite to pomohlo, ale podstatná časť to určite nie je,” priblížil redakcii. 

Spoločenstvo Ladislava Hanusa

Predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH) pre Štandard ozrejmil, že ich organizácia tiež v tomto roku žiadala peniaze z dotačného programu ministerstva spravodlivosti Ľudské práva.

Mrzí ich, že nedostanú financie. „Snažíme sa o príchod uznávaného konzervatívneho právneho akademika z Princetonu na Slovensko. Grant by tomu veľmi pomohol,“ povedal redakcii Juraj Šúst.

Z rovnakého programu získalo SLH minulý rok päťtisíc eur, čo predstavovalo významnú časť rozpočtu.

„Minulý rok sme aj vďaka grantu zorganizovali konzervativno-liberálnu diskusiu Legutko-Krastev, unikátnu aj v európskom rozmere.“ Za adekvátnejšie riešenie by považovali úpravu schémy tak, „aby zohľadňovala zdravú názorovú pluralitu v mantineloch ústavných hodnôt“.


Ďalšie články