Prihlásiť sa

Ďalšia Matovičova "atómovka". Elektrina pre domácnosti nemá zdražieť ani o euro

Igor Matovič. Foto: Martin Baumann/TASR Igor Matovič. Foto: Martin Baumann/TASR

Ceny elektriny pre domácnosti neporastú a plyn a teplo budú drahšie o 15 percent, dohodli vládni predstavitelia na koaličnej rade. Oficiálne oznámenie vlády o opatreniach na pomoc s energetickou krízou má prísť čoskoro.

Zastropovanie cien elektriny, plynu a tepla vyplýva z dohôd, ku ktorým došlo na pondelkovej koaličnej rade. Pre Štandard to uviedol dobre informovaný zdroj z prostredia vládnych strán.

Nateraz nie je známe, či sa zastropovanie elektriny bude týkať iba jej takzvanej silovej zložky, alebo jej konečnej ceny. Dôležité bude aj to, či sa tieto opatrenia viažu na schválenie štátneho rozpočtu na budúci rok. Veľkou neznámou zostáva, za akú cenu budú napokon nakupovať energie firmy. Tým sa zvyšovala cena energetických médií, na rozdiel od domácností, už tento rok.

Zmena mechanizmu stanovenia ceny elektriny

Návrh mechanizmu pre zastropovanie cien elektriny navrhol v auguste tohto roka rezort hospodárstva ešte pod vedením šéfa SaS Richarda Sulíka. Podľa tohto modelu nebude pre roky 2023 a 2024 platiť štandardný mechanizmus cenovej regulácie dodávky elektriny pre domácnosti. Ten ešte v súčasnosti upravuje cenová vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Podľa nej sa cena odvíja od trhových cien elektriny v indexačnom období niekoľkých mesiacov predchádzajúceho kalendárneho roka.

Ako v auguste informovali Webnoviny.sk, tento mechanizmus sa nahradí uložením povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) pre všetkých dodávateľov elektriny domácnostiam. Vláda schválila všeobecný hospodársky záujem na dodávku elektriny domácnostiam 16. novembra. Vyplýva z neho, že Slovenské elektrárne by mali dodať v roku 2023 elektrinu pre domácnosti z jadrových zdrojov za stanovenú cenu 61,20 eura za megawatthodinu v množstve 5,79 terawatthodiny (TWh).

Memorandum so SE a SPP

Vláda v novembri schválila VHZ aj napriek tomu, že Európska komisia ešte vtedy „neodklepla“ zmluvu o dodávkach elektriny za stanovenú cenu, ktorú pripravil rezort hospodárstva na základe podpísaného memoranda so Slovenskými elektrárňami (SE).

Rezort hospodárstva v auguste informoval, že so SE podpísal v júli Dohodu o podmienkach implementačnej zmluvy, kde sa záväzne dohodli na podmienkach februárového Memoranda o porozumení, za ktorých Slovenské elektrárne dodajú v rokoch 2023 a 2024 elektrinu v objeme 6,15 terawatthodiny ročne pre domácnosti.

Zúčastnenou stranou Dohody bola aj štátna spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Tá má zabezpečiť premenu elektriny od SE z jadrových zdrojov na potreby domácností. Následne zabezpečí jej dodávku všetkým dodávateľom elektriny, ktorí majú uzavreté zmluvy s domácnosťami. Zmluvu ešte musí notifikovať Európska komisia, schváliť vláda a orgány Slovenskej energetiky.

Proti memorandu a stabilizácii cien elektriny pre domácnosti nemá výhrady ani Európska komisia. „Realizáciou memoranda sa zabráni negatívnemu dosahu niekoľkonásobného výrazného nárastu cien elektrickej energie na trhoch pre slovenské domácnosti a zároveň výrazne stabilizuje ceny elektrickej energie na úrovniach, ktoré budú pre domácnosti akceptovateľné,“ uviedol minister hospodárstva Karel Hirman.

Minister hospodárstva SR Karel Hirman. Foto: TASR/Martin Baumann

Vraj sa dozvieme v decembri

To, že sa zastropujú ceny tepla, plynu aj elektriny pre domácnosti na budúci rok, naznačil už 20. novembra v diskusnej relácii RTVS minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) s dôvetkom, že v návrhu rozpočtu je na to dosť peňazí. Konkrétne čísla predstaví podľa neho vláda začiatkom decembra. Systém dotovania cien je však už známy, povedal.

„Vo faktúrach, ktoré budú chodiť od dodávateľov, bude mať každá domácnosť vyznačené, aká by bola cena bez štátnej dotácie a aká bude, keď tam bude štátna dotácia,“ priblížil Krajniak.

Vláda to mieni spraviť tak, aby bolo zvýšenie cien pre rôzne typy domácností v jednotlivých regiónoch Slovenska férové. Ako uviedol Krajniak, nie je dôležité percento zvýšenia cien, ale konkrétny vplyv na domácnosť. „Pre väčšinu domácností mi to zatiaľ vychádza v prepočtoch tak, že by to malo byť okolo 20 eur,“ vyčíslil.

Galek: Je to úspech dosiahnutý za nás

Niekdajší štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS) pre Štandard uviedol, že v prípade nezmenenej ceny elektriny ide o úspech dosiahnutý za ich pôsobenia vo vláde. Upriamil pozornosť na to, že memorandum s elektrárňami uzavrel ešte exminister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Rovnako upozornil, že aj uznesenie o všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré pred dvomi týždňami schválila vláda v trochu pozmenenej podobe, pripravovali oni. „Dávali sme ho do podateľne 17. augusta, ale v dôsledku obštrukcií ministerstva financií to bolo zablokované,“ konštatoval.

Galek ale dodal, že k istému zdraženiu na úrovni niekoľkých percent predsa len príde a podpíšu sa pod neho poplatky za distribúciu. Zmeniť to však môže iba rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Pokiaľ ide o ceny plynu, Galek pripomenul už neaktuálny plán bývalého vedenia rezortu hospodárstva využiť zásoby o objeme stoviek miliónov pri moravskej obci Dolné Bojanovice. Tento plyn mali poskytnúť dodávateľom, ktorí ho mali následne zahrnúť do svojho portfólia a predať domácnostiam za nízku cenu. Toto bol podľa Galeka návrh, ktorým nemali nikomu „šliapať na otlak“. Plán však nevyšiel v dôsledku neskoršieho zníženia cien na burze, čím sa stal potencionálny presun z Česka príliš nákladným.

„Bohužiaľ tým, že vláda nekonala a náš návrh na všeobecný hospodársky záujem takisto odsúvala a odsúvala, zaspala a jedinú možnosť, ktorú má, je prijatie opatrení vo forme kompenzácii zo štátneho rozpočtu. Zrejme dodávateľom poskytnú nejaký objem peňazí na to, aby uhradili zvýšené náklady na plyn […]. Poskladáme sa na to všetci, bohužiaľ,“ posťažoval sa Galek.

Na snímke v popredí štátny tajomník ministerstva hospodárstva SR Karol Galek (SaS). Foto: TASR/Martin Baumann

Vláda schválila zdanenie mimoriadnych ziskov energetických firiem

Dá sa predpokladať, že štát chce prostriedky na dotovanie zastropovaných cien energií pre domácnosti získať aj zo zdanenia mimoriadnych ziskov energetických firiem. Návrh novely zákona o energetike schválil v pondelok Hegerov kabinet. Zároveň požiadal Národnú radu o jej prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní.

Výrobcovia energií zo zariadení s inštalovaným výkonom nad 0,9 megawattu (MW) a dodávatelia energií by mali totiž dočasne platiť daň z nadmerného príjmu. „Konkrétny spôsob, akým platiteľ určí výšku nadmerného príjmu za odvodové (alebo preddavkové) obdobie, určí vláda nariadením,“ uviedol rezort hospodárstva. Výška odvodu bude 90 percent z nadmerného príjmu a odvod by sa mal vzťahovať na obdobie od 1. decembra 2022 do 31. decembra 2024.

ÚRSO: Rokovania stále prebiehajú

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) informácie Štandardu nepoprel, no uviedol, že cenové konania o budúcoročných regulovaných cenách elektriny, plynu, tepla a vody pre domácnosti a malé podniky na úrade stále prebiehajú.

„ÚRSO nikdy vopred nekomentuje výsledok cenových konaní, aby neohrozil ich legitimitu. Predpokladáme, že definitívne budú ukončené do konca tohto roka. Platí však, že bez prijatia avizovaných mimoriadnych opatrení zo strany štátu, nie je možné klasickou reguláciou zabrániť dramatického nárastu regulovaných cien elektriny, plynu a tepla od 01.01.2023,“ uviedol pre Štandard hovorca úradu Radoslav Igaz.

ÚRSO vraj môže v aktuálnych cenových konaniach využívať iba regulačné nástroje a opatrenia, ktoré sú v súlade s dnes platnou legislatívou SR. Paralelne s aktuálnymi cenovými konaniami na úrade údajne preto prebiehajú aj rokovania o avizovaných mimoriadnych opatreniach štátu v rámci energetickej krízy.

Úrad podľa hovorcu víta predbežné zavedenie cenových stropov zo strany štátu v oblasti dodávky elektriny a plynu pre rok 2023, ktoré sa teraz dolaďujú, takisto i avizované zastropovanie cien tepla.

„Sme vo veľmi intenzívnych rokovaniach najmä s Ministerstvom hospodárstva SR, s ktorým konzultujeme detaily implementácie opatrení vlády, aby boli kompatibilné s regulačným rámcom. Hneď ako budú finálne prijaté avizované mimoriadne opatrenia štátu, úrad ich v zmysle platnej legislatívy zohľadní v aktuálne prebiehajúcich cenových konaniach. Bez včasného prijatia avizovaných mimoriadnych opatrení štátu však bude musieť úrad určiť regulované ceny v zmysle dnes platných regulačných rámcov,“ uzavrel Igaz.

Štandard v súvislosti s témou oslovil Ministerstvo hospodárstva SR. Článok budeme aktualizovať.


Peter Števkov