Preskočiť na obsah
  |  

<strong>Nemecko musí novelizovať zákon o detských manželstvách, rozhodol ústavný súd</strong>

Nemecký ústavný súd v stredu rozhodol, že je nutné zmeniť zákon, na základe ktorého sú manželstvá uzatvorené v zahraničí osobami mladšími ako 16 rokov považované za neplatné. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a spravodajského portálu Tagesschau.

Predmetný zákon, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2017 počas vlády kancelárky Angely Merkelovej, musí podľa súdu obsahovať klauzuly umožňujúce, aby bolo manželstvo vyhlásené za platné po tom, čo daná osoba dosiahne plnoletosť. Jeho súčasťou majú byť aj pravidlá vyplácania výživného, uviedol súd vo vyhlásení.

Tento zákon, ktorý je podľa súdu v súčasnej podobe v rozpore s nemeckou ústavou, je potrebné novelizovať do 30. júna 2024.

Verdikt súdu sa týka utečeneckej dvojice zo Sýrie, ktorej manželstvo bolo po tom, čo v roku 2015 prišla do Nemecka, vyhlásené za neplatné. Vtedy 14-ročné dievča, ktoré sa v roku 2015 v Sýrii vydalo za o sedem rokov staršieho muža, bolo od neho v Nemecku oddelené a umiestnené do zariadenia pre utečenky.

Podľa zákona, ktorý je namierený proti manželstvám detí, sú všetky zväzky uzavreté v prípade, že jeden z partnerov je mladší ako 16 rokov, paušálne vyhlásené za neplatné. To platí aj vtedy, ak bol daný sobáš v zahraničí uzavretý legálne.

Ústavný súd kritizoval skutočnosť, že zákon nepripúšťa nijaké výnimky a vyzval na to, aby sa o platnosti manželstva rozhodovalo individuálne. Portál Tagesschau upozornil, že najmä mladistvé dievčatá by mohli inak prísť o nároky, akými sú výživné či majetkové vyrovnanie.

(tasr)

  |  

Do Progresívneho Slovenska vstúpil bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak

Do mimoparlamentného Progresívneho Slovenska vstúpil bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak. V stredu o tom informoval predseda hnutia Michal Šimečka.

"Do Progresívneho Slovenska prináša 30 rokov skúseností z polície až po tie najvyššie miesta, rozvahu, nespochybniteľný morálny kredit aj nespochybniteľnú odbornosť v agende ministerstva vnútra, vnútornej bezpečnosti a boja proti zločinu," skonštatoval.

Šimečka podotkol, že spoločnosť na Slovensku potrebuje budúcnosť bez chaosu, no zároveň istotu právneho štátu. "Musíme ponúknuť ľuďom nádej, že Slovensko môže fungovať ako normálna, bezpečná a férová krajina pre všetkých. Presne toto sú témy, na ktorých budeme spolupracovať s Jaroslavom Spišiakom," doplnil.

Spišiak svoj vstup do politiky odôvodnil, že chce ešte niečo dosiahnuť a chce pomôcť. Zdôraznil, že ide o jeho osobné rozhodnutie. Avizuje, že sa chce snažiť, aby policajti mali legislatívne a morálne krytie a pokoj pre svoju prácu. "Chcem, aby tu veci fungovali normálne, odborne, podľa zákona," dodal.

(tasr)

  |  

Ruské posily mali hromadnú nehodu na Krymskom moste, podľa úradov sa príliš ponáhľali

Na moste spájajúcom ruskú pevninu s okupovaným ukrajinským polostrovom Krym bolo do hromadnej dopravnej nehody zapojených niekoľko ruských bojových obrnených vozidiel. Referuje o tom web Kyiv Post.

Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR) informovalo, že „päť obrnených vozidiel ruských teroristov nedorazilo do bojovej zóny“.

GUR uviedlo, že podľa oficiálnych údajov „prekročenie rýchlosti a nedodržanie bezpečnej vzdialenosti pri jazde v kolóne“ viedli k zrážke štyroch z piatich vozidiel, čo si vyžiadalo značné opravy.

https://twitter.com/Tendar/status/1640450976191488019

(sita)

  |  

Zakladateľa skrachovanej burzy kryptomien FTX obvinili z poskytnutia 40-miliónového úplatku

Bývalého výkonného riaditeľa skrachovanej burzy kryptomien FTX Sama Bankman-Frieda obvinili, že poskytol úplatky v hodnote 40 miliónov dolárov jednému alebo viacerým čínskym úradníkom, aby odblokovali aktíva súvisiace s jeho podnikaním v oblasti kryptomien.

Obvinenie zo sprisahania za účelom porušenia zákona o zahraničných korupčných praktikách zvyšuje počet obvinení, ktorým čelí 31-ročný Bankman-Fried na 13.

Text pritom podľa agentúry Associated Press (AP) obsahuje aj formuláciu, ktorá naznačuje, že v rámci vyšetrovania, ktoré prokurátor Damian Williams opakovane označuje ako pokračujúce, sa chystá piate zatknutie. Neidentifikovanú osobu, ktorá sa podľa obžaloby s Bankman-Friedom podieľala na sprisahaní, by mali zatknúť v južnom okrese New Yorku.

FTX vyhlásila bankrot 11. novembra, keď jej došli peniaze po tom, čo burza kryptomien zažila ekvivalent runu na vklady. Bankman-Fried, ktorého obvinili zo zosnovania plánu na podvedenie investorov, je na slobode vďaka kaucii 250 miliónov dolárov, ktorá mu umožňuje bývať u rodičov v kalifornskom Palo Alto. V januári pred manhattanským federálnym súdom odmietol obvinenia, podľa ktorých protiprávne presmeroval prostriedky zákazníkov FTX do nákupov luxusných nehnuteľností, darov politikom a riskantných obchodov v jeho súkromnom kryptofonde Alameda Research.

Hovorca jeho právnych zástupcov sa v utorok pre agentúru AP k najnovšiemu obvineniu odmietol vyjadriť.

Údajné úplatky podľa obvinenia pochádzali z činnosti spoločnosti Alameda Research. Čínske orgány činné v trestnom konaní začiatkom roka 2021 zmrazili niektoré účty spoločnosti Alameda na obchodovanie s kryptomenami, na ktorých sa v tom čase nachádzali kryptomeny v hodnote asi jednej miliardy dolárov. Bankman-Fried vedel, že čínske úrady účty zmrazili v rámci vyšetrovania obchodnej protistrany spoločnosti Alameda a počas niekoľkých mesiacov sa rôznymi spôsobmi neúspešne pokúšal o ich rozmrazenie. Nakoniec súhlasil s tým, že s cieľom rozmraziť účty poskytne niekoľkomiliónový úplatok.

V novembri 2021 presunuli časť úplatku v kryptomene, vtedy v hodnote približne 40 miliónov dolárov, z hlavného obchodného účtu spoločnosti Alameda do súkromnej peňaženky s kryptomenami a približne v rovnakom čase im odblokovali zmrazené účty. Keď Bankman-Fried dostal potvrdenie, že účty boli rozmrazené, schválil prevod ďalších desiatok miliónov dolárov v kryptomene na dokončenie úplatku.

(sita)

  |  

Švédsko si predvolá ruského veľvyslanca pre výroky o "legitímnych cieľoch", ak vstúpi do NATO

Švédsko avizovalo, že si predvolá ruského veľvyslanca v Štokholme. Dôvodom je jeho vyjadrenie, že Švédsko aj susedné Fínsko sa po vstupe do NATO stanú "legitímnymi cieľmi odvetných opatrení vrátane vojenských", informuje agentúra AFP.

"Ministerstvo zahraničných vecí si predvolá ruského veľvyslanca, aby zaujalo jasné stanovisko voči tomuto očividnému pokusu o ovplyvňovanie," uviedol šéf švédskej diplomacie Tobias Billström.

"Švédsku bezpečnostnú politiku určuje Švédsko - a nik iný," zdôraznil s tým, že ruskému ambasádorovi bude tlmočená sťažnosť voči "pokusu o zasahovanie" do prístupového procesu Švédska do Severoatlantickej aliancie.

Ruský veľvyslanec zverejnil svoje vyjadrenie na webovej stránke ambasády v Štokholme.
Švédsko a Fínsko požiadali o členstvo v NATO spoločne vlani v máji v súvislosti kvôli obavám o svoju bezpečnosť, ktoré vyvolal vpád ruských vojsk na Ukrajinu. Členstvo Švédska musia ešte ratifikovať Turecko a Maďarsko, ktoré tento krok dlhodobo odkladajú. Maďarský parlament zatiaľ 27. marca ratifikoval len fínsku žiadosť o vstup do Aliancie.

(tasr)

  |  

Slovnaft požiadal prezidentku o vetovanie novely zákona o solidárnom príspevku

Spoločnosť Slovnaft považuje novelu zákona, ktorou poslanci Národnej rady (NR) SR schválili vyrubenie 70 percent solidárneho príspevku za rok 2023, za neprijateľnú, nespravodlivú, diskriminačnú a poškodzujúcu záujmy Slovenska. Spoločnosť sa preto obrátila na prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby preskúmala prijatú novelu a vrátila ju parlamentu. V stredu o tom informoval hovorca spoločnosti Anton Molnár.

"Schválený zákon môže vo svojich dôsledkoch reálne znamenať ukončenie výroby palív na Slovensku, keďže v neprimeranom a ničím neodôvodnenom rozsahu odčerpáva z nášho podniku hotovosť, ktorá by mohla byť v budúcnosti využitá na preklenutie tých rokov, keď náš podnik vykáže straty," píše sa v liste spoločnosti Slovnaft prezidentke SR. Molnár upozornil, že aj počas stratových rokov by mal Slovnaft pokračovať vo svojich investičných aktivitách v záujme zachovania výroby a zabezpečenia ropnej stability na Slovensku.

Slovnaft vníma schválený zákon ako priamy útok časti politického spektra na dlhodobo úspešný súkromný podnik strategického významu, ktorý má mimoriadny vplyv na množstvo dodávateľov, príjmy domácností, a následne aj na verejné financie.

Slovnaft pripomenul, že prezidentka už podobný postup vrátenia zákona uplatnila pri návrhu zdanenia spoločnosti Eustream. Rafinéria však vidí zásadné rozdiely. Tvrdí, že Eustream by sa dostal v prípade schválenia dane z plynovodu do potenciálnych finančných ťažkostí najmä pre svoje obchodné rozhodnutia z minulosti. V prípade rafinérie Slovnaft ide podľa Molnára o vplyv externých regulačných rozhodnutí. "Odčerpanie týchto investičných zdrojov cez mimoriadne zdanenie Slovnaft existenčne ohrozí," zdôraznil hovorca. Dodal, že keď Eustream vyplatil v rokoch 2013 – 2021 svojim akcionárom na dividendách 4,52 miliardy eur, Slovnaft iba 405 miliónov eur.

Rafinéria odmieta výšku solidárneho príspevku, ktorý EÚ stanovila na úrovni minimálne 33percent z nadmerných ziskov. "Sadzbu 70 percent preto nemožno považovať za adekvátnu. Takáto sadzba mimoriadne znevýhodňuje domácu rafinériu z hľadiska jej medzinárodnej konkurencieschopnosti, a to aj preto, že od 60 do 90 percent tržieb z predaja rôznych výrobkov, ktoré majú byť tiež predmetom osobitného zdanenia, pochádza z predaja v zahraničí," priblížil Molnár.

Sadzbu solidárneho príspevku porovnal s rakúskou rafinériou, ktorá odvedie 40 percent za obdobie od 1. júla 2022 do konca roka 2023. Rakúska rafinéria si pritom môže podľa hovorcu túto sadzbu znížiť na odporúčaných minimálnych 33 percent, ak preukáže vykonanie zelených investícií. "Z tohto porovnania jasne vyplýva, že v rámci priameho konkurenčného boja dvoch krajín a dvoch rafinérií Slovensko v skutočnosti prehrá, pretože slovenská rafinéria nebude môcť vykonať také investície, vrátane investícií do ekologizácie výroby, ako sa to udeje u susedov," dodal Molnár.

(tasr)