Prinášame pravidelnú týždennú geopolitickú analýzu Petra Januru. Autor je dlhoročný kanadský diplomat momentálne mimo službu a pôsobí na Slovensku.
Na dvoch frontoch v dvoch vojnách došlo tento týždeň k významným posunom. Začnime najskôr tým, čo sa ukázalo v Izraeli, a potom si priblížime, čo znamená pre Ukrajinu konflikt medzi prezidentom Zelenským a generálom Zalužným, ktorý sa prehlbuje.
Čo znamená a čo prinesie dohoda o prímerí v Palestíne
Očakáva sa, že dočasná dohoda o prímerí s cieľom uľahčiť prepustenie desiatok ľudí zajatých ako rukojemníkov počas útoku Hamasu na Izrael prinesie vojnou unaveným Palestínčanom v Gaze prvú úľavu a rodinám zajatcov záblesk nádeje. S významnou sprostredkovateľskou úlohou Kataru, Egypta a Spojených štátov, sa Izrael a Hamas dohodli na štvordňovom pozastavení bojov. Dohoda medzi Izraelom a Hamasom by mala znamenať návrat 150 palestínskych väzňov zadržiavaných v izraelských väzniciach výmenou za prepustenie najmenej 50 žien a detí zadržiavaných Hamasom v Gaze. Do Gazy sa tiež dostane viac humanitárnej pomoci a paliva. Budú na to štyri dni a nad Gazou by nemali pri tom lietať izraelské drony.
Je isté, že obe strany sa v najbližších dňoch pokúsia interpretovať túto dohodu vo svoj prospech. Ponúkam predstavu, ako to môže vyzerať.
Hamas bude tvrdiť, že ide o jeho uznanie, že je legitímnou stranou v konflikte. Dohodu bude interpretovať zrejme tak, že Izrael bol nútený uznať, že Hamas stále zohráva dôležitú úlohu, keďže zadržiava viac ako 200 izraelských rukojemníkov a bez dohody s ním, sa nedá vec riešiť. Hoci obe strany nekomunikujú napriamo, možno to považovať za de facto uznanie zo strany Izraela, že Hamas je opačnou stranou konfliktu, s ktorou je nútený vyjednávať, respektíve uzavrieť dohodu. Z arabskej perspektívy Hamas „prinútil“ Izrael po 47 dňoch vojny zastaviť boje.
Ako vieme, Izrael sa k tomuto kroku neodhodlal z vlastnej vôle, ale pre obrovské vonkajšie aj vnútorné tlaky, z nemalej časti aj zo strany rodín rukojemníkov, ktorí sa stále nachádzajú v Gaze. Hamas si bude môcť počas prímeria oddýchnuť a zotaviť sa po týždňoch neustálych izraelských útokov zo vzduchu aj po zemi. Hamas si navyše pripíše zásluhy za zabezpečenie väčšej humanitárnej pomoci a paliva pre ľudí v Gaze.
Pre Izrael sa tento vývoj môže zdať ako ústupok, ale zdôrazňovať zrejme budú dokončenie operácie a naplnenie jedného z cieľov, ktorým je oslobodenie rukojemníkov, a pre naplnenie tohto cieľa robia všetko. Premiér Benjamin Netanjahu už vyhlásil, že toto prímerie nie je trvalé. Izrael si medzitým zachováva vojenskú kontrolu nad severnou polovicou pásma Gazy a pomaly, ale isto zabezpečuje celú oblasť vrátane mesta Gaza. Hoci úplné odstránenie celého hnutia Hamas môže byť nedosiahnuteľným cieľom, Izrael spôsobil organizácii značné straty a ponecháva si výlučnú autoritu pri určovaní budúcnosti Gazy.
O úspechu vojenskej operácie vypovedá aj to, že Izraelu sa doteraz podarilo obmedziť vlastné vojenské aj civilné straty, čím len dokazuje, že dlhodobým výsledkom tohto konfliktu by mohla byť de-eskalácia. Čo je tiež jeden z pomenovaných cieľov vojny. Prostredníctvom dohody o prímerí sú preto arabské a moslimské krajiny (spolu so zvyškom sveta) svedkami toho, že Izrael je ochotný konflikt zmierniť a že totálna vojna nie je jedinou možnosťou.
Ak to uzavrieme, prostredníctvom tejto dohody o humanitárnej prestávke Izrael pravdepodobne získal viac ako Hamas, pretože dosahuje svoje ciele a zároveň signalizuje, že nakoniec bude možné aj mierové riešenie. Eventuálne priame vojenské zásahy proti Izraelu sa preto teraz budú zdôvodňovať ťažšie.
Ukrajina začína mať stále väčšie problémy
Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno poskytol rozhovor pre britský denník Sun, kde diskutoval o vyjadreniach hlavného veliteľa ozbrojených síl generála Valerija Zalužného pre iné britské médium, týždenník Economist. Generál Zalužnyj v rozhovore a analýze pre Economist tvrdil, že vojna sa dostala do patovej situácie, čo vrhlo svetlo (ale aj kontroverziu) na zložitú situáciu, v ktorej sa Ukrajina nachádza. Zalužnyj a Zelenskyj sa tým dostali do verejného sporu, keďže o stave a perspektíve vojny netvrdili to isté (Zelenskyj odmietol, že ide o pat).
Zdá sa, že tento spor pokračuje.
V najnovšej reakcii prezident Zelenskyj na postoje Zalužného poznamenal: “Ak sa vojensky činný muž rozhodol robiť politiku, je to jeho právo. Potom by však mal vstúpiť do politiky a nemôže sa zaoberať vojnou. Ak riadite vojnu s tým, že zajtra budete robiť politiku alebo sa zúčastníte volieb, tak sa na bojisku správate ako politik a nie ako vojak, a to je podľa mňa obrovská chyba.“
Zelenskyj varoval pred možným rizikom neposlušnosti vojakov a zdôraznil dôležitosť zachovania jednoty v rámci Ukrajiny. Prezident dodal: “Pri všetkej úcte ku generálovi Zalužnému a všetkým veliteľom, ktorí sú na bojisku, existuje absolútne pochopenie hierarchie a nemôžu tam byť dvaja, traja, štyria, piati. Vrchný veliteľ je jeden, v súlade so zákonom a v časoch vojny sa o tom nemôže ani diskutovať. Toto nevedie k jednote národa.“
Politické napätie, ktoré vzniká pri už aj tak zložitej situácii na bojisku, okolnosti ešte viac komplikuje. Ak by toto napätie eskalovalo, Ukrajina by sa potenciálne mohla ocitnúť v ešte chúlostivejšej situácii.
V súčasnosti otvorený konflikt medzi prezidentom Zelenským a vrchným veliteľom ozbrojených síl Zalužným potvrdzuje negatívnu dynamiku, ktorá v súčasnosti na Ukrajine panuje. Tento trend sa potvrdil v pondelok počas návštevy Kyjeva americkým ministrom obrany Lloydom Austinom. Zatiaľ čo Austin opätovne zdôraznil podporu USA pre bojujúcu krajinu, oznámil najmenší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu od začiatku konfliktu. Balík 100 miliónov dolárov sa nedá porovnať s miliardami, ktoré predtým Ukrajine vyplatili USA a ďalší spojenci. Mohlo by to naznačovať, že finančné prostriedky dostupné na pomoc USA pre Ukrajinu sa začínajú zmenšovať v dôsledku vnútorných politických tlakov (najmä zo strany Republikánov) a presunu financovania na podporu Izraela.
Ďalšou prekážkou, ktorej Ukrajina v súčasnosti čelí, sa ukazuje nedostatok bojaschopných vojakov. Nepretržité boje a straty na životoch si vyžiadali daň na počtoch vojakov v ukrajinskej armáde, čo má za následok značné vyčerpanie jej síl. Táto situácia vyvoláva obrovský tlak na zostávajúce jednotky, ktoré sú nútené znášať bremeno obrany svojej krajiny proti relatívne impozantnému protivníkovi. V septembri ukrajinské ministerstvo obrany schválilo skrátenie zoznamu zdravotných problémov, ktoré oslobodzujú Ukrajincov od vojenskej služby. Momentálne sa šíria fámy, že armáda tiež rozšíri vekové okno pre mobilizáciu a ďalšie odvody do armády. Mnoho vojakov na frontoch nebolo tiež nikdy demobilizovaných, zatiaľ čo priemerný vek ukrajinského bojovníka je 43 rokov. Tento nedostatok bojovej sily bráni schopnosti Ukrajiny účinne čeliť ruským útokom. S počtom obyvateľov viac ako štyrikrát väčším ako Ukrajina má Rusko výhodu času pokiaľ sa táto vojna predlžuje. Bez adekvátneho počtu vojakov si len ťažko možno predstaviť, ako si Ukrajina udrží svoje pozície a prípadne opäť získa kontrolu nad územiami okupovanými Ruskom.
Keďže od začiatku vojenského konfliktu uplynulo tento týždeň 21 mesiacov, stáva sa čoraz evidentnejším, že Rusko má značné schopnosti na udržanie dlhodobej vojny. So svojimi obrovskými zdrojmi a relatívne významnou priemyselnou kapacitou má Rusko schopnosť pokračovať v konflikte na dlhšiu dobu. To znevýhodňuje Ukrajinu, ktorá sa snaží vyrovnať vojenskej sile a odolnosti Ruska. Keďže vojenská pomoc od spojencov slabne, Ukrajina je postupne nútená zaujať obranné pozície. Ukrajina čelí protivníkovi, ktorý je schopný viesť dlhotrvajúcu opotrebovávaciu vojnu. Momentálne sa nezdá byť schopná nájsť adekvátne riešenia na tento problém.
Z ukrajinského pohľadu je preto stále ťažšie zaujať pozitívny postoj k súčasnému stavu vecí na fronte. Sú to ruské sily, ktoré momentálne vykonávajú útočné operácie pozdĺž línie Kupjansk-Svatove-Kreminna, neďaleko Bachmutu, pri Avdijivke, západne a juhozápadne od mesta Doneck, v pohraničnej Donecko-Záporožskej oblasti a v západnej Záporožskej oblasti. Nedostatok vojakov, zníženie vonkajšej podpory, schopnosť Ruska vydržať viesť dlhodobú vojnu a vznik vnútropolitických konfliktov predstavujú významné problémy, ktoré poškodzujú a oslabujú Ukrajinu vo vojne proti Rusku. Ukazuje sa, že Ukrajinu a jej spojencov čaká ťažká zima. Výzvy, ktoré prináša súčasná situácia, si vyžadujú veľké strategické alebo ideologické zmeny. Najmä ukrajinskí spojenci a finanční podporovatelia si budú musieť vybrať medzi prijatím stratégie „all-in“ (masívna podpora Ukrajiny) alebo čeliť dlhotrvajúcemu zmrazenému konfliktu, ak sa rozhodnú pokračovať v súčasnej úrovni finančnej a vojenskej podpory. Ukrajina taktiež zatiaľ odmieta uvažovať o priamych rokovaniach s Ruskom.