V Opatovej sa stretli ukrajinské mamičky

Na chate Opatová sa minulý víkend stretli ukrajinské mamičky a deti, ktoré na Slovensko utiekli pred vojnou na Ukrajine. Prišli aj mamičky, ktoré sú dočasne ubytované na chate Trubárka a v Kubrici.

Od začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine sa na chatách v Opatovej, Kubrici a na Trubárke ubytovalo okolo 120 žien a asi 80 detí. Prišli prevažne z postihnutých oblastí východnej Ukrajiny. Minulý víkend pre nich dobrovoľníci zorganizovali športovo-kultúrne stretnutie.

Vladimír Kováčik, dobrovoľník a organizátor: „Nachádzame sa na chate Opatová pri Trenčíne. Aktuálne na tejto chate sa teraz nachádza 45 žien a 25 detí.”

Iryna: „Volám sa Iryna, prišla som z Ukrajiny z mesta Vinnytsia so svojou dcérou, Martou.”

Nikita: „Ja som prišiel 9. marca sám. Moji rodičia zostali v obkľúčenom Mariupole a nevedeli sa odtiaľ dostať.”

Natália: „Ja sa volám Natália a som z Kropivnickeho. Prišla som s dvoma dcerami Kaťou a Aňou.”

Vladimír Kováčik, dobrovoľník a organizátor: „Čo sa týka žien, tie si prácu aktívne hľadajú, chodia sem aj z rôznych spoločností a ponúkajú im prácu. Školopovinné deti chodia na základné školy v meste Trenčín.Maloleté deti, ktoré nie sú školopovinné tu majú dve vychovávateľky, s ktorými robia predprimárnu výchovu a vzdelávanie.”

Natália: „Mne osobne sa tu veľmi páči.”

Iryna: „Sú tu veľmi priateľskí ľudia.”

Nikita: „Zelená tráva, pekné počasie a hory. Pomáha mi to zregenerovať.”

Vladimír Kováčik, dobrovoľník a organizátor: „Väčšina z nich sa samozrejme po skončení vojenského konfliktu plánuje vrátiť naspäť domov. Čakajú od manželov informácie a správy, či sa môžu vrátiť.”

Nikita: „Ja chcem dokončiť štúdium, ktoré som začal v Charkove.”

Natália: „Chcem sa vrátiť domov, robiť, pomáhať druhým a obnovovať svoju Ukrajinu.”

Vladimír Kováčik, dobrovoľník a organizátor: „Aktuálne k dnešnému dňu sa nám naspäť na Ukrajinu vrátilo 20 rodín. Spomínajú na to, aké sme tu pre nich robili programy, ako sme sa ako obyvatelia Slovenskej republiky dokázali o nich postarať.”

Natália: „Keď sme sem prišli, bolo tu ticho a kľud. Najúžasnejšie bolo, že tu spievali vtáci. Môcť sa zobudiť na spev vtákov je veľké šťastie.”