Americký bombardér pri Petrohrade a incident s dronom nad Čiernym morom: zlé a dobré správy

Na pozadí vojny na Ukrajine ukázal posledný týždeň zvyšujúce sa napätie medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Či už ide o manéver amerického bombardéra pri Petrohrade, alebo incident medzi ruskou stíhačkou a americkým prieskumným dronom nad Čiernym morom. Reakcie Washingtonu aj Moskvy však dávajú nádej, že kompetentní samovražedným sklonom ešte úplne nepodľahli.

Ruský opozičný portál Meduza informoval, že americký strategický bombardér B-52 Stratofortress s volacím znakom NOBLE61 vykonal 12. marca manéver nad Baltským morom, len 200 kilometrov od Petrohradu. Meduza sa odvolala na ruskú štátnu stanicu RBC a údaje z portálu FlightRadar24.

Podľa týchto zdrojov lietadlo schopné niesť konvenčné aj jadrové zbrane vyletelo z poľského územia nad Baltské more, kde sa pri estónskom ostrove Saaremaa otočilo smerom na Petrohrad. Pri ruskom ostrove Gogland zmenil bombardér kurz, preletel ponad Estónsko, Lotyšsko a Litvu a potom zamieril do Spojeného kráľovstva.

Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak komentoval manéver slovami, že B-52 sprevádzali poľské stíhačky a že let bol „dôležitou súčasťou cvičenia interoperability“.

Polskie myśliwce po raz kolejny eskortowały amerykański bombowiec B-52. To ważny element ćwiczenia interoperacyjności. Wspólnie dbamy o bezpieczeństwo wschodniej flanki NATO. pic.twitter.com/e740hkG4Ek

— Mariusz Błaszczak (@mblaszczak) March 11, 2023

Mika Aaltola, riaditeľ Fínskeho inštitútu pre medzinárodné otázky, zas uviedol, že let bol reakciou na „zvýšené provokatívne aktivity“ Ruska.

Venäjä lisännyt provosoivaa toimintaansa Alaskasta Arktikselle.tämä on vastasignalointia. https://t.co/9wZjBaZWMO

— Mika Aaltola (@MikaAaltola) March 11, 2023

Nemenovaný zdroj pre petrohradský portál Fontanka povedal, že Baltská flotila vedela o plánovanom manévri amerického bombardéra a sledovala lietadlo počas jeho letu pri hraniciach Ruskej federácie. „Boli pripravení okamžite reagovať, keby sa niečo stalo,“ uviedol zdroj.

Ukážka sily?

Na sociálnych sieťach sa objavila búrlivá diskusia o „ukážke sily“ Američanov. Niektorí ľudia si dokonca mysleli, že bombardér prenikol do ruského vzdušného priestoru.

Expert na letectvo David Cenciotti však vysvetlil, že bombardér zostal v medzinárodnom vzdušnom priestore, len vstúpil na istý čas do petrohradskej letovej informačnej oblasti (Flight Information Region – FIR).

„Ako tu bolo už viackrát vysvetlené, hranica FIR sa nezhoduje s hranicou národného vzdušného priestoru, pretože FIR je zvyčajne oveľa väčšia a zahŕňa medzinárodný vzdušný priestor,“ uviedol Cenciotti.

Incident nad Čiernym morom

14. marca, o dva dni neskôr, sa odohral nad Čiernym morom incident medzi ruskou stíhačkou a americkým prieskumným dronom. Američania zverejnili vo štvrtok obrazový záznam z kamery namontovanej na drone MQ-9 Reaper. Vidno na ňom, ako sa ruská stíhačka Su-27 približuje k dronu a začne vypúšťať palivo. Pri druhom pokuse, opäť vypúšťajúc palivo, sa stíhačka priblíži viac a obraz sa naruší. Po obnovení obrazu je vidieť, ako sú dva z listov vrtule dronu poškodené.

Spod kontroly

Analytik Stephen Collinson na portáli stanice CNN konštatuje, že video z incidentu nad Čiernym morom živo ukazuje, ako by sa vojna na Ukrajine mohla vymknúť spod kontroly.

„Ak si však z drámy možno odniesť niečo upokojujúce, zdá sa, že obe jadrové mocnosti sú odhodlané zabrániť tomu, aby sa odohral ten najhorší scenár konfliktu,“ doplnil.

Situácia, ktorá vyústila do nahnevanej rétoriky medzi Washingtonom a Moskvou, by bola podľa neho oveľa horšia, ak by išlo o lietadlo s pilotom. Keďže išlo o dron, umožnilo obom stranám „kalibrovať svoj jazyk, aby sa vyhli eskalácii“.

Collinson považuje za jeden z najznepokojujúcejších aspektov incidentu ten, že sa odohral v medzinárodnom vzdušnom priestore, čo „podčiarkuje, ako sa americké a ruské sily môžu dostať do kontaktu aj mimo vojnovej zóny“.

Podľa analytika je video z dronu „poslednou z epizód v konflikte na Ukrajine, v rámci ktorého Spojené štáty a ich spojenci použili odtajnený materiál na vyvrátenie ruských tvrdení a na rozpútanie informačnej vojny s Kremľom“.

V tomto prípade sa zdá, že to dokazuje argumenty Pentagónu, že správanie ruských pilotov bolo „neprofesionálne“, uviedol Collinson.

Domnieva sa, že ďalší bod potenciálneho napätia vyplývajúceho z incidentu nastane, ak sa Rusku podarí získať úlomky z dronu. Viacerí americkí predstavitelia verejne priznali, že americkí piloti na diaľku vymazali citlivé informácie z dronu ešte pred tým, ako ho zrútili do mora.

„Napriek tomu Rusko určite použije akékoľvek úlomky plavidla na propagandistické účely, aj keď neprinesú žiadne užitočné informácie,“ poznamenal Collinson.

Ďalej uvádza, že podľa dvoch amerických predstaviteľov oboznámených s incidentom schválili útok na dron vysokopostavení predstavitelia ruskej obrany. Považuje tak za pravdepodobné, že táto eskalácia bola zámerným rozhodnutím Moskvy poslať Spojeným štátom nejaký druh správy alebo sa pokúsiť odradiť Američanov od spravodajských aktivít v blízkosti Ukrajiny.

Zmiernená rétorika

Collinson ďalej píše, že minister obrany USA Lloyd Austin a predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley naznačili, že Washington si neželá takéto incidenty.

„Akýkoľvek potenciál eskalácie berieme veľmi vážne, a preto si myslím, že je dôležité, aby boli komunikačné linky otvorené. Myslím si, že je skutočne kľúčové, aby sme mohli zdvihnúť telefón a porozprávať sa. A myslím si, že to pomôže zabrániť chybným výpočtom v budúcnosti,“ povedal Austin.

Milley odmietol kategorizovať zrážku vo vzduchu ako vojnový akt: „Incidenty sa stávajú a je jasné, že nechceme ozbrojený konflikt s Ruskom. A verím, že v tomto bode by sme mali tento incident vyšetriť a pohnúť sa ďalej. Ale budeme pokračovať v uplatňovaní našich práv v medzinárodnom vzdušnom priestore.“

Ruský veľvyslanec v USA Anatolij Antonov po predvolaní na tamojšie ministerstvo zahraničia povedal, že rozhovor bol „veľmi pokojný“ a „úctivý“ a „kategoricky som poprel všetky obvinenia proti ruským ozbrojeným silám“. „Nikto neudrel topánkou do stola, ničím sa nevyhrážal,“ dodal Antonov.

Analytik Collinson v súvislosti s incidentom však dodáva, že „pokiaľ bude vojna na Ukrajine pokračovať a Západ bude do nej zapojený, aj nepriamo, možnosť eskalácie, ktorá by mohla konflikt katastrofálnym spôsobom rozšíriť, bude neustále existovať. A zníženie rizika si bude vyžadovať vo Washingtone aj v Moskve starostlivé vedenie“.