Motivačný rozhovor pre uchádzačov o štúdium učiteľstva? V Bratislave ho po novom budú musieť absolvovať

55961853_2451048121887190_1036459880078114816_n Ilustračné foto. Foto: Facebook/Pedagogická fakulta Univerzity Komenského

Budúcim študentom Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave už na prijatie nebudú stačiť len výborné výsledky maturitných vysvedčení či úspešné obsadenie v súťažiach a na olympiádach. Po novom budú musieť obhájiť svoj záujem o štúdium pred komisiou na takzvanom motivačnom rozhovore.

Maturantom so záujmom o štúdium pedagogických odborov, ako predškolská a elementárna pedagogika či špeciálna pedagogika, stačilo v minulých rokoch podať prihlášku spolu s doložením vysvedčenia či diplomov, ktoré pomohli zvýšiť prijímacie skóre. Následne si potvrdenie o „prijatí“ či „neprijatí“ našli podľa kódu na oficiálnej stránke fakulty či v poštovej schránke. Fyzická účasť uchádzačov tak nebola žiadnou nutnosťou.

Po novom budú musieť budúci učitelia materských škôl či špeciálnych školských zariadení prejsť ústnym pohovorom. Na ňom komisia posúdi „všeobecný prehľad uchádzača, vážnosť a aj hĺbku záujmu o štúdium“, uvádza sa na oficiálnom webe fakulty v časti Podmienky prijatia.

Uchádzač si má so sebou na pohovor doniesť aj motivačný list. „Vzhľadom na to, že v študijnom programe budúcich pedagógov predškolských zariadení je  dôležitá aj úroveň  komunikácie ako základného interakčného procesu budúceho učiteľa a vychovávateľa, sa počas prijímacieho pohovoru bude sledovať aj obsahová a formálna úroveň komunikácie, najmä hovorenej reči,“ uvádza sa v podmienkach.

„Bude sa tiež sledovať celkový prehľad uchádzačov v aktuálnych spoločenských témach s akcentom na oblasť vzdelávania, ako aj schopnosť argumentačne podložiť svoje tvrdenia,“ doplnila vo vyjadrení pre Štandard dekanka Pedagogickej fakulty UK v Bratislave Katarína Žilková.

Uchádzač o magisterský stupeň štúdia učiteľstva pre primárne vzdelávanie už však bude musieť absolvovať riadne prijímacie skúšky, ktoré pozostávajú z písomnej aj ústnej časti.

Foto: Web/Pedagogická fakulta UK. Podmienky prijatia k študijnému odboru predškolská a elementárna pedagogika.

Osobnostné predpoklady sú pre učiteľské povolanie dôležité

Fakulta sa pre tento krok rozhodla z dôvodu efektívneho a autonómneho štúdia. „Zároveň si však uvedomujeme, že nielen motivácia, ale aj ďalšie osobnostné predpoklady sú pre výkon učiteľskej profesie dôležité,“ vysvetľuje profesorka Žilková.

Na otázku Štandardu, či fakulta považuje motivačný rozhovor za dostatočnú náhradu za klasický prijímací pohovor, dekanka oponuje, že ústne časti prijímacích skúšok nemajú byť náhradou, „ale sú zložkou, ktorá zohľadňuje celkové poradie uchádzačov. Nie je to nový prvok, rozhovory v podobnej štruktúre sa konali už pred viacerými rokmi,“ argumentuje Žilková.

Nová podmienka nie je pre uchádzačov diskriminačná, jej cieľom je podľa vyjadrenia fakulty skôr preferencia tých uchádzačov, ktorí majú vhodné predpoklady na výkon pedagogického povolania.

„Veríme, že aj osobná interakcia s uchádzačom nám poskytne komplexnejší obraz o ňom a o jeho predpokladoch na štúdium. Tieto informácie sme v ostatnom období nemali, keďže sa poradie uchádzačov realizovalo na základe predchádzajúceho prospechu,“ dodáva dekanka Žilková.

Zdôrazňujeme však, že podrobné kritériá prijímacích konaní na bakalárske štúdium v akademickom roku 2024/2025 sú pre rôzne študijné programy odlišné a sú zverejnené na webovej stránke Pedagogickej fakulty UK.

„Napríklad pre štúdium v študijných programoch liečebná pedagogika, učiteľstvo hudobného umenia v kombinácii či výtvarná edukácia v kombinácii, vyžadujeme okrem dosiahnutých výsledkov stredoškolského štúdia aj absolvovanie talentovej skúšky,“ objasňuje dekanka Žilková.

Niektoré študijné programy sú pre budúcich učiteľov stále bez prijímačiek

Bez prijímacích pohovorov napríklad stále ostávajú niektoré ďalšie učiteľstvá jazykov alebo učiteľstvo histórie či učiteľstvo výchovy k občianstvu. Dekanka tvrdí, že v študijných programoch učiteľstva jazykov je postup rôzny, v závislosti od vybraného jazyka.

„Napríklad v študijnom programe učiteľstvo anglického jazyka a literatúry sa realizujú písomné skúšky, ktorých cieľom je zistiť úroveň jazykovej pripravenosti na štúdium, v kritériách prijímacieho konania sú však uvedené aj možnosti odpustenia prijímacej skúšky,“ tvrdí Žilková s tým, že pri bakalárskom stupni štúdia učiteľstva psychológie je napríklad prijímacia skúška kombinovaná a pozostáva z písomnej aj ústnej časti.

Učiteľstvo nie je len pracovná pozícia, ide predovšetkým o poslanie

Na tému motivačných rozhovorov sa pre Štandard vyjadrila aj zamestnankyňa Pedagogickej fakulty UK, ktorá si od novej podmienky prijatia sľubuje väčší reálny záujem uchádzačov.

„Povolanie učiteľ nepovažujem len za pracovnú pozíciu, ale za poslanie, preto si myslím, že je motivačný rozhovor pred nástupom na štúdium vhodným krokom,“ vyjadrila sa doktorandka Pedagogickej fakulty UK v Bratislave Veronika Šotterová. Predpokladá, že sa na danú pozíciu prihlásia študenti, ktorí majú o povolanie učiteľa skutočný záujem.

„To môže byť pozitívne z hľadiska zvyšovania úrovne fakulty. Tiež si myslím, že spomínaný rozhovor môže pomôcť aj samotnému študentovi skutočne sa zamyslieť nad tým, čo chce v živote robiť,“ tvrdí ďalej Šotterová.

Na otázku, či je podľa nej motivačný rozhovor vhodnou náhradou prijímacích pohovorov, odpovedá, že to zatiaľ posúdiť nevie. „Subjektívne si však myslím, že by bolo tiež vhodné realizovať talentové skúšky, predovšetkým práve pre náš odbor predškolskej a elementárnej pedagogiky,“ objasňuje dôležitosť praktického pohovoru.

„V minulosti boli povedzme z 300 uchádzačov prijatí študenti, ktorí dosahovali najlepšie výsledky napriek tomu, že to pre nich bola až druhá alebo tretia voľba, kam chcú ísť študovať po strednej škole. K deťom nevykazovali žiadny vzťah a v konečnom dôsledku si prácu v predškolských a školských zariadeniach ani nevedeli predstaviť,“ vysvetľuje situáciu zamestnankyňa fakulty.

Na snímke priestory triedy zrekonštruovanej materskej školy na ulici Pri Polícii v Trebišove. Foto: TASR/ Roman Hanc

V súčasnosti sa však podľa jej slov otvára príležitosť aj pre uchádzačov, ktorí nemusia vykazovať najlepšie výsledky, no majú príležitosť preukázať svoj potenciál počas ústneho pohovoru. „V tom vidím nádej a verím, že aj samotní uchádzači,“ dodáva doktorandka.

Súčasní študenti motivačný rozhovor pre nových kolegov vítajú

Čo hovoria na novú podmienku prijatia súčasní študenti Pedagogickej fakulty UK? Na otázku Štandardu, či by ich rozhovor pred komisiou odradil od podania prihlášky na štúdium mali jasnú odpoveď.

Druháčka magisterského stupňa predškolskej a elementárnej pedagogiky Juliana spomína na rok 2020, keď sa hlásila na fakultu bez prijímacích pohovorov. So zavedením motivačných rozhovorov v súčasnosti však súhlasí. „Vďaka nim si môže komisia o študentoch urobiť určitý prehľad, rozlíšiť, kto sa hlási z dôvodu túžby vykonávať dané povolanie a kto iba z dôvodu záruky zadných dvierok,“ vyjadruje Juliana.

Na snímke deti Materskej školy Húskova 45 v Košiciach Foto: TASR/František Iván

V súčasnosti by ju v záujme o štúdium ústny rozhovor neodradil. „Chcem učiť, chcem pracovať s deťmi, a preto som sa rozhodla aj pokračovať v štúdiu na magisterskom stupni,“ dodáva študentka. Iný názor nezastáva ani ďalšia z nádejných budúcich učiteliek materskej školy či prvého stupňa základnej školy Loriana, ktorá bola tiež na fakultu prijatá na základe priemeru známok vysvedčení zo strednej školy.

„Nová podmienka je zaujímavý nápad. Určite sa tým zníži počet prijatých študentov, ktorí o štúdium nemajú reálny záujem,“ myslí si Loriana, podľa ktorej je pri povolaní pedagóga dôležité od začiatku vedieť, že mladého učiteľa táto práca napĺňa a uvedomuje si jej zodpovednosť.

„Na iných školách sa robia prijímačky vo forme testov, ale aj pohovory a rôzne iné formy,“ uzatvára študentka pedagogiky s dôvetkom, že ústna časť pre ňu nepredstavuje nič odstrašujúce.


Ďalšie články