Taliani a Francúzi si pre migrantov vliezli do vlasov. Vášne rozpálilo aj video Meloniovej o francúzskom rabovaní Afriky

Meloniová v zázname televíznej relácie spred troch rokov ukazuje fotografiu dieťaťa pracujúceho v zlatej bani v Burkine Faso, jednej z najchudobnejších krajín sveta. Tvrdí pri tom, že Francúzsko pre Burkinu Faso tlačí koloniálne peniaze, za čo zinkasuje 50 percent všetkého, čo táto africká krajina vyvezie.

„Zlato, pre ktoré toto dieťa schádza do šachty, zväčša končí v pokladnici francúzskeho štátu,“ tvrdí Meloniová. Podľa nej teda nie je riešením nelegálnej migrácie zvážanie migrantov do Európy. „Riešením je oslobodiť Afriku od istých Európanov, ktorí ju vykorisťujú, a dovoliť týmto ľuďom, aby žili z toho, čo majú,“ skonštatovala.

Zlato je hlavným exportným artiklom Burkiny Faso, ale podľa údajov Svetovej banky za rok 2020 zväčša nekončí vo Francúzsku, ale až z 90 percent vo Švajčiarsku.

Rím: Lode mimovládok prispievajú k nelegálnej migrácii

V Stredozemnom mori sa plaví niekoľko lodí mimovládnych organizácií, ktoré vyhľadávajú člny s migrantmi a tých zvážajú do Európy. Jednou z nich je aj Ocean Viking, prevádzkovaná francúzskou organizáciou SOS Méditerranée, ktorá sa s 234 migrantmi na palube pokúsila v októbri zakotviť v Catanii na Sicílii. Taliansko však tri týždne odmietalo loď prijať. Ocean Viking sa napokon vybrala do Francúzska, kde jej povolili zakotviť v prístave v Toulone.

Podľa talianskej vlády prispievajú lode mimovládnych organizácií k nelegálnej migrácii. Minister vnútra Matteo Piantedosi už vypracoval návrh nariadenia, ktorého cieľom je obmedziť priestor pre mimovládne organizácie operujúce vo výsostných vodách Talianska.

Francúzska vláda nazvala rozhodnutie Talianska neumožniť lodi Ocean Viking zakotviť vo svojich prístavoch „nezodpovedným“ a „neľudským“.

„Je jasné, že toto bude mať mimoriadne vážne dôsledky na naše bilaterálne vzťahy,“ varoval francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin.

Meloniová označila reakciu francúzskej vlády za „agresívnu, nepochopiteľnú a neospravedlniteľnú“.

Podľa Talianska zodpovednosť za migrantov, ktorí sa na palubu záchranárskych lodí nalodia v medzinárodných vodách, nesú tie krajiny, ktorým lode patria. Meloniová pripomenula, že v ten istý deň, keď francúzska loď Ocean Viking zakotvila v Toulone, prijalo Taliansko 600 migrantov prichádzajúcich na malých člnoch. Od začiatku tohto roka prišlo do Talianska až 90 000 migrantov.

Francúzsko sa následne rozhodlo pozastaviť plánované prijatie 3 500 migrantov, ktorí sa teraz nachádzajú v Taliansku. Malo ich prijať v súlade s európskou dohodou o prerozdelení migrantov. Paríž zároveň vyzval ďalšie členské štáty EÚ, aby urobili to isté.

Francúzsko vyhlasuje hranice s Talianskom za „uzavreté“

Francúzsko minulý týždeň sprísnilo kontroly na hraniciach s Talianskom. Na hraničných priechodoch sa tak tvorili dlhé kolóny. Štátna tajomníčka francúzskeho ministerstva zahraničných vecí pre európske záležitosti Laurence Booneová vyhlásila hranice s Talianskom za „uzavreté“. Francúzska vláda nariadila pasové kontroly nielen na cestných, ale aj na železničných hraničných priechodoch. Niektoré vozidlá sú podrobované aj prísnejším prehliadkam.

Nicoletta Pirozziová z Inštitútu medzinárodných vzťahov v Ríme v najnovšom vydaní podcastu Gideona Rachmana poznamenáva, že súčasná kríza vzťahov Talianska s Francúzskom okolo migrácie zrejme vznikla v dôsledku Meloniovej zúženého priestoru na manévrovanie v iných oblastiach, napríklad zahraničnej politike a ekonomike, kde sa Rím nachádza pod vplyvom „vonkajších obmedzení prichádzajúcich z Európy a od vonkajších spojencov“. Meloniová, ktorá si chcela udržať predvolebnú líniu aspoň vo voličsky dôležitej téme migrácie, zrejme neočakávala takú tvrdú reakciu Francúzska. Tá bola podľa Pirozziovej dôsledkom vnútornej situácie vo Francúzsku. Menšinová vláda prezidenta Emmanuela Macrona čelí hrozbe generálneho štrajku aj tlaku v otázke migrácie od republikánov aj Marine Le Penovej.

Pošramotené vzťahy s Francúzskom sa už pokúsil napraviť taliansky prezident Sergio Mattarella, ktorý zatelefonoval Macronovi, ako aj minister zahraničných vecí Antionio Tajani na nedávnej schôdzke ministrov zahraničných vecí Európskej únie.