Prihlásiť sa

Čo prišla do Kyjeva povedať Nulandová a kto je Washingtonu bližší: Zalužnyj alebo Zelenskyj?

Briefing Of Ambassador Victoria Nuland In Kyiv - 31 Jan 2024 Námestníčka ministra zahraničných vecí USA Victoria Nulandová 31. januára 2024 v Kyjeve. Foto: Profimedia.sk

Americké voľby a popularita Trumpa už začínajú meniť domácu americkú politiku, vidieť to na zmene správania republikánov a dianí v Kongrese. Peter Janura píše, že vplyv Washingtonu môže onedlho zásadne zmeniť situáciu aj v Kyjeve. Viac v jeho najnovšej geopolitickej úvahe.

Začnime v Amerike. Prezidentské voľby budú až v novembri, ale Trumpov vplyv rastie už niekoľko týždňov. V súčasnosti výrazne ovplyvňuje vnútornú dynamiku Spojených štátov najmä eskalujúca kríza na americko-mexickej hranici, čo má vplyv na strategické záujmy USA na celom svete. Tému výrazne posilňuje Elon Musk na svojej sieti X (bývalý Twitter), keďže tweetuje údaje porovnávajúce pôrodnosť s počtami migrantov.

V prvom rade je to však najmä téma pre kandidáta na amerického prezidenta Donalda Trumpa. Múr na hranici už nie je vysmievaná téma, Trump k tomu ešte viac zintenzívnil svoju kritiku potenciálneho kompromisu medzi demokratmi a republikánmi vo veci kompromisného návrhu o nelegálnej migrácii z Mexika. Trump na svojej sociálnej platforme napísal dva dlhé príspevky, v ktorých uviedol, že dohoda by bola „bezvýznamná“ z hľadiska bezpečnosti hraníc a bol by to len „ďalší dar pre radikálne ľavicových demokratov“.

Dopady sú výrazné. Čelní republikáni v Senáte v súčasnosti naznačujú, že americký Kongres bude pravdepodobne musieť nájsť iný spôsob, ako financovať Ukrajinu, keďže Trumpovi sa darí oslabovať iniciatívy, ktoré chcú spojiť pomoc pre Kyjev s úpravami legislatívy na hraniciach USA. Zatiaľ čo Najvyšší súd USA podporil federálnu vládu a 25 amerických štátov podporilo Texas v jeho úsilí kontrolovať hranicu s Mexikom, zostáva nejasné, kto bude mať v konečnom dôsledku právomoc rozhodnúť, či milióny nelegálnych migrantov budú aj naďalej prúdiť cez hranicu do amerického vnútrozemia.

Ostaneme v Amerike, ale prejdime k širšej téme.

Nielen prezident Biden pôsobí unavene, jeho vek a stav sú opäť témou. Aj americká vláda vo svetovej politike vykazuje známky únavy, hlavným dôvodom je, že ich diplomatický zbor a ozbrojené sily sa stretávajú s ťažkosťami na Blízkom východe.

Napriek útokom amerických síl na ich pozície sa húsíovia v Jemene stále zameriavajú na západné komerčné plavidlá v Červenom mori. Táto situácia má celosvetový ekonomický dopad. Nedávny útok bezpilotných lietadiel na americkú vojenskú základňu v Jordánsku zabil troch amerických vojakov a zranil niekoľkých ďalších. Nasledovala americká vojenská odveta vo forme bombardovania, čo hrozí eskaláciou, ale Američania sa snažia vyhnúť veľkému konfliktu a nebudú konfrontovať Irán priamo. Podľa vyhlásení Pentagónu sa USA zameriavajú iba na iránske zariadenia v Sýrii a Iraku. Bezprostredne po týchto ohlásených odvetných útokoch zo strany USA v Sýrii a Iraku sa aj tak obnovili útoky proiránskych skupín na západné ciele. Skupiny podporované Iránom okamžite zaútočili na americkú základňu v provincii Deir ez-Zor a nezdá sa, že by ich americké bombardovania odrádzali. V Červenom mori následne jemenskí povstalci strieľali na americkú obchodnú loď napriek ďalším vyhrážkam zo strany Pentagónu.

Zdá sa teda, že v konečnom dôsledku vojenská reakcia USA len zhoršuje súčasnú situáciu a nebude veľmi pravdepodobne úspešná pri predchádzaní ďalším útokom. Súčasné výzvy, ktorým čelia Spojené štáty na Blízkom východe, tak vyvolávajú pochybnosti o ich diplomatickom vplyve, vojenskej efektívnosti a celkovej strategickej schopnosti zmeniť dynamiku bezpečnosti na medzinárodnej scéne. Dôsledkom súčasného správania USA je aj stále pretrvávajúci konflikt medzi Izraelom a Hamasom.

Prejdime do Európy.

Dohodou o pridelení finančnej podpory od Európskej únie v nasledujúcich štyroch rokoch vo výške 50 miliárd eur si Ukrajina zabezpečila sumu potrebnú aspoň na udržanie boja v rámci konfliktu s Ruskom. Táto najnovšia dohoda (ktorá sa môže javiť ako porážka maďarského premiéra Viktora Orbána) však ukázala, že budúcu podporu EÚ bude ťažké udržať. Nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu v júni 2024 navyše zmenia pomer síl, čo pravdepodobne ešte viac skomplikuje podporu Ukrajiny. S farmármi protestujúcimi v Nemecku, Francúzsku, Belgicku a ďalších európskych krajinách sa EÚ nachádza v ešte náročnejšej pozícii pri zvládaní konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom.

Nedobré signály prichádzajú aj z Kyjeva.

Vnútornú situáciu na Ukrajine stále ovplyvňuje verejné napätie medzi prezidentom Zelenským a vrchným veliteľom ozbrojených síl Valerijom Zalužným. Po prvotných fámach týkajúcich sa odvolania Zalužného prezidentská administratíva poprela, že by bol veliteľ ukrajinskej armády vyhodený.

Napriek tomu sa zdá, že Spojené štáty podporujú snahu prezidenta „rotovať“ vedenie ozbrojených síl. Victoria Nulandová, námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre politické záležitosti, verejne podporila prezidenta Zelenského počas jej nečakanej cesty do Kyjeva. Okrem toho v súvislosti s možným odvolaním ukrajinského vrchného veliteľa, poradca pre národnú bezpečnosť USA Jake Sullivan vyhlásil: „To nie je niečo, čo by vláda USA mala zvažovať tak či onak. Je to suverénne právo Ukrajiny a právo prezidenta Ukrajiny, aby robil svoje personálne rozhodnutia.“ Mnohí pozorovatelia sa zhodujú na tom, že USA tým dali zelenú odvolaniu Zalužného, je pravdepodobné, že prezident toto rozhodnutie v blízkej budúcnosti prijme.

Vyvolalo to však aj domácu politickú reakciu, plus s istými obavami reaguje aj ukrajinská armáda. Zmena vo vedení armády by tak mohla spôsobiť značné napätie na bojiskách, keďže veľká časť ozbrojených síl vrátane vysokopostaveného personálu stále podporujú generála Zalužného. Zrejme práve preto prezident Zelenskyj stále váha so svojím konečným rozhodnutím.

Vo všeobecnosti je to domáca situácia Spojených štátov amerických, ktorá v konečnom dôsledku ovplyvní zahraničnú politiku USA aj osud Ukrajiny. Neschopnosť politickej triedy USA dosiahnuť kompromis už teraz značne znižuje schopnosť ukrajinskej armády zabezpečiť obranu svojho územia. Bez podpory USA bude európska pomoc pravdepodobne nedostatočná. Na Ukrajine sa táto situácia premieta do politického napätia medzi prezidentskou administratívou a donedávna tichou politickou opozíciou, ktorú formujú bývalý prezident Petro Porošenko alebo starosta Kyjeva Vitalij Kličko. Títo politici čoraz viac stupňujú kritiku prezidenta Zelenského. Súčasný (nestabilný) stav bude teda pravdepodobne pretrvávať až do prezidentských volieb v USA, ktoré by v prípade zvolenia Donalda Trumpa mohli drasticky zmeniť nielen domácu a zahraničnú politiku USA, ale aj ďalší vývoj situácie na Ukrajine.


Janura Peter