Reexport liekov. Miliónový biznis, o ktorom všetky strany mlčia

V lekárňach chýbajú lieky na recept, lebo sú predmetom reexportu do zahraničia. Podľa žúp by mohli obchodovanie zastaviť najmä dva spôsoby: pokuty a odobratie licencie lekárňam, ktoré opakovane porušujú zákon. O tom prvom ministerstvo zdravotníctva mlčí a to druhé si vyžaduje legislatívnu zmenu.

Minister zdravotníctva Michal Palkovič pred pár dňami informoval, že vďaka Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) sme identifikovali rozsiahly nelegálny reexport liečiv zo Slovenska.
        
V dôsledku toho na našom trhu chýbajú lieky. „Snažíme sa mu ucelene nejakým spôsobom zabrániť. Napríklad novelou o liekoch 362 respektíve 363, ale aj ďalšími krokmi, ktoré máme,“ ubezpečil Palkovič.

Tento týždeň zasa ministerstvo uviedlo, že „citlivo vníma“ tému nedostatku liekov, a preto minister zvolal stretnutie medzi Slovenskou lekárnickou komorou, Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), Asociáciou prevádzkovateľov sieťových lekární a Národným inštitútom pre hodnotu a technológie v zdravotníctve.

Zúčastnené strany tam mali skoordinovať postup voči lekárňam, ktoré porušujú zákon. Ako budú po novom postupovať, však nespresnili.

ŠÚKL mlčí

Hoci najväčší prínos na odhalení trestného činu má ŠÚKL, ten je na vyjadrenia skúpy.

„Vzhľadom na skutočnosť, že inšpekčné zistenia vo veci reexportu liekov sú predmetom prebiehajúcich správnych konaní, v ktorých nie je správnym orgánom právoplatne rozhodnuté, nebudeme vo veci poskytovať bližšie informácie, aby nedošlo k sťaženiu alebo k zmareniu účelu týchto správnych konaní,“ odpovedala na naše otázky hovorkyňa ústavu Jana Matiašová.

Mlčanie ŠÚKL-u však narúša informovanie o tomto negatívnom jave. Práve ŠÚKL vykonáva štátny dozor na úseku humánnej farmácie. Má teda tie najpresnejšie informácie o tom, aké lieky miznú, v akej hodnote, do ktorých štátov a z ktorých lekární.

Zhovorčivejšia je však šéfka českého náprotivku (SÚKL) Iveta Storová. Tá už českým médiám ochotne poskytla viacero rozhovorov, v ktorých čelila nepríjemným otázkam. V nedávnom vyjadrení pre český Rádiožurnál dokonca uviedla, že zo Slovenska sa dajú lieky vyviezť jednoduchšie než z Česka.

„Na Slovensku je trochu iná legislatíva. Keď k nim privezú lieky, ktoré nie sú primárne určené pre slovenský trh, neplatia pre ne prísne pravidlá na vývoz zo Slovenska,“ opísala Storová dieru v zákone.

Slovensko sa pritom v roku 2017 inšpirovalo susedným Českom a sprísnilo pravidlá, takže lieky smie distribútor vyviezť iba so súhlasom držiteľa registrácie. „Vymožiteľnosť práva v prípade jeho porušenia je však problematická,“ ozrejmil riaditeľ ŠÚKL Peter Potúček.

Ministerstvo zdravotníctva pre Štandard uviedlo, že nemá informácie o tom, že sa Slovensko využíva aj ako okľuka na nelegálny reexport z Česka.

Ide najmä o drahé lieky

Zo Slovenska „nemiznú“ len tak hocijaké pilule. Ide o lieky na recept, ktoré majú všeobecne vyššiu cenu, alebo sú na slovenskom trhu lacnejšie než v zahraničí. Naše ceny liekov sú regulované a určujú sa ako priemer troch najlacnejších spomedzi krajín EÚ.

Kupčí sa u nás s liekmi pre ťažko chorých pacientov na rakovinu, diabetes, vysoký krvný tlak, psychotické poruchy, epilepsiu či astmu. Tieto lieky nemožno nahradiť inými, takže pacienti sa nedostanú k liečbe.

Výrobca po predaji nedokáže ovplyvniť, kde liek skončí.

Vďaka jednotnému európskemu trhu existuje aj legálny reexport, keď medikamenty vyvezie distribútor alebo majiteľ lekárne, ak má vývoznú licenciu. Na túto možnosť nabádajú svoje distribučné siete tie štáty, ktoré majú vysoké ceny liekov – napríklad Nemecko a škandinávske krajiny.

Bez vývoznej licencie smie lekáreň len prebrať lieky od distribútora a vydať ich pacientom. Deje sa však pravý opak a tým vzniká nelegálny reexport.

Systém je jednoduchý. Lekáreň si objedná od výrobcu väčšie množstvo drahého lieku, ale keď ho distribútor privezie, majiteľ ho nezapíše do evidencie. Tým sa medikamenty stratia z dohľadu ministerstva. Vložia ich do cudzojazyčného obalu a priložia aj informačný leták v danom jazyku. Iná dodávka potom krabice s liekmi odvezie do zahraničia, kde ich priekupník predá za vyššiu cenu.

Podobne sa to deje v susednom Česku, kde sa pred pár mesiacmi stratili z evidencie lieky za vyše 66 miliónov českých korún (zhruba 2,8 milióna eur).

Ak teda ŠÚKL zaregistruje, že do nejakej lekárne distribútor dodal určité množstvo liekov, ale tie sa nevyskytujú v excelovských tabuľkách predaja, je to podnet na kontrolu. Tá nejde vždy podľa predstáv. Niektorí prevádzkovatelia lekární vyvíjajú na inšpektorov nátlak a nechcú ich vpustiť dnu.

Hoci ministerstvo ani ŠÚKL nechcú prezradiť počet nelegálne konajúcich prevádzkovateľov lekární, Potúček začiatkom februára pre Hospodárske noviny uviedol, že za posledné dva roky postúpili návrhy na správne konanie vo viac ako dvadsiatich takýchto prípadoch. „Odhadom ide o tovar s výškou viac ako stotisíc eur,“ povedal šéf Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.

Zvláštne praktiky si všimli aj župy

Verejné lekárne smú vo výnimočných prípadoch lieky na faktúru predať iným verejným lekárňam: napríklad ak liek objednali mylne alebo majú nadbytočné zásoby. Aj táto cesta sa zneužíva na kupčenie.

„Niektoré verejné lekárne, a prax ukazuje, že ich nie je málo, v rámci dodržania platnej legislatívy odpredávajú lieky v širokom sortimente a vo vysokých finančných objemoch do niekoľkých konkrétnych lekární. Z týchto takzvaných zberných lekární sú ďalej lieky nelegálne vyvezené von z územia Slovenskej republiky,“ opísala nečisté praktiky v Trenčianskom kraji Lenka Kukučková zo župného oddelenia komunikácie.

„Župa v minulom období dostala päť podnetov od držiteľov registrácie liekov na vykonanie kontroly z dôvodu objednávok neobvyklého množstva určitých špeciálnych liekov do verejných lekární, v blízkosti ktorých sa nenachádzali špecializované zdravotnícke zariadenia, ktoré konkrétny liek môžu predpisovať svojim pacientom. V predmetných lekárňach boli vykonané kontroly a kontrolné zistenia boli postúpené Ministerstvu zdravotníctva SR ako správnemu orgánu príslušnému na konanie,“ dodala Kukučková.

Koniec reexportu, alebo snaha o väčší zisk farmafiriem?

Vedúca zdravotníckeho odboru žilinskej župy Silvia Pekarčíková zastáva názor, že reexportom prichádzame o nezanedbateľnú časť dovezených liekov. „Prísna cenotvorba kategorizovaných liekov, na ktorej sa neprejavuje ani inflácia, je stimulom k tejto činnosti. Lieky na Slovensku sú výrazne lacnejšie ako v zahraničí. Je preto nevyhnutné prehodnotiť reguláciu cenotvorby kategorizovaných liekov,“ povedala Pekarčíková.

Pre lacné lieky vraj zúčastnené strany uprednostňujú vývoz do iných štátov, čím slovenský pacient prichádza o možnosť dostať sa k potrebnému lieku. „Trh distribútorov si našiel cestu, ako zarobiť v Schengenskom priestore, a to napríklad zneužívaním formulára, ktorým distribútor požiada o vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov,“ upozorňuje ministerstvo.

Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí si nie je istý tým, či treba zmenu cenotvorby. Ministerstvo podľa neho dostalo od ŠÚKL-u desiatky podnetov na reexport, ktoré treba predtým začať reálne riešiť. „Tlačí sa jedine na to, aby farmafirmám uvoľnili regulácie a mohli dodávať lieky na Slovensko drahšie, lebo vraj iba tak sa nám podarí bojovať s reexportom. Ak štát poľaví, farmafirmy vyhrajú,“ domnieva sa politik.

Pomohli by vyššie pokuty

Zatiaľ čo v Česku môžu kraje lekárňam pre nelegálny reexport odobrať povolenie činnosti, u nás to nie je možné. Ministerstvo im môže uložiť finančnú pokutu do výšky stotisíc eur.

„Aj kraje by mali mať túto kompetenciu. Pokuta za preukázaný reexport liekov nestačí, je potrebné sprísniť legislatívu a poskytovateľovi, u ktorého sa preukáže reexport liekov, by kompetentný orgán mal zrušiť povolenie na prevádzkovanie zariadenia. Udeliť pokutu pár tisíc eur poskytovateľovi, ktorý na reexporte zarobí niekoľkonásobne viac, je nepostačujúce,“ hodnotí Lea Lehotská z oddelenia komunikácie Prešovského kraja.

Rezort odmietol odpovedať na otázku, koľko pokút a v akej výške uložil minulý a tento rok. Na porovnanie, český SÚKL už za nedostatky v evidencii lekární udelil pokuty za vyše 10,5 milióna českých korún (zhruba 440 500 eur). Navrhol aj zmenu zákona, aby sa prevádzkovateľom lekární za takéto priestupky zakázala činnosť.

Pomôcť odhaliť nelegálny obchod by mohli aj lekárnici, ktorí si všimnú, že dovezené lieky nezapísali do evidencie a napriek tomu ich niekto odviezol z lekárne. V súčasnosti však lekárnická komora neeviduje žiaden podnet od farmaceutov.